Z technologického hľadiska sa dá povedať, že USA majú stále nad Čínou na mori prevahu, hoci niektorí experti to už spochybňujú. Washington má v službe 11 lietadlových lodí, kým Peking len dve.
Ďalšou veľkou výhodou Spojených štátov sú ich globálne bezpečnostné spojenectvá a viaceré námorné základne po celom svete. Podľa amerického výskumného inštitútu AidData to však vyzerá tak, že Čína sa pripravuje prevziať model USA. Peking zvažuje dostavanie či vybudovanie niekoľkých námorných základní v Ázii a v Afrike.
Tridsať miliárd dolárov
Čína má zatiaľ jediné takéto vojenské zariadenie, ktoré sa nachádza v Džibutsku. Zaujímavosťou je, že v tejto africkej krajine majú základňu aj americké ozbrojené sily. Nie je to však náhoda. Džibutsko má strategickú polohu, keďže leží pri prielive Báb al-Mandab, ktorý spája Červené more s Adenským zálivom, teda s Arabským morom a Indickým oceánom.
„Čína sa zaradila medzi dominantné námorné štáty s významným obchodným a vojenským vplyvom vo svetových moriach. Peking výrazne zvýšil investície do globálnej prístavnej infraštruktúry a námorníctvo Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády sa vypracovalo z pobrežných síl na najväčšie v oceánoch,“ uvádza sa v správe AidData.
Inštitút sa pozrel na investície Pekingu do prístavov v rokoch 2000 – 2021, keď vyhodnotil 123 projektov v celkovej hodnote 29,9 miliardy dolárov v 46 krajinách. Podľa AidData sú Hambantota na Srí Lanke, Bata v Rovníkovej Guinei a Gwadár v Pakistane najpravdepodobnejšie miesta, kde by v najbližších dvoch až piatich rokoch mohli vzniknúť čínske námorné základne.
Ďalším adeptom je Ream v Kambodži. Tam už existuje námorná základňa a miestne ministerstvo obrany oznámilo, že onedlho na nej ukončia renovačné práce, ktoré pomáha financovať Čína. Phnom Penh odmieta tvrdenia, že prístav plánuje využívať Peking. Na základni je však podľa satelitných fotografií spoločnosti BlackSky 363 metrov dlhé mólo určené aj pre lietadlové lode. Takmer rovnaké využíva Čína v Džibutsku. Pre webovú stránku VoA to povedal Craig Singleton, expert na Čínu z Nadácie pre ochranu demokracií.
AidData predpokladá, že budúce námorné ambície Pekingu môžu byť úzko spojené s jeho iniciatívou Pás a cesta, ktorá je známa aj ako nová hodvábna cesta. Čína svoje sily zameriava najmä na Juhočínske more a Taiwanský prieliv. Tu by však Peking dokázal už teraz spustiť prípadnú vojenskú operáciu. Číne by však mohli vzdialenejšie námorné základne napríklad v Afrike pomôcť zbierať spravodajské informácie a chrániť trasy svojich lodí hlavne v prípade, že by čelila nejakým západným sankciám.
Čítajte viac Vojenská spolupráca aj na mori. Čína privítala ruské lode
Skeptickejší odborníci
Je očividné, že Peking bude pokračovať v posilňovaní a modernizácii námorných síl. Odborníci oslovení Pravdou sú však opatrní v hodnotení toho, či Čína chystá v dohľadnej budúcnosti viacero základní v zahraničí, ktoré bude vojensky využívať.
„Peking sa už istý čas usiluje vytvoriť podpornú infraštruktúru pre svoje rozširujúce sa námorníctvo. Nebol by som teda prekvapený, keby Čína v nasledujúcej dekáde či dvoch vybudovala ďalšie zámorské námorné podporné zariadenia alebo základne. Nie je to však najvyššia priorita námornej expanzie Pekingu. Ňou je, aby Čína dokázala dobyť Taiwan aj pri predpokladanom či pravdepodobnom vstupe USA do konfliktu. Potenciálne základne uvedené v spomenutej správe by mali podporovať zásobovacie linky Pekingu do Afriky a na Blízky východ. Čína by bol rada, keby vznikli, ale nie sú pre ňu najvyššou prioritou,“ reagoval pre Pravdu Steve Tsang, profesor a riaditeľ SOAS Inštitútu Číny na Londýnskej univerzite.
Čítajte viac Kontroverzná námorná základňa v Kambodži je takmer hotová
„Treba rozlišovať medzi dlhodobým fenoménom vplyvu Číny na rozvoj obchodných prístavov, ktorý je viditeľný na viacerých kontinentoch, a rozvojom zahraničných námorných základní. Najnovší výskum AidData dostatočne neoddeľuje tieto dve roviny, pretože nie všetky obchodné prístavy sú vhodné alebo ľahko prispôsobiteľné na vojenské operácie. Zdá sa však, že základňa v kambodžskom Reame má jasné vojenské využitie. Pre Peking je prioritou, pretože by Číne umožnila priamejší vojenský dosah na dianie v Indickom oceáne a odtiaľ prístup do Afriky,“ ozrejmil pre Pravdu profesor Alessio Patalano, expert na námornú stratégiu a doktrínu z univerzity King's College v Londýne.
Na počte lodí záleží?
Čína má najväčšie vojnové námorníctvo na svete. Znamená to, že by dokázalo zvíťaziť v boji s americkými námornými silami? Hoci je to teoretická úvaha, história naznačuje, že Čína by mohla byť v takomto type vojny úspešná. Sam Tangredi z Námornej akadémie USA sa pozrel na 28 námorných konfliktov v dejinách. Až v 25 prípadoch v nich zvíťazila strana, ktorá mala početnejšie loďstvo, modernejšie technológie boli menej dôležité. Tangredi svoje zistenia publikoval v magazíne Proceedings Námorného inštitútu USA.