„Náš výskum ukazuje, že veľa ľudí vo východonemeckých spolkových krajinách si už neželá účasť na demokracii a istotu základných demokratických práv, ale skôr zdanlivú istotu autoritárskeho štátu,“ zhrnul na webovej stránke univerzity vedúci odborného tímu Oliver Decker.
Podľa autorov štúdie výsledky potvrdzujú vývoj vo východnom Nemecku, kde rastie podpora extrémizmu i nevraživosť voči cudzincom.
Čítajte viac Koniec socializmu. Pred 30 rokmi padol Berlínsky múr
Prieskum, ktorý pripravil univerzitný Inštitút Else Frenkel-Brunswikovej (EFBI) spolu s Výskumným ústavom sociálnej súdržnosti, sa zameral práve na územie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
Hoci jej obyvatelia v novembri 1989 zvrhli komunistickú diktatúru a o rok neskôr sa zjednotili so západným Nemeckom, rozdiely medzi 11 pôvodnými a piatimi novými spolkovými krajinami pretrvávajú dodnes.
Štúdia dokazuje, že vo východnom Nemecku je stále silná nostalgia za časmi socializmu – až štvrtina zúčastnených považuje pád režimu za prehru. „Spokojnosť opýtaných so životom v NDR je pri spätnom pohľade vysoká,“ upozornil Decker.
Zatiaľ čo mnohým obyvateľom východných regiónov sa cnie za NDR, klesá ich záujem o súčasnú politiku. Vyše 64 percent oslovených sa domnieva, že nemá zmysel politicky sa angažovať, a viac ako tri štvrtiny zastávajú názor, že beztak nedokážu ovplyvniť to, čo robí vláda. Tieto postoje podľa expertov vedú ľudí ku konšpiračným teóriám a k schvaľovaniu autoritárskej politiky.
„Pozorujeme teda výraznú nedôveru k demokracii, ktorú mnohí nechápu ako niečo vlastné,“ priblížil na univerzitnom portáli riaditeľ EFBI Johannes Kiess s tým, že tento vývoj sa nemení už asi dvadsať rokov.
Aj keď vyjadrenia účastníkov štúdie nemožno označiť za propagovanie nacistickej ideológie, niektoré náznaky sú predsa len varovné. Vyše 26 percent opýtaných napríklad súhlasilo s tvrdením, že Nemecko teraz potrebuje „silnú stranu, ktorá stelesňuje národné spoločenstvo“ a 14 percent sa stotožnilo s výrokom: „Mali by sme mať vodcu, ktorý bude vládnuť Nemecku silnou rukou pre blaho všetkých“.
Viac ako 41 percent respondentov tiež tvrdí, že „cudzinci sem prichádzajú iba preto, aby využívali náš sociálny štát“, a takmer 37 percent verí, že republika vinou veľkého množstva migrantov „v nebezpečnej miere podlieha cudziemu vplyvu“.
Čítajte viac Nemeckí extrémisti lámu rekordy. Dobehli aj sociálnych demokratov
Z piatich spolkových krajín a východného Berlína, ktoré boli kedysi súčasťou NDR, zaznamenali najradikálnejšie názory účastníkov v Sasku, Sasku-Anhaltsku a Durínsku.
„Tam je potenciál extrémne pravicových a neonacistických strán nájsť si voličov obzvlášť vysoký. Každý druhý si praje „silnú stranu“, ktorá stelesňuje národné spoločenstvo,“ zhodnotil na webstránke univerzity spoluautor štúdie Elmar Brähler.
Závery prieskumu sú v súlade s politickými trendmi – popularita pravicovo-extrémistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) totiž stúpa najmä vo východných častiach Nemecka. Podľa štúdie má pevný pravicovo-extrémistický svetonázor približne sedem percent respondentov, čo je síce menej ako pri podobných prieskumoch v minulosti, no aj tak je to vysoké číslo a nemožno ho podceňovať.