„V dôsledku lokálnych protiteroristických akcií, podniknutých azerbajdžanskou armádou v Karabachu, bolo zničených až približne 20 bojových vozidiel pechoty, asi štyri desiatky diel, okolo 30 mínometov, dve zariadenia s protilietadlovými raketami a tiež šesť staníc rádioelektronického boja, ktoré patrili arménskym ozbrojeným silám,“ povedal hovorca na tlačovej konferencii. Azerbajdžanské jednotky podľa neho útočia výlučne na vojenské ciele. „Civilné obyvateľstvo a civilné objekty nie sú našimi cieľmi,“ povedal podľa agentúry TASS. Azerbajdžanské úrady podľa agentúry AFP tiež informovali o dvoch mŕtvych civilistoch v oblastiach, ktoré má Baku pod kontrolou.
Azerbajdžanská vojenská operácia si vyžiadala najmenej 27 mŕtvych, vrátane dvoch civilistov, a 138 zranených, z ktorých je 29 civilistov, uviedol podľa tlačových agentúr ombudsman medzinárodne neuznávanej karabašskej republiky Gegham Stepanjan. Neskôr uviedol, že z 16 lokalít v Náhornom Karabachu bolo evakuovaných 7000 ľudí, napísala agentúra AFP.
Predstavitelia proarménskych síl tiež informovali o tom, že mnoho miest v Náhornom Karabachu, a to vrátane správneho strediska Stepanakertu, je ostreľovaných. Podľa serveru Meduza, ktorý sa odvoláva na miestne zdroje a vojnových spravodajcov, v Stepanakerte nefungoval dnes večer prúd.
Čítajte viac Vojská Azerbajdžanu prelomili karabašskú obranu, arménskych separatistov vyzvali na kapituláciu
Strategickým cieľom operácie je zabezpečiť úplnú zvrchovanosť Azerbajdžanu nad vlastným územím, povedal poradca azerbajdžanského prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev agentúre Reuters. Baku je podľa Hadžijeva ochotné rokovať s Arménmi z Náhorného Karabachu iba vtedy, ak sa vzdajú a zložia zbrane a rozpustia neuznávanú karabašskú republiku, jej orgány a inštitúcie.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil „čo najdôraznejšie“ azerbajdžanské použitie sily a naliehal na okamžité zastavenie ofenzívy. Po telefonickom rozhovore s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom požadoval „okamžité obnovenie rokovaní o východisku z humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a nastolenie spravodlivého a trvalého mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a zaručenie práv a bezpečnosti obyvateľov Náhorného Karabachu“, uviedla agentúra AFP.
Pripomenula, že Francúzsko už požiadalo o naliehavé zvolanie Bezpečnostnej rady OSN a tiež odsúdilo vojenskú operáciu ako nelegálnu, neospravedlniteľnú a neprijateľnú. Baku v reakcii kritizovalo politiku Paríža ako nenávistnú k moslimom, islamu a Azerbajdžanu. K apelom sa pridala aj Európska únia.
Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu. Región ale za podpory Jerevanu aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994. V šesťtýždňovej vojne zvedenej s Arménskom na jeseň 2020 dobyl Azerbajdžan späť okresy susediace s enklávou aj časť Karabachu. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.