Prekvapujúci návrat strany, ktorá sa naďalej hlási k marxizmu, vyvoláva čoraz väčší rozruch. O to viac, že Komunistickú stranu Rakúska (KPÖ) už celé desaťročia považovali za úplné bezvýznamný a izolovaný politický subjekt.
V Národnej rade mala poslancov naposledy v roku 1959 a v krajinských parlamentoch v 70. rokoch. Potom už o nej – aj pre jej nekritický obdiv k Sovietskemu zväzu – nebolo takmer počuť.
Dobytie „Stalingrazu“
Prvý úspech KPÖ zaznamenala až v roku 2005, keď sa dostala do snemu v spolkovej krajine Štajersko. V Grazi, ktoré je jeho centrom, sa zase komunisti postarali o senzáciu v septembri 2021, keď takmer s 30 percentami hlasov vyhrali voľby do mestského zastupiteľstva. O mesiac neskôr sa ich nominantka Elke Kahrová stala primátorkou mesta.
Foto: KPÖ
V apríli tohto roka prišlo ďalšie prekvapenie – KPÖ plus, čo je aliancia komunistov s mladými aktivistami vylúčenými zo strany Zelených, skončila v krajinských voľbách v Salzbursku takmer s 12 percentami na štvrtom mieste a v komunálnych voľbách v Salzburgu, vo štvrtom najväčšom meste Rakúska, ju volilo až 21,5 percenta ľudí, takže obsadila druhé miesto hneď za Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP).
Aj keď sa rakúski komunisti stále stretávajú s posmechom a Graz už začali prezývať „Stalingraz“ či „Leningraz“, isté je, že strana, ktorú spoločnosť tak dlho odpisovala, nabrala druhý dych. Čomu za to vďačí?
„V Grazi aj v Salzburgu to súvisí s tým, že sa komunisti sústreďujú na bezprostredné potreby ľudí. V oboch mestách je veľkým problémom bývanie, a tomu sa venujú,“ vysvetlil pre Pravdu Manfred Mugrauer, historik a spolupracovník Dokumentačného archívu rakúskeho odboja.
Ako dodal, v Grazi sa bývaním začal už takmer pred 20 rokmi zaoberať člen KPÖ Ernest Kaltenegger, ktorý to mal v mestskej rade na starosti. Robil to tak dobre, že komunistom pribúdali voliči, a po ňom rezort prevzala jeho nasledovníčka Kahrová. Podobný recept na úspech teraz KPÖ plus využila i v Salzburgu, kde je jej predákom mladý aktivista Kay-Michael Dankl.
Čítajte viac Kandidát ruských komunistov prekvapil: Má miliónový majetok a účty v Európe
„Bývanie je rozhodujúce aj v Salzburgu, kde sú veľmi vysoké nájmy, a KPÖ sa tejto témy chopila. Ostatné strany sa tomu až tak nevenovali, a tým uvoľnili priestor komunistom,“ priblížil Mugrauer, ktorý o rakúskych komunistoch napísal knihu. Vyzdvihol však ešte i ďalšiu veľmi dôležitú vec – primátorka Kahrová aj všetci poslanci KPÖ sa vzdali veľkej časti svojho platu.
„Ponechávajú si len mzdu zodpovedajúcu priemernému príjmu robotníka. Zvyšok ukladajú do fondu, z ktorého sa financujú sociálne projekty. Tým si získali veľkú popularitu, lebo ľudia vedia, že nejde o karieristov ani o korupciu,“ upozornil rakúsky historik.
Foto: KPÖ
Zabudnutá minulosť
Peniazmi z fondu komunisti pomáhajú i jednotlivcom. Ak napríklad niekto nedokáže platiť nájomné alebo nemá na to, aby si kúpil práčku, môže KPÖ požiadať o pomoc zo spomenutého fondu.
„Za komunistov teda nehovoria iba reči, ale aj činy. Niektorí si z nich robia žarty. Smejú sa, že KPÖ je ako charita, lenže ich politika sa osvedčila,“ zhodnotil Mugrauer.
