Podľa jeho správy sa bezpečnostná situácia vo svete zhoršovala už deviaty rok po sebe a globalizácia spôsobila, že vojny majú čoraz silnejší medzinárodný dosah. Do nejakého konfliktu je v súčasnosti zatiahnutých až 91 krajín sveta, zatiaľ čo v roku 2008 ich bolo iba 58.
Ako však pre nemeckú spravodajskú televíziu Deutsche Welle vysvetlil zakladateľ a šéf IEP Steve Killelea, tento stúpajúci trend ešte nemusí znamenať, že sa vojny rozširujú. Môže to byť aj dôsledkom toho, že rastie počet štátov zapojených do pomoci a mierových rokovaní.
„Niektoré krajiny sa možno podieľajú na opatreniach, ktorých cieľom je zachovanie mieru, ako je to v prípade členov Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). Viac krajín sa síce zaplietlo do vojen v zahraničí, no dalo by sa tiež povedať, že sa prehlbuje medzinárodná spolupráca,“ uviedol Killelea, ktorý je jedným zo spoluautorov správy.
Z roka na rok horšie
Najnovšie vydanie Globálneho indexu mieru je v poradí už 17. analytickou správou od roku 2007, keď inštitút vznikol. Zahŕňa 163 štátov a území sveta, kde žije až 99,7 percenta svetovej populácie. Krajiny posudzuje podľa 23 ukazovateľov, pričom čerpá zo spoľahlivých zdrojov a štatistík (údaje o kriminalite, počte samovrážd, násilných demonštrácií, informácie o politickej stabilite, utečencoch, výdavky na armádu a pod.).
Autori si všímajú hlavne vnútorné a medzinárodné konflikty, úroveň bezpečnosti a ochrany spoločnosti, ale aj stupeň militarizácie. Na základe zozbieraných dát potom analyzujú situáciu vo svete a zostavujú rebríček Globálneho indexu mieru, čo je vlastne poradie krajín podľa úrovne ich bezpečnosti – od najpokojnejších až po najnebezpečnejšie. Opisujú však aj trendy vývoja a dosahy násilia na ekonomiku. Z výsledkov vyplýva, že v porovnaní s rokom 2021 sa svetový index mieru vlani zhoršil o 0,42 percenta.
Zarážajúce je, že od roku 2008 zaznamenali tvorcovia týchto analýz zlepšenie „mierumilovnosti“, teda bezpečnosti sveta, iba dvakrát. Inak sa stav oproti predošlým rokom stále zhoršoval. Vojnové konflikty vlani výrazne poškodili aj svetovú ekonomiku, ktorej výkonnosť sa znížila až o 13 percent.
Pod 96-percentný nárast vojnových obetí sa výrazne podpísala ruská agresia proti Ukrajine. Autori správy priznávajú, že bolo ťažké určiť, koľko mŕtvych si vyžiadala, lebo zverejnené čísla sa nedajú vždy overiť. Najnižšie odhady hovoria o najmenej 32 300 úmrtiach, najvyššie až o státisícoch. Posledné analýzy naznačujú, že reálne počty smrteľných obetí na Ukrajine za uplynulý rok sú asi 82 200.
Čítajte viac Počet atómoviek vo svete narástol. Kontrola nad nimi je čoraz zložitejšia
Ešte krvavejšie boli vlani boje medzi vládou a povstalcami na severe Etiópie vo zväzovom štáte Tigraj, do ktorých sa zapojili aj vojaci zo susednej Eritrey. Počas tejto vojny zomrelo vyše 104-tisíc ľudí, čo z nej robí najsmrteľnejší konflikt od genocídy v Rwande v roku 1994. Ďalších takmer 5 000 mŕtvych je bilancia vystupňovaného násilia v africkom štáte Mali, vyšší počet mŕtvych zaznamenali tiež v Mjanmarsku.
Naopak, najväčší pokles úmrtí v dôsledku bojov nastal počas vlaňajška v Afganistane. Počet obetí sa tam medziročne znížil o bezmála 91 percent – z takmer 43-tisíc zhruba na 4 000 mŕtvych. Situácia sa upokojila i v Jemene, Líbyi, Ománe či v Pobreží Slonoviny, zato sa však zhoršila na Haiti alebo v Izraeli, kde je podľa autorov indexu „mierumilovnosť“ na najhoršej úrovni od roku 2010.
Najlepší je Island
Celkovo sa vlani index mieru zlepšil v 84 krajinách sveta a v 79 sa, naopak, zhoršil. Prvé miesto v rebríčku najpokojnejších štátov sveta obsadil i vlani Island, ktorý si túto pozíciu udržuje už od roku 2008. Za ním sa umiestnilo Dánsko, Írsko, Nový Zéland a Rakúsko.
Slovensko, o ktorom sa správa inak nijako nezmieňuje, skončilo na 26. mieste, čím si oproti roku 2021 pohoršilo o šesť priečok. To však – tak ako pri iných východoeurópskych štátoch – súvisí aj s prebiehajúcou vojnou v jeho susedstve. V rámci Európy Slovensku patrilo 17. miesto, pred krajinami ako sú Lotyšsko, Švédsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia, Grécko či Francúzsko.
Česko vo svetovom indexe mieru obsadilo 12. miesto (zhoršenie o päť priečok), Nemecko 15., Maďarsko 18. a USA 131. priečku. Na chvoste skončila Ukrajina (157. miesto), Rusko (158.), Kongo (159.), Južný Sudán (160.), Sýria (161.), Jemen (162.) a Afganistan (163.).
Podľa Killeleu Globálny index mieru ukazuje, že je naozaj ťažké vyhrať vojnu. V niektorých štátoch trvá už aj desať rokov bez vyhliadky na skoré víťazstvo. „Takmer každý, kto disponuje aspoň základným technickým vzdelaním, dnes môže z diaľky vystreľovať bomby,“ citovala ho stanica Deutsche Welle.