Česko je vedúcou krajinou v multinárodnej bojovej skupine NATO na Slovensku. Čo takéto vyslanie znamená pre Armádu Českej republiky, pomáha jej?
Najprv by som povedal, že je to súčasť toho, čo by mala aliancia robiť. Rusko začalo vojnu a Slovensko a ďalšie krajiny vyjadrili úplne pochopiteľné obavy, čo bude ďalej. Preto sa NATO ako vojenská organizácia rozhodlo, že posilní svoju prítomnosť vo svojich východných oblastiach. Samozrejme, takéto vyslanie je pre vojakov ďalšia skúsenosť, majú možnosť cvičiť s kolegami z ďalších krajín a vidia, ako fungujú. Na druhej strane sa nedá povedať, že pre Čechov je pôsobenie na Slovensku niečo úplne výnimočné a unikátne. Asi to nejakým zásadným spôsobom nerozšíri schopnosti českej či slovenskej armády.
Povedali ste, že NATO pre ruskú agresiu proti Ukrajine, ktorá sa začala už v roku 2014 a vlani pokračovala veľkou inváziou, usúdilo, že je potrebné podporiť obranu východného krídla. No jednotky, o ktorých hovoríme, nie sú veľké. Ide maximálne o tisíce vojakov a rieši sa aj to, nakoľko majú správnu výzbroj. Bude teda potrebné prítomnosť aliancie v Pobaltí, v strednej a vo východnej Európe ešte posilniť?
Pripomenul by som, že môžeme hovoriť o dvoch skupinách štátov, v ktorých fungujú predsunuté aliančné jednotky. Do prvej môžeme zaradiť pobaltské krajiny, ktoré by boli veľmi slabé a zraniteľné voči Rusku. Špecifické je Poľsko, keďže to má predsa len oveľa silnejšiu armádu. A druhú skupinu tvoria štáty ako Rumunsko a Slovensko. Povedzme, že tie tiež čelia istému riziku, hoci je menšie. Prítomnosť vojakov aliancie v nich vysiela odkaz, že útok na jedného člena by NATO vnímalo ako útok na všetkých. Azda nie stopercentne, ale s veľkou pravdepodobnosťou áno. Je to teda silná symbolická rovina. Tieto jednotky by fungovali ako spúšťač reakcie NATO. Ale, ako som už povedal, v krajinách ako Lotyšsko či Estónsko je ich úloha trochu iná.
Skôr tam hrozí konflikt s Ruskom, čo ste tiež už naznačili, však?
Dá sa diskutovať o tom, že potenciálne tam môže vypuknúť vojna. Nehovorím, že teraz, ale možno o päť rokov. Môžeme si to reálne predstaviť. A vtedy by počty vojakov a ich výzbroje, na čo ste sa pýtali, už zohrávali väčšiu rolu. Ak bude mať NATO na Slovensko 800, 1 000 či 1 500 príslušníkov ozbrojených síl, je to z môjho pohľadu relatívne jedno, nebude to asi až také podstatné. No v prípade Pobaltia by sme sa mali rozprávať o tom, či by aliancia ešte nemala zvýšiť počet vojakov v regióne. A to hovorím o dvoj- či trojnásobku oproti súčasnému stavu. Len pripomeniem, že v Estónsku je momentálne približne 2 200 vojakov, v Lotyšsku 4 000 a Litve 3 700. Azda sa teda dá hovoriť, že tie počty by mohli byť okolo 10-tisíc. Diskutovať môžeme nielen o tom, koľko je tam vojakov, ale aj na akom princípe.
Znamená to, že by tam boli nastálo?
Teraz tieto jednotky fungujú na rotačnom princípe. Debatuje sa, či by nemali byť v Pobaltí natrvalo, ako to bolo počas studenej vojny napríklad v západnom Nemecku. Je to podľa mňa veľká otázka, ktorá je úplne legitímna. Čo sa však týka Slovenska či Rumunska, je to z môjho hľadiska trochu iné.
Ešte sa vrátim k vojenskej výzbroji a spôsobilostiam jednotiek na východnom krídle. Napríklad v prípade Rumunska a Bulharska sa diskutuje o posilnení NATO v čiernomorskom regióne, čo by si vyžadovalo nasadenie námorníctva. Čo teda aliancia potrebuje na východnom krídle?
Pozrime sa na to z pohľadu, že možnosť vojny nepovažujeme iba za niečo extrémne nepravdepodobné. V tom prípade by najmä v Pobaltí mala prítomnosť NATO pomôcť tamojším krajinám s tým, čo im chýba. Nemajú letectvo, protivzdušná obrana je veľmi drahá a majú obmedzený počet obrnených vozidiel. Pobaltské krajiny nemajú tanky, ale možno že teraz ich budú kupovať. Takže vo všeobecnosti potrebujú protivzdušnú obranu dlhšieho dosahu či mechanizované brigády. Potom je tu aj letectvo, ale to je už predsa len dosť špecifická vec. Čo sa týka čiernomorského regiónu, naozaj asi dôjde k tomu, že sa v ňom NATO posilní. Zároveň si však nemyslím, že by táto oblasť bola z pohľadu aliancie vyslovene extrémne neuralgickým bodom. Skôr ide o to, koľko budú nie práve najbohatšie krajiny ako Bulharsko a Rumunsko chcieť v budúcnosti investovať do svojich námorných síl. Možno to urobia, ale je to pomerne drahá záležitosť.
Na čo by sa teda mali zamerať?
Pre zaujímavosť sa môžeme pozrieť na Rusko. V súvislosti s vojnou proti Ukrajine nedokázalo nijakým zásadnejším spôsobom využiť svoju výraznú námornú prevahu. Dve desaťročia Moskva investovala do námorníctva. Keby časť týchto peňazí použili Rusi na niečo iné, možno by to teraz malo výraznejší efekt. Ukrajinci sú schopní ničiť im lode i pomocou námorných dronov. Preto je aj otázkou, nakoľko by Rumunsko a Bulharsko mali investovať do námorníctva. Minimálne sa však dá povedať, že budú posilňovať protilodnú obranu či letectvo. Lebo platí, že čiernomorský región je teraz výbušnejší, ako bol napríklad pred desiatimi rokmi.
Čítajte viac NATO cvičí na Slovensku. Reagovalo na ruskú agresiu a vypustilo leopardy
Keď som pýtal na to, čo potrebuje aliancia na východnom krídle, ako je to so Slovenskom? Vláda chce kúpiť viaceré druhy protivzdušnej obrany.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vojna na Ukrajine ukázala, aké dôležité sú systémy protivzdušnej obrany. A nejde len o to, aby ochránili strategicky významné miesta, ako je napríklad hlavné mesto či jadrová elektráreň a podobne. Ale hovoríme o ochrane manévrujúcich jednotiek. Slovensko by mohlo v istej situácii prispieť k ochrane aliančných síl. Aj česká a západné armády majú problémy s protivzdušnou obranou. Na Ukrajine sme svedkami toho, ako nasadeným jednotkám hrozia vrtuľníky, lietadlá i drony, a tie možno momentálne najviac. Je potrebné, aby sme takéto nepriateľské sily brali do úvahy. Protivzdušná obrana teda neznamená, že budeme chrániť len najkľúčovejšie miesta v krajine. Má tiež prispieť k tomu, aby prežili vojaci v boji.
Už ste hovorili o tom, že väčšie riziko vojny s Ruskom môže hroziť v Pobaltí. Slovensko nie je asi tak na rane, takže teraz diskutujeme v hypotetickej rovine. No keby sa Rusku podarilo ovládnuť Ukrajinu, čo sa asi bohužiaľ úplne nedá vylúčiť, pravdepodobne by to zmenilo situáciu. Čo by teda bolo úlohou mnohonárodnej bojovej skupiny NATO, keby Slovensko niekto napadol?
Ako správne hovoríte, je to hypotetická otázka. No čo sa týka obrany, diskutujeme aj o veciach, ktoré sú veľmi málo pravdepodobné, ale keby sa stali, znamenali by zásadnú hrozbu. V situácii, keby Rusko či niekto iný napadlo Slovensko, vidím hlavný význam síl NATO na vašom území v tom, o čom som hovoril už na začiatku. Že útok na jedného člena by aliancia vnímala ako útok na všetkých. Štáty s vojakmi na vašom území vrátane Česka by len tak nemohli povedať, že napadnutie Slovenska sa ich netýka. Dá sa predpokladať, že krajiny aliancie by s veľkou pravdepodobnosťou okamžite vojensky reagovali.