Vzostup rakúskych komunistov ohromil domáce i zahraničné médiá. Komentátori to glosujú slovami, že po dlhých rokoch, keď bola KPÖ v nemilosti, nastal čas, keď ju už bude možné voliť, pretože byť komunistom už neznie tak hanlivo ako voľakedy.
Čítajte viac Komunisti v centre Moskvy slávili sté výročie boľševickej revolúcie
Podľa Mugrauera však úspech KPÖ neprišiel tak nečakane, ako sa zdá. Komunisti na ňom dlhé roky systematicky pracovali. Bolo tiež dôležité, že sa už v 90. rokoch vyrovnali so svojou minulosťou a zaujali kritický postoj k zločinom, ktoré napáchali ich sesterské strany v socialistických krajinách. KPÖ napríklad vydala aj publikáciu o obetiach stalinizmu v Rakúsku.
„Staré predsudky o KPÖ už neplatia. Dnes už nejde o históriu, na tej už nezáleží. Ľudia, ktorí v súčasnosti volia KPÖ, to robia preto, lebo stranu vidia ako dôveryhodnú alternatívu. Staré obavy vyprchali. Dá sa povedať, že strana nabrala novú orientáciu. Napriek tomu jej mnohí stále vyhadzujú na oči minulosť, hoci u voličov to už nehrá nijakú úlohu,“ zhrnul Mugrauer.
Aj dnes však komunistov občas doženú staré hriechy. Kritika sa nedávno ušla i Kahrovej, ktorá sa označuje za „presvedčenú marxistku“. Pre chorvátsku televíziu sa totiž pochvalne vyjadrila o bývalom juhoslovanskom prezidentovi Josipovi Brozovi Titovi.
Čítajte viac Radšej smrť. Denník v KĽDR prirovnal zahraničnú pomoc k otrávenému cukríku
Moderná strana a alternatíva?
Pre politických analytikov je záhadou najmä to, prečo komunisti získavajú na sile práve v Rakúsku. Krajina patrí medzi najbohatšie štáty sveta s dobrou životnou úrovňou, vysokými dôchodkami, nízkou nezamestnanosťou a kvalitným sociálnym systémom.
„To všetko je pravda, no napriek tomu máme v Rakúsku milión ľudí ohrozených chudobou. Je tu problém so zdražovaním, s infláciou či s vysokým nájomným za bývanie. Je teda dosť ťažkostí v sociálnej oblasti, ktorých sa ľavicové strany môžu chytiť,“ pripomenul pre Pravdu Mugrauer s tým, že komunistov nepovažuje za populistov.
„Dá sa povedať, že KPÖ je moderná ľavicová strana. Ťažiskom jej politiky sú aktuálne problémy – tu a teraz. Nie sú to populisti. V rakúskych médiách neustále počuť obvinenia z populizmu, ale to nie je prípad KPÖ. Populizmus znamená ponúkať jednoduché, povrchné odpovede, a to KPÖ nerobí,“ zdôraznil odborník, ktorý odhaduje, že víťazné ťaženie komunistov bude pokračovať.
Foto: KPÖ
Podľa neho ich ľudia dosiaľ nevolili, lebo si mysleli, že by im prepadli hlasy, lenže to už neplatí. KPÖ bola kedysi taká malá a zanedbateľná strana, že ju volebné prieskumy ani neponúkali ako možnosť výberu pre respondentov. Po tom, čo sa deje v Grazi a Salzburgu, ale aj v Linzi, kde tiež majú komunistických poslancov, sa situácia zmenila a KPÖ konečne zaradili do prieskumov.
„Dosahujú v nich výsledky od štyroch do siedmich percent. Ak sa tento vývoj udrží, budú relevantnou silou pri budúcoročných voľbách do Národnej rady. KPÖ už voličom môže pripadať ako vhodná alternatíva voči vládnucim stranám. Komunisti tak majú reálnu šancu na to, aby po dlhých rokoch opäť zasadli v rakúskom parlamente,“ uzavrel Mugrauer.