Slúžil na Balkáne, v Rusku či v Ázii a v súčasnosti spolupracuje s Atlantickou radou a má firmu Spycraft Entertainment. Sipher pravidelne vystupuje vo veľkých svetových médiách, ako sú CNN, BBC, New York Times či Washington Post. (Rozhovor vznikol ešte pred vzburou šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina v Rusku, pozn. red.).
Prečo a ako ste sa dostali do CIA?
Moji rodičia boli učitelia a vždy ma zaujímala história, politológia a politické záležitosti. Pochádzam z malého mesta v štáte New York a v mladosti som veľmi necestoval. Na vysokej škole som sa však dostal na semester do Londýna a páčilo sa mi to. Na Kolumbijskej univerzite som potom študoval medzinárodné vzťahy a zameriaval som sa Sovietsky zväz, kontrolu zbrojenia a podobne. Neskôr som pracoval na ministerstve zahraničných vecí a uchádzal som sa o viaceré pozície vo vláde vrátane CIA. Chcel som však byť analytik. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v CIA pracujú dve skupiny ľudí. Tí, čo v zahraničí zbierajú informácie, a analytici doma, ktorí vyhodnocujú, čo vieme, a na základe toho by mali politici robiť lepšie rozhodnutia. Keď som sa do CIA dostal, začal som sa viac zaujímať o prácu v cudzine.
Určite ste už na túto otázku odpovedali, ale predsa sa spýtam. Do akej najnebezpečnejšej situácie ste sa dostali, o ktorej môžete hovoriť?
Usilujeme sa udržať našich ľudí v bezpečí. Nikdy som nemal pocit, že by ma niekto úmyselne chcel vystaviť nebezpečnej situácii. Samozrejme však platí, že americká vláda potrebuje informácie z konfliktov. Pracovali sme v Afganistane, Iraku či Pakistane. Strávil som veľa času vo vojnových zónach v bývalej Juhoslávii. Dostal som sa do niekoľkých riskantných situáci9, v ktorých sa strieľalo, a bol som v Moskve počas útoku na parlament. Ľudia v CIA, ako som bol ja, však nie sú vojaci, ktorí sú pod paľbou. Ak nám hrozí, že na nás začnú strieľať, je to vlastne zlyhanie. My zbierame informácie, aby politici mohli prijímať lepšie rozhodnutia, a robíme to aj preto, aby sme sa vyhli konfliktom.
Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?
Nedávno ste pre magazín Time napísali článok, v ktorom tvrdíte, že hoci ZSSR dávno skončil, agent KGB Vladimir Putin obnovil represívny a brutálny bezpečnostný systém. A hovoríte aj to, že to, čo ruský prezident vytvoril, ho môže prežiť. Prečo si to myslíte?
Boľševický revolučný režim stvorila skupina teroristov. Takéto systémy sú často založené na práci brutálnych bezpečnostných služieb. Najprv to bola Čeka, neskôr KGB a teraz sú to ruské organizácie. Ich cieľom však stále je potláčať prejavy opozície. KGB v Sovietskom zväze fungovala ako štát v štáte a jej úlohou bolo zaistiť moc lídrov v Kremli. Putin bol súčasťou systému, ktorý dohliadal na spoločnosť, likvidoval oponentov a podieľal sa na šírení dezinformácií a sabotážach. Keď sa ZSSR rozpadol, možno sme dúfali, že skončia aj jeho štruktúry. Putin však k moci opäť dostal ľudí z KGB. Zdá sa teda, a je to zaujímavé, že systém, ktorý som opísal, dokáže fungovať, hoci sa veci menia. Je veľmi silný a Putin ho pretvoril tak, že nie je nikto, kto by sa mu postavil. Za sovietskych čias bolo možné odstaviť lídrov, ktorí veci nezvládali. V súčasnom Rusku sa nedá ani to. Putin si však priviedol ľudí z KGB a bude v ich záujme zostať pri moci bez ohľadu na to, čo sa stane.
Keď sa pozriete na Putinovu kariéru v KGB a jeho schopnosti, najali by ste ho, aby pracoval pre CIA?
(Smiech). Vyzerá to tak, že Putin bol v KGB v podstate len malá ryba. Po väčšinu svojej kariéry sa podieľal na domácich represáliách. Je jasné, že sa chcel dostať do zahraničia, to bola elitná zložka KGB. Ľudia, ktorí pracovali v Británii, vo Francúzsku, v USA a podobne. No Putin to dotiahol iba do Drážďan v NDR. Ani len nie do východnej časti Berlína. Putin v Drážďanoch riešil sovietsky systém pašovania a podporu pre teroristické organizácie vo svete. Vieme, že mnohí vysokopostavení ľudia v KGB ho nebrali príliš vážne. No je jasné, že v Petrohrade si vytvoril veľa kontaktov a po páde ZSSR ľudia z tajných služieb vedeli, kde sa točia peniaze aj v rámci organizovaného zločinu. Oficiálne orgány tieto problémy nezvládali. Ľudia z KGB sa mohli vrátiť k systému štátu v štáte a Putin ich reprezentoval. Nie je však žiadna výnimočná osobnosť.
Vidia americké a západné tajné služby do toho, čo sa deje v najužšom okruhu Putinových ľudí?
V Rusku je špionáž veľmi zložitá. Ako som povedal, systém si na ochranu vytvoril masívnu bezpečnostnú infraštruktúru. Pre spravodajcov či diplomatov je veľmi náročné zbierať informácie. Stále ich sledujú a rovnako je to s ľuďmi, s ktorými sa rozprávajú. Veľmi sa to nelíši od toho, čo sa dialo za čias ZSSR. Istým spôsobom je Putinov systém možno ešte represívnejší, ako sa usiluje veci utajiť. Je teda zložité zistiť, čo sa deje za jeho kulisami. No na druhej strane mnoho ľudí vidí, aký nebezpečný je súčasný režim. Putin začal nevyprovokovanú vojnu, Rusko oslabil a posunul ho do područia Číny. Je možné, že tajné služby budú v rámci systému vedieť nájsť viac ľudí, ktorí s nimi budú ochotní hovoriť. Práve preto, lebo vidia, že Putin robí príšerné rozhodnutia, ktoré oslabujú ich krajinu a budú sa snažiť to napraviť. Azda teda vieme o tom, čo sa deje v Rusku, viac, ako by sme si mysleli, že sa dá, pretože čoraz viac ľudí je ochotných o tom rozprávať a robiť špiónov pre západné tajné služby. Samozrejme, spravodajské organizácie sú len jednou stranou mince. Západní politici musia robiť vhodnú politiku, ktorej cieľom je podpora Ukrajiny a zároveň vytváranie tlaku na Rusko, aby vojna nepokračovala. Porážka Putina je absolútne zásadná.
Čítajte viac Prežili by Prigožin či Kadyrov Putinov pád? Odpovedá ruský analytik
Myslíte si, že západné tajné služby majú zdroj priamo v blízkosti Putina?
Je veľmi zložité dostať ľudí do takých pozícií. Ale stáva sa to. Možno je niekto, kto pracoval v zahraničí a bol s ním nadviazaný kontakt. Tento človek sa potom vrátil do Ruska a stúpal po kariérnom rebríčku. Môže byť z armády, diplomacie, tajnej služby či priamo z Kremľa. Samozrejme, nemám potuchy o tom, či máme takéto zdroje. Či sú to už ľudia, respektíve nejaké technické prostriedky, na základe ktorých by sme mohli povedať, čo sa deje vnútri režimu. Putin má okolo seba naozaj malú skupinu vplyvných ľudí, medzi ktorých patrí napríklad tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev. Vyzerá to tak, že o spustení invázie nevedel ani minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, dokonca asi ani niektorí predstavitelia ozbrojených síl. Je veľmi zložité dostať sa do takej malej skupinky ľudí, ktorí robia rozhodnutia. Samozrejme, je to skvelý úspech, keď sa vám to podarí, ale nemôžete sa na to spoliehať.
Predsa sa však dá asi povedať, že americké spravodajské organizácie dobre pochopili Putinove kroky týkajúce sa invázie. Varovali pred blížiacou sa vojnou už na jeseň 2021. Správne teda vyhodnotili situáciu, však?
Áno, máte pravdu. Ľudia mimo spravodajskej komunity si však často neuvedomujú jednu vec. Sila amerických tajných služieb spočíva v tom, že fungujú na mnohých úrovniach a spolupracujú so zahraničnými partnermi a s priateľmi na Slovensku, v Slovinsku, vo Francúzsku, v Nórsku a všade, kde sa to dá. Vymieňajú si informácie, expertízu a vedomosti. Možno 75 až 80 percent informácií, ktoré má CIA k dispozícii, súvisí s jej vzťahmi s inými krajinami. Máme ich od diplomatov, z otvorených zdrojov, satelitov a vyhodnocujeme veľké objemy dát. Západ má skutočne výhodu v tom, že existuje veľká sieť ľudí, ktorí sú odborníci, cestujú a rozumejú svetu. Nie je to tak, že by sme boli závislí len od jedného zdroja, ktorý má blízko ku Kremľu.
V máji CIA zverejnila verbovacie video, v ktorom žiada Rusov, aby sa podelili o informácie, ktoré môžu mať väčšiu hodnotu, než si oni myslia. Čo by bola najzaujímavejšia informácia, ktorú by CIA mohla momentálne z Ruska dostať?
Ak chceme pochopiť fungovanie spoločnosti v nejakej krajine, je to komplexná záležitosť. Zoberte si krajiny ako Irán či Severná Kórea, v ktorých nežije veľa ľudí zo Západu. Je náročné vyhodnotiť, čo si tam myslia občania a politickí lídri. V Rusku sú pre nás zaujímaví ľudia, ktorí pracujú na technologických a vojenských veciach. Nie je to jediná odpoveď na vašu otázku, ale je to jeden diel celého puzzle, ktoré sa usilujeme poskladať.
Hovoríte o tom, aká dôležitá je spolupráca vo svete tajných služieb. Nakoľko Ukrajina v boji s Ruskom závisí od západných partnerov a čo im ona môže ponúknuť? Som si istý, že Kyjev má veľa zaujímavých spravodajských informácií.
Jednoznačne. Pravdupovediac, mali sme viac počúvať ľudí z krajín blízko Ruska. Z Ukrajiny, pobaltských štátov či Fínska. Ukrajinci majú v boji s Rusmi výhodu, že im rozumejú. Na Západe to tak vždy nie je. Rusko neraz nechápeme, niekedy sa ho bojíme a myslíme si, že je mocnejšie, ako sa zdá. Ukrajina roky sledovala, ako sa ju Kremeľ usiluje oslabiť, ako proti nej pripravuje sabotáže či kybernetické útoky. Západ určite získava z toho, ako Kyjev pozná Rusko. Na druhej strane my môžeme ponúknuť Ukrajine veci, ktoré jej chýbajú. Satelity, vyspelé technológie na zbieranie informácií a zdroje, ktoré máme. Môžeme jej pomôcť s elektronickým spôsobom boja, aby lepšie ukryla svoje vojenské vybavenie a aby vedela, aké technológie používa Rusko, a mohla sledovať jeho pozemné a vzdušné sily. Verím, že naše spojenie s Kyjevom je teraz veľmi dôležité a pomáhame mu v tom, ako čo najlepšie bojovať. A dúfam, že aj my sa učíme od Ukrajincov. Ukázali neuveriteľnú odolnosť a sú vynachádzaví. Novým spôsobom využívajú staré zbrane a veľmi zaujímavo nasadzujú na bojisko drony. Naše špeciálne jednotky sa z toho môžu veľa naučiť.
Čítajte viac Je Putin pre Ukrajincov legitímnym terčom? Experti v tom majú jasno
Mohla by sa CIA podieľať na tom, keby sa Ukrajinci rozhodli zlikvidovať Putina?
(Smiech). Nebolo by to v súlade s americkými zákonmi. Nezabíjame zahraničných lídrov a berieme to vážne. Určite chceme, aby Kyjev vyhral a aby Moskva prehrala. Ale víťazstvo príde, keď Rusi odídu z Ukrajiny, nie keby padla Moskva. Možno Putin stratí moc, ak ho v tejto vojne čaká porážka. Ale nejde o to, že by niekto chcel ovládnuť Rusko. Vláda v Kremli tvrdí Rusom, že ich ohrozuje Západ a NATO. No nebudú v žiadnom ohrození, ak odídu z Ukrajiny.
Hanbili ste sa niekedy za CIA, za USA?
Keď CIA vznikla, prezidenti ju používali takmer ako svoju súkromnú armádu, keď robili prevraty v krajinách, ako sú Irán, Čile či Guatemala. Bola to skutočná chyba. V 70. rokoch prešlo fungovanie tajných služieb zásadnými reformami a dostali sa pod kontrolu Kongresu. Ja som začal pracovať v CIA roku 1986. Môžem povedať, že počas mojej služby som neurobil nič, za čo by som sa musel hanbiť. Nič, čo by som nechcel povedať rodičom alebo novinárom, keby to bolo možné. Vo svete tajných služieb sa však pohybujete na hrane a stalo sa, že som sa hanbil za niektorých ľudí, ktorí pri práci v teréne urobili zlé veci, a mali by ich potrestať, prípadne aj poslať do väzenia. Čo sa týka samotnej organizácie, môžeme diskutovať o mučení teroristov. Tvrdé metódy vypočúvania z niečoho vyšli, posvätila ich vláda a celkovo to nebolo také zlé, ako si svet myslí. Ale poškodili reputáciu Spojených štátov a CIA. Bola to hanba. Toto ma frustrovalo, rovnako ako rozhodnutie o irackej invázii či veci, ktoré sa stali v minulosti a už som ich spomenul. Poviem však aj to, že keby som sa musel počas svojej služby podieľať na niečom nemorálnom, skončil by som a išiel by som s tým do Kongresu a do médií.
Čítajte viac Bývalý inšpektor OSN: CIA klamala. Príbehy o zbraniach v Iraku nedávali zmysel