Vojská Azerbajdžanu prelomili karabašskú obranu, arménskych separatistov vyzvali na kapituláciu

Azerbajdžanské vojská prelomili obrannú líniu arménskych síl v Náhornom Karabachu na viacerých miestach a sú odhodlané splniť svoj strategický cieľ: Zabezpečiť úplnú zvrchovanosť Azerbajdžanu nad svojím územím, povedal poradca azerbajdžanského prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev agentúre Reuters.

19.09.2023 13:00 , aktualizované: 21:40
karabach, arménsko, azerbajdžan Foto: ,
´Plameň po výbuchu nad oblasťou, ktorá podľa Azerbajdžanu hostí pozície arménskych síl na odtrhnutom území Náhorného Karabachu v Azerbajdžane. Snímka z videa.
debata (170)

Arménski separatisti podľa agentúry AFP tvrdia, že boje pokračujú po celej frontovej línii a azerbajdžanské sily využívajú paľbu svojich diel a raketometov, ale tiež drony a bojové lietadlá. Náhorný Karabach podľa serveru BBC News vyzval medzinárodné spoločenstvo na okamžitý zásah, aby Azerbajdžan „ukončil svoju agresiu“.

Baku je podľa Hadžijeva ochotné rokovať s Arménmi z Náhorného Karabachu iba vtedy, ak sa vzdajú a zložia zbrane. Voči susednému Arménsku nemá žiadne vojenské ciele, dodal podľa Reuters.

„Zámerom Azerbajdžanu je uzavrieť kapitolu nepriateľstva a konfrontácie. Už toho bolo dosť. Nemôžeme ďalej tolerovať na našom území také ozbrojené sily a tiež štruktúru, ktorá každodenne ohrozuje bezpečnosť a suverenitu Azerbajdžanu,“ vyhlásil na adresu neuznávanej karabašskej republiky.

Azerbajdžan uvádza, že je ochotný rokovať so zástupcami Arménov v Náhornom Karabachu, ale „nelegálne“ ozbrojené jednotky sa musia vzdať a zložiť všetky zbrane a „nelegálny režim“ neuznávanej karabašskej republiky musí byť rozpustený. Inak bude „protiteroristická“ operácia pokračovať až do konca, predtým uviedla kancelária azerbajdžanského prezidenta podľa tlačových agentúr.

Arménski separatisti v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach obvinili v utorok medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti a neschopnosti zabrániť ďalšej eskalácii. „Ignorovaním varovaní v súvislosti so zločineckými úmyslami Azerbajdžanu a odmietaním adekvátne konať zlyhali všetky medzinárodné faktory v tom, aby zabránili ďalšiemu azerbajdžanskému aktu agresie proti Arcachu,“ uvádza sa vo vyhlásení separatistov, ktorí použili arménsky názov pre Náhorný Karabach.

Azerbajdžan začal vojenské akcie v Náhornom Karabachu, svoj postup označuje ako protiteroristickú operáciu. Arménski separatisti, ktorí región ovládajú, vyzvali Azerbajdžan na pokoj zbraní a na rozhovory.

Zahynulo už najmenej 25 ľudí

Ruské mierové jednotky rozmiestnené v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach vyzvali v utorok na prímerie medzi arménskymi separatistami a azerbajdžanskými silami. Uviedla to agentúra AFP.

Podľa najnovšej bilancie arménskych separatistov zahynulo v dôsledku tejto „protiteroris­tickej“ operácie už najmenej 25 ľudí vrátane dvoch civilistov. „Velenie ruského mierového kontingentu vyzýva strany konfliktu na okamžité zastavenie paľby a prijatie opatrení na deeskaláciu situácie, ako aj na pokračovanie rokovacieho procesu,“ uviedlo ministerstvo obrany v Moskve.

Ruské mierové jednotky podľa ministerstva zorganizovali evakuáciu civilného obyvateľstva v Náhornom Karabachu z najnebezpeč­nejších oblastí a deviatim zraneným civilistom poskytli zdravotnú pomoc. Konkrétne išlo o evakuáciu 469 ľudí vrátane 185 detí.

Úrady neuznávanej karabašskej republiky podľa Reuters predtým hlásili, že v bojoch prišlo o život päť ľudí a ďalších 80, vrátane 15 civilistov utrpelo zranenia. Azerbajdžan podľa agentúry AFP tvrdí, že arménska paľba zabila stavebného inžiniera v meste Šuša (arménsky Šuši), dobytom Azerbajdžanom pred tromi rokmi.

„Azerbajdžan začal rozsiahlu vojenskú ofenzívu proti republike Arcach (arménsky názov pre neuznanú karabašskú republiku, pozn.). V tejto chvíli je pod intenzívnou paľbou administratívne stredisko Stepanakert aj ďalšie mestá a dediny,“ citovala agentúra Armenpress vyjadrenie arménskych úradov v Náhornom Karabachu.

Aj EÚ vyzýva na zastavenie bojov

Európska únia vyzvala Azerbajdžan, aby súčasné vojenské akcie ukončil. „Je potrebné sa okamžite vrátiť k dialógu medzi Baku a Arménmi v Karabachu,“ uviedol podľa Reuters šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a ponúkol, že EÚ tento dialóg sprostredkuje. Vyjadril zároveň obavy, že nová eskalácia by mohla viesť k exodu obyvateľov Náhorného Karabachu.

Na okamžité zastavenie vojenskej operácie vyzval Azerbajdžan aj predseda Európskej rady Charles Michel. „Vojenské kroky Azerbajdžana musia byť bezprostredne zastavené s cieľom umožniť skutočný dialóg medzi Baku a Arménmi v Karabachu,“ uviedol Michel na sociálnych sieťach.

Rusko pracuje na tom, aby sa konflikt vrátil k diplomatickým riešeniam, uviedol Kremeľ. Jeho hovorca Dmitrij Peskov vyjadril znepokojenie nad „brutálnou eskaláciou“ sporu.

Náhorný Karabach Čítajte viac Vzdajú sa Arméni Karabachu? Odstrihnú sa od Moskvy?

Na ukončenie bojov vyzvalo tiež ruské ministerstvo zahraničných vecí. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová okrem toho podľa Reuters oznámila, že Azerbajdžan informoval ruský mierový kontingent v Náhornom Karabachu len niekoľko minút pred začatím vojenských akcií. Ruskí vojaci sú v oblasti od konca vojny medzi Azerbajdžanom a Arménskom v roku 2020 a majú dohliadať na dodržiavanie mieru.

Popri Rusku sa v konflikte medzi Baku a Jerevanom dlhodobo diplomaticky angažuje aj Turecko. To sa podľa Baku dnes postavilo na stranu Azerbajdžanu. Turecký minister obrany Yaşar Güler v telefonáte so svojím azerbajdžanským náprotivkom povedal, že Turecko „je aj dnes na strane Azerbajdžanu“, oznámil podľa TASS azerbajdžanský rezort obrany.

Ruskí vojaci pôsobia v Náhornom Karabachu od konca vojny v roku 2020, ktorú zviedli Jerevan a Baku o túto spornú horskú oblasť. Rusko vtedy pomohlo vyjednať prímerie.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany však dnes uