Bol priateľom Moskvy. Prečo kambodžský diktátor Hun Sen podporuje Ukrajinu?

Vzťahy s Kyjevom

No napriek autoritatívnemu režimu sa Kambodža nepostavila vo vojne na stranu Vladimira Putina. Hun Sen dokonca aktívne vystúpil proti Kremľu. V marci jeho vláda pomohla presadiť rezolúciu Valného zhromaždenia OSN odsudzujúcu Rusko a Ukrajinci sa od kambodžských expertov učia odstraňovať míny.

Čo sa skrýva za pozíciou Phnom Penhu? Rátal Hun Sen azda s tým, že ak podporí Ukrajinu, Západ prižmúri oči nad jeho diktátorským správaním? V júli sa v Kambodži konali voľby, na ktorých sa opozícia v podstate nemohla zúčastniť. Po nich Hun Sen odovzdal premiérsky post synovi Hun Manetovi, ale je očividné, že moc drží naďalej, keďže zostal šéfom vládnucej Kambodžskej ľudovej strany.

"Pozícia Phnom Penhu k vojne, ktorú vedie Moskva, je naozaj trochu prekvapujúca. Kambodžská ľudová strana v minulosti nadviazala skutočne silné vzťahy s Jednotným Ruskom (hlavný ruský politický subjekt, pozn. red.). Navzájom sa navštevovali a podobne,“ povedal pre Pravdu Lee Morgenbesser, autor knihy Nárast sofistikovaného autoritárstva v Juhovýchodnej Á­zii.

Expert si myslí, že Hun Sen sa nakoniec rozhodol pre podporu Ukrajiny, lebo to bola pozícia, ktorá mu politicky nemohla veľmi ublížiť. "Napriek politickým vzťahom Kambodža, samozrejme, nemá hranice s Ruskom. Moskva nie je ani žiadnym veľkým obchodným partnerom Phnom Penhu. Okrem toho vlani Kambodža stála na čele Združenia národov Juhovýchodnej Ázie (ASEAN), čo vládu Hun Sena mohlo do istej miery donútiť, aby sa postavila na stranu Kyjeva,“ vysvetlil Morgenbesser.

Podľa analytika, ktorý pôsobí na austrálskej Griffithovej univerzite, nie je celkom jasné, či kambodžský autokrat uvažoval aj tak, že za podporu Kyjeva by niečo mohol dostať od Západu. "Bolo by však prekvapujúce, keby Hun Sen s touto taktikou uspel. Bol by som veľmi sklamaný, keby sme sa len pre postoj Phnom Penhu ku Kyjevu, prestali zaujímať o represie, ktorých sme v Kambodži svedkami. Ale nie som si istý, čo si Hun Sen myslel,“ reagoval analytik.

Čína a Hun Senov režim

Tak či onak, zdá sa, že na vzťahoch Kambodže a Ukrajiny sa nič nemení. A pre Phnom Penh je určite dôležitejším partnerom Peking ako Moskva. V tejto súvislosti sa veľa diskutuje o námornej základni Ream v Kambodži. Jej obnovu pomáha financovať Peking, ale Phnom Penh odmieta, že ho Čína bude využívať.

Čítajte viac Plánuje Čína námorné základne po svete? Zistite, kde by mohli byť

Západ má len minimálne páky na to, aby vytvoril tlak na Hun Sena, aby uvoľnil svoj režim. A Čína nemám záujem a ani dôvod to riešiť.

"Možno si Západ myslí, že s nástupom Hun Maneta by sa mohlo niečo zmeniť, ale ja veľmi nevidím dôvod na to, aby sa to stalo. Nový premiér je stále závislý od svojho otca, keď chce zostať pri moci. Som preto skeptický, že by došlo k nejakému zlepšeniu vzťahov so Západom. Čo sa týka Číny, tak jej ide o to, aby bola Kambodža stabilná a aby tam kontinuálne pokračovala vláda, s ktorou si rozumie.

Samozrejme, ani Hun Sen nebude pri moci večne, takže Peking je spokojný s nástupom Hun Maneta, lebo v jeho osobe dostal v podstate to, čo aj doteraz očakával od Phnom Penhu,“ ozrejmil Morgenbesser. Je však režim skutočne taký stabilný? Morgenbesser tvrdí, že keď Hun Sen čelil po voľbách v roku 2013 veľkým protestom, urobil všetko pre to, aby ovládol posledné zvyšky opozície.

Čítajte viac Kontroverzná námorná základňa v Kambodži je takmer hotová

"Ak ľudia v Kambodži uvažujú nad tým, ako sa postaviť proti súčasnej vláde, nie je to viditeľné. Režim stále viac a viac siaha k represiám. Voľby sa stali len nástrojom potvrdenia Hun Senovej moci. Ľudia v Kambodži sa už nemôžu slobodne vyjadriť. Režim potlačil opozíciu, slobodu médií i kritické hlasy v rámci občianskej spoločnosti. Výsledkom diktatúry je, že Kambodžania sa k politike prestali verejne vyjadrovať. No znamená to i to, že pod povrchom spoločnosti vrie nevraživosť a nespokojnosť. Je to riziko, ktorému režim čelí. Ak ľudia proti nemu neprotestujú, neznamená to, že ho podporujú,“ zdôraznil Morgenbesser.