Biden do Británie priletel v nedeľu večer, nabitý program ho ale čaká až dnes. V Európe strávi celkom štyri dni a navštívi tri krajiny. Jeho poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že táto cesta bude „ukážkou prezidentovho vedúceho postavenia na svetovej scéne“.
Prvou zastávkou je Londýn, kde sa Biden stretne s kráľom Karolom III. Očakáva sa, že budú diskutovať o zmene klímy, čo je téma, ktorej sa obaja lídri venujú, a o tom, ako financovať iniciatívy zamerané na riešenie tohto problému.
Šieste stretnutie
Biden potom bude rokovať s premiérom Sunakom, ktorého čakajú koncom budúceho roka voľby. Jeho Konzervatívna strana v prieskumoch verejnej mienky výrazne zaostáva za opozíciou. Sunak a Biden udržujú úzke vzťahy, od nástupu britského premiéra do funkcie v októbri minulého roka to bude už ich šieste stretnutie.
Po zastávke v Británii bude nasledovať hlavný bod Bidenovej európskej cesty, dvojdňový summit NATO vo Vilniuse. Vedúci predstavitelia Severoatlantickej aliancie budú diskutovať predovšetkým o ruskej invázii na Ukrajinu. Spojené štáty v piatok oznámili, že Ukrajine darujú kazetovú muníciu. Biden tak bude pravdepodobne čeliť otázkam spojencov, prečo Kyjevu pošle zbraň, ktorú viac ako dve tretiny členov NATO zakázali, pretože podľa nich predstavuje vážne nebezpečenstvo pre civilistov.
Čítajte viac Ukrajina dostane kontroverznú kazetovú muníciu, Rusko ju už používa
Nezhody panujú aj v otázke, ako rýchlo pozvať Ukrajinu do NATO. Krajiny na východnom krídle aliancie chcú postupovať skôr rýchlejšie a považujú to za spôsob, ako odradiť Rusko od agresie. Spojené štáty a ich západní spojenci ale presadzujú opatrnejší prístup. Podľa generálneho tajomníka Jense Stoltenberga summit „vyšle jasný signál: NATO je jednotné a ruská agresia sa neoplatí“.
Poslednou zastávkou amerického prezidenta budú Helsinki, kde sa očakáva, že Biden oslávi rozširujúcu sa obrannú alianciu, ku ktorej sa pripojilo Fínsko. Severská krajina sa v apríli stala 31. členom NATO, čím ukončila svoju históriu vojenskej neutrality.
Podľa agentúry AP však táto cesta bude tiež pripomienku „nedokončenej práce“. Fínsko malo do NATO vstúpiť po boku svojho suseda Švédska, ktorého prijatie sa zadrhlo. Severoatlantická aliancia vyžaduje na rozšírenie jednomyseľný súhlas všetkých svojich členov. Švédsko zatiaľ nebolo schopné prekonať námietky Turecka a Maďarska.