Šéf rakúskej diplomacie to povedal v podcaste na webe Politico. Proces rozširovania by podľa Schallenberga nemal byť poznačený byrokraciou. „Nejde o uplatňovanie každej čiarky a odseku zmlúv… Ide o šírenie a zabezpečenie určitého modelu života, otvorených slobodných demokracií,“ povedal Schallenberg.
Zelenskyj: Pomohli sme Západu nájsť samých seba
Pripomenul, že Grécko vstúpilo do Únie v roku 1981, sedem rokov po skončení diktatúry. Portugalsko a Španielsko sa zasa stali členmi v roku 1986, pričom v druhej spomenutej krajine sa päť rokov predtým odohral pokus o štátny prevrat.
„Vtedy sme pochopili, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto krajiny vedeli, že sú hodnotovo súčasťou našej rodiny. A to isté musíme urobiť aj teraz – s Ukrajinou, Moldavskom a západným Balkánom,“ dodal bývalý rakúsky premiér.
Čítajte viac Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ
„Zároveň však musíme upustiť od binárneho myslenia z minulosti, keď ste buď plnoprávnym členským štátom, alebo nie ste členom vôbec. Myslím si, že máme možnosti. Krajiny môžu byť členmi bez toho, aby splnili každú časť práva EÚ,“ podotkol Schallenberg.
Domnieva sa, že nové členské štáty by mohli mať v Rade EÚ štatút pozorovateľov, zúčastňovať sa na diskusiách, no rozhodovanie by zostalo na 27 členských štátoch. „Nemôžeme čakať, pretože ak budeme čakať, môžeme stratiť tento región. Môžeme stratiť Ukrajinu, môžeme stratiť západný Balkán,“ skonštatoval Schallenberg.
Čítajte viac Má Ukrajina budúcnosť v EÚ a NATO iba po porážke Ruska?