Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby označil vzťahy Moskvy a Teheránu za úplné obranné partnerstvo, ktoré škodí Ukrajine, susedným krajinám aj medzinárodnej komunite. Povedal tiež, že už začiatkom budúceho roka by v Rusku mohol s pomocou Iránu vzniknúť komplex na výrobu dronov. Nakoľko je pre režim Vladimira Putina dôležitý vzťah s Iránom a naopak?
Povedala by som, že Teherán je veľmi dôležitý pre Moskvu, ale vzťahy s Ruskom nie sú pre Irán až také podstatné. Svojím spôsobom ide o výmenu rolí. Veď Rusko o sebe tvrdí, že je superveľmoc. Irán je len regionálna veľmoc, ale Kremľu sa stalo to, že je od Teheránu závislý v súvislosti s najrôznejším vojenským materiálom a dronmi. Okrem toho sa Rusko od Iránu učí, ako obchádzať sankcie. Stále som však pomerne skeptická, čo sa týka toho, aký silný je vzťah medzi Moskvou a Teheránom. Irán mal dostať z Ruska bojové lietadlá, ale zatiaľ sa to nestalo. Moskva tiež naťahuje dodávky protivzdušnej obrany pre Teherán. Medzi Ruskom a Iránom je z historického hľadiska značné napätie. To sa vzťahuje aj na obchodné trasy na Kaukaze, čoho sa týka arménsko-azerbajdžanský konflikt. Je jasné, že Moskva a Teherán majú k seba oveľa bližšie ako v minulosti a dodávky zbraní pre Rusko sú vzhľadom na jeho vojnu proti Ukrajine extrémne problematické. Nemyslím si však, že môžeme hovoriť o skutočnej aliancii. Sú to skôr taktické kroky, ktoré momentálne obom krajinám vyhovujú, ale nie je to takpovediac manželstvo z lásky. Iránci nemajú Rusov radi, sú na nich nahnevaní.
Prečo je to tak?
V prípade Ruska a Iránu hovoríme o krajinách, ktoré boli stáročia impériami. Rusko získalo časť Perzie, teda oblasti v dnešnom Gruzínsku či Arménsku a ďalšie regióny. Iránci sa s tým nikdy úplne nezmierili. V druhej svetovej vojne ZSSR obsadil iránsky Azerbajdžan a Teheránu sa ho podarilo odtiaľ dostať len s veľkým úsilím. Aj preto kontakty medzi Ruskom a Iránom pokladám skôr za taktické kroky. Obe krajiny čelia sankciám a majú zlé vzťahy so Západom. Z vojenského hľadiska sa dá povedať, že Moskva a Teherán sa začali výraznejšie zbližovať v rokoch 2015 – 2016 v Sýrii, kde spolupracovali na záchrane režimu Baššára Asada. No ako som povedala, nie je to až taký hlboký vzťah a uvidíme, ako sa bude ďalej vyvíjať.
Ako ďaleko je Rusko ochotné zájsť, aby chránilo iránske záujmy?
Nemyslím, že by Moskva chcela Teheránu až tak zásadne pomáhať. Aj preto, že je absolútne zaujatá tým, aby získala aspoň niečo z debakla, ktorý predstavuje jej invázia na Ukrajinu. Aby nevyzerala tak, že pobabrala všetko, čo sa dalo. Rusko nemá takmer žiadne kapacity, aby pre Irán niečo urobilo. Pozrite sa na situáciu v Sýrii. Teherán chcel, aby sa Damask dostal naspäť do Ligy arabských štátov. No Irán je teraz nervózny z toho, že sa Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty či Katar usilujú získať v Sýrii vplyv. Teherán sa obáva, že by mohol prísť o svoje postavenie. A Rusko mu veľmi nepomôže, lebo Sýria už preň nie je príliš dôležitá. Irán nie je spokojný ani s tým, že Kremeľ sa neangažuje v Arménsku tak, ako by sa očakávalo v konflikte Jerevanu a Baku. Okrem toho sa Rusko snaží udržať si dobré vzťahy s Izraelom, ktorého kroky Irán sleduje s obavami. Aj preto, že Izrael nadväzuje kontakty s Azerbajdžanom. Irán a Rusko momentálne spolupracujú, lebo im to vyhovuje, ale nedôverujú si.
Bolo by možné naznačiť Teheránu, že by mohol niečo dostať za to, keby Moskvu prestal podporovať v súvislosti s vojnou proti Ukrajine?
Z toho, čo sa objavilo v médiách, vieme, že USA sa v posledných mesiacoch usilovali o komunikáciu s Iránom. Napríklad v súvislosti so zadržanými americkými občanmi či jadrovým programom Teheránu. USA tiež Iránu odkázali, že by nemal dodať Rusku balistické strely. Teherán by za to mohol získať zmiernenie sankcií.
Keď sa rozprávame o rokovaniach, zdá sa, že Európska únia sa usiluje obnoviť jadrovú dohodu s Iránom, z ktorej v roku 2018 vystúpili USA po rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa. Do akej miery snahu EÚ komplikujú prehlbujúce sa vzťahy Moskvy a Teheránu?
Dohodu sa takmer podarilo oživiť vo februári 2022, a potom Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. Moskva neskôr začala žiadať o zrušenie sankcií proti nej, čo malo byť súčasťou zmluvy s Teheránom. Viedlo to k zastaveniu rozhovorov. Mohlo teda za to najmä Rusko, ale aj Irán. Podľa mňa sa momentálne nedá obnoviť dohoda o jadrovom programe Teheránu. Rokovania sa skôr zameriavajú na nájdenie aspoň istej miery porozumenia s Iránom. Ten by mal zmraziť svoj atómový program a trochu sa v ňom posunúť dozadu. Za to by mohol získať mierne uvoľnenie sankcií. A som si istá, že Európania rovnako ako Američania upozorňujú Teherán, aby neprehlboval vojenské vzťahy s Moskvou.
Čítajte viac Iránci by chceli nežnú revolúciu. Stoja proti brutálnemu režimu
Ak v tom Irán bude pokračovať, mali by ho zasiahnuť ďalšie sankcie?
Nie som si istá, aké ďalšie opatrenia ešte na Teherán môžeme uvaliť. Podľa mňa sme sa dostali do bodu, v ktorom by sme sa mali pokúsiť Iránu niečo ponúknuť, nie iba pokračovať v sankciách. Čím viac sa Teherán usilujeme potrestať, tým skôr sa vrhne na náručia Moskvy a Pekingu, čo nechceme.
Spomenuli ste Čínu, ktorá sprostredkovala dohodu medzi Iránom a Saudskou Arábiou o obnovení vzťahov. Aká dôležitá je úloha Pekingu na Blízkom východe?
Čína využila príležitosť. Irán a Saudská Arábia rokovali už niekoľko rokov v snahe zmierniť napätie medzi sebou. Sprostredkovateľom rozhovorov bol Irak, kde sa však k moci dostal premiér, ktorý mal bližšie k Iránu. Saudská Arábia preto chcela, aby rozhovory pokračovali na inom mieste. Minulý rok navštívil Rijád čínsky líder Si Ťin-pching. Hostitelia sa ho opýtali, či by sa jeho krajina zapojila do rozhovorov s Iránom. Pekingu to poskytlo príležitosť, že môže hovoriť, že dohodu Teheránu a Rijádu sprostredkoval a že ju nejakým spôsobom posvätil. Nemyslím si však, že by Čína musela vyvinúť výraznejšie diplomatické úsilie, aby sa to podarilo. Aj samotná dohoda sa v prvom rade odvoláva na obdobie spred 20 rokov, keď naposledy mali Irán a Saudská Arábia racionálne vzťahy. Čína získala imidž mierotvorcu, ale jej pôsobenie na Blízkom východe je zamerané na ekonomickú oblasť. Pre všetky krajiny v regióne je dôležitým hospodárskym partnerom a vo veľkom kupuje ropu z Iránu aj zo Saudskej Arábie. Čína však ešte nie je v pozícii, že by bola schopná riešiť zásadné problémy na Blízkom východe a nemá s tým ani skúsenosti. Ale mali by sme privítať snahu Číňanov zapojiť sa do rokovaní medzi Teheránom a Rijádom. Ak môžu zmierňovať napätie v regióne, nie som proti. Bola by som rada, keby to skúsili v prípade Iránu a Izraela. Lebo je to konflikt, ktorý mimoriadne destabilizuje región.
Čítajte viac Čína či Rusko? Peking je väčšia hrozba, myslí si exminister obrany USA
Ako by to mohla Čína urobiť?
Má na to páky. Iránsky ajatolláh Chameneí sa nedávno príšerne vyjadril na adresu konfliktu na Západnom brehu Jordánu. Burcoval Palestínčanov, aby bojovali s Izraelčanmi. Chameneímu sa to ľahko hovorí, veď na Západnom brehu nezomierajú Iránci. Okrem toho všetky tie antisionistické kampane a opakovanie hesla Smrť Izraelu iba poškodzujú Irán. Sú jedným z hlavných dôvodov, prečo Washington nemá vzťahy s Teheránom. Možno Číne vyhovuje, že Irán je takto izolovaný. Keby však Peking chcel deeskalovať situáciu, mohol by sa o to pokúsiť. Pre Teherán je Peking veľkým obchodným partnerom. Čína pozvala na návštevu prezidenta palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása, hoci sa nedá povedať, že on by v tejto chvíli nejako zásadnejšie kontroloval, čo sa deje na Západnom brehu. Pôsobia tam už nové skupiny mladých ľudí, ktoré odmietajú izraelskú okupáciu aj Abbása a jeho vládu. Ale keby sa Čína pokúsila niečo spraviť, bola by som za, lebo násilie na Západnom brehu je hrozné a izraelská pravicová vláda ešte všetko zhoršuje.