Šéf diplomacie Bosny a Hercegoviny: Európa si uvedomuje ruskú hrozbu na západnom Balkáne

Ako vnímate súčasnú situáciu v Kosove? Máte nejakú radu pre zúčastnené strany?

Samozrejme, z historického hľadiska sú vzťahy Srbska a Kosova zložité. Po dohode z Ochridu a niekoľkých kolách rokovaní v Bruseli sa zdalo, že situácia sa zlepšuje. No vidíme, čo sa deje, a znepokojuje nás to. Dúfame, že srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti si uvedomia, aké dôležitá je politická a bezpečnostná stabilita v ich krajinách a v regióne západného Balkánu.

Videli sme útoky na jednotky NATO, na misiu KFOR v Kosove. Čo s tým? Je to takmer bezprecedentné a faktom je, zahraničné misie sú dôležitým stabilizačným faktorom vo vašom regióne.

NATO, a v moje krajine EUFOR, teda Operácia Althea, sú veľmi dôležité. Nanešťastie stále potrebujeme zahraničné jednotky na to, aby zaistili u nás bezpečnosť, keďže u nás pretrvávajú historické problémy. Ja sa usilujem presadzovať inú politiku. Mám záujem o kompromisy, dohody a rokovania. Chcem, aby sme opustili politiku konfliktov, preto mám obavy z toho, čo sa deje v Kosove. Ako som povedal, politická a bezpečnostná stabilita sú veľmi dôležité. Som vo funkcii od januára a už sa nám podarilo vytvoriť spoločný prístup k integrácii do európskeho spoločenstva.

Čo to znamená?

Pracujeme na tom ako ministri zahraničných vecí v šiestich západobalkánskych krajinách (Albánsko, Bosna a Herzegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko, pozn. red.). Preto som sklamaný z toho, čo sa deje medzi Prištinou a Belehradom.

Povedali ste, že aj Bosna a Hercegovina stále potrebuje zahraničné jednotky na zaistenie bezpečnosti. Myslíte si, že sa dočkáte toho, že už u vás nebudú?

Som optimista, že sa to stane. Už sme ukázali, že Rada ministrov (vláda) prijala niektoré dôležité veci, ktoré sa odkladali. Ak nájdeme kompromis medzi stranami v Bosne a Hercegovine, mohli by sme byť príkladom pre ostatné krajiny v regióne.

Máte však na kompromisy partnerov?

Ešte neviem. Zatiaľ som v tom stále nový. Ale všetci máme jeden rovnaký problém. Z regiónu nám odchádzajú ľudia, aj takí, ktorí majú dobrú prácu. Problémom pre nich však je depresívna politická situácia. Vyzerá to tak, že lídri v regióne si to začínajú viac uvedomovať. Je to veľmi dôležité, lebo potrebujeme v našich krajinách udržať ľudí. Dúfam, že sa spoločne zameriame na to, aby naše ekonomiky fungovali. Objem obchodu medzi našimi krajinami narástol, čo je tiež ukážka toho, aké dôležité je mať dobré vzťahy so susedmi. Verím, že incidenty, aké vidíme v Kosove, sa už nebudú opakovať.

Bosna získala štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. Zaznievajú však hlasy, že na to nebola pripravená. Bola?

Úprimne poviem, že sme si kandidátsky štatút nezaslúžili. Dostali sme ho preto, lebo sa, nanešťastie, začala ruská agresia proti Ukrajine. Vytvorilo to novú geopolitickú situáciu vo svete, a najmä v Európe. Takže preto sme získali kandidátsky štatút. Za poslednú dekádu neurobila Bosna a Hercegovina nič, čo by sa týkalo 14 kľúčových priorít, ktoré súvisia so vstupom do Európskej únie. Musíme o nich opäť rokovať. Je nemožné, aby sme ich všetky splnili. Potrebujeme sa teraz rýchlo pohnúť a je nevyhnutné, aby nám európske spoločenstvo preukázalo istú dávku pochopenia. Na druhej strane sme si vedomí toho, že musíme splniť naše záväzky. Ale tých 14 priorít by momentálne nezvládol zaviesť do praxe nijaký štát, a nezabúdajme, že Bosna a Hercegovina má komplikovaný ústavný rámec založený na Daytonskej dohode z roku 1995. Spomenul som, že Európa si uvedomuje hrozbu z Ruska, že Moskva môže ovplyvňovať veci na západnom Balkáne, teda je takpovediac na jej prahu, v jej podbruší. Verím, že súčasná situácia povedie k prehĺbeniu spolupráce.

Čítajte viac Čína či Rusko? Peking je väčšia hrozba, myslí si exminister obrany USA

Ak hovoríme o ruskom vplyve, akú úlohu v ňom zohrávajú lídri Republiky srbskej a jej prezident Milorad Dodik, ktorý bol nedávno v Moskve? Kedy ste sa s ním o tom naposledy rozprávali?

Žijeme v nejakej politickej realite. Dodik nezmenil svoj správanie, aj v minulosti bolo normálne, že chodil za ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dodik má v Bosne voličov a bez neho nemôžeme urobiť nič. Preto hovorím o politickej realite. Bez Dodika sa nepohneme vpred, hoci je silno prepojený s Putinom a ja neviem prečo. Ruskému prezidentovi dal vyznamenanie v čase, keď pokračuje agresia Moskvy. Dodikova strana však zároveň podporuje veci, ktoré robíme na domácej politickej scéne. Tieto dva prístupy sú úplne odlišné a musíme nájsť riešenie.

Bosna však v rámci prístupových rokovaní do EÚ musí prispôsobiť zahraničnú politiku únii. Neuvalili ste žiadne sankcie na Rusko, však?

Je to tak. Je to pre Željku Cvijanovičovú, zástupkyňu Dodikovej Aliancie nezávislých sociálnych demokratov v kolektívnom prezidentskom orgáne Bosny a Hercegoviny. No som minister zahraničných vecí a v rámci toho v OSN na 100 percent hlasujeme tak, ako o tom hovorí zahraničná politika EÚ. Z prezidentského úradu však v rámci veta môže Cvijanovičová zastaviť všetko a aj to robí. Opäť, toto je naša politická realita. Všetci politici z Republiky srbskej, najmä ľudia Milorada Dodika, jednoznačne podporujú Putina. Je tam historické aj náboženské prepojenie. Tvrdenia o spolupráci s Ruskom majú pre politikov Republiky srbskej hodnotu. Neviem, prečo je to tak, ale je to fakt.

Čítajte viac Darček pre Putina? Exminister obrany USA pre Pravdu: Trump by odišiel z NATO

Môže sa stať, že fungovanie Bosny a Hercegoviny sa zmení, že sa dohodnete na tom, že Daytonská dohoda je prekonaná?

Potrebujeme to. Ale na ústavných zmenách by sa museli dohodnúť všetci. Srbi, Chorváti, Moslimovia. V minulosti sme urobili veľké chyby. Usilovali sme sa riešiť problémy, na ktorých sme sa nezhodli. Meníme tento prístup, lebo sme sa 20 rokov nepohli z miesta. Teraz sa snažíme dať na stôl veci, ktoré nás všetkých trápia. Únik mozgov, stav ekonomiky či lepšie platy. Keď sa nám podarí zlepšiť veci v týchto oblastiach, bude aj jednoduchšie otvoriť zložité historické otázky, ako je genocída, ku ktorej došlo, ale Republika srbská s tým nesúhlasí.

Môže v tom pomôcť Slovensko?

Už to robíte. Krajiny v našom regióne, ktoré už patria do EÚ, nás chápu lepšie ako iné štáty, ktoré však nebudem menovať, lebo som šéfom diplomacie. Slovensko je pre nás dobrým príkladom pokroku, ktorý súvisí aj s vaším členstvom európskom spoločenstve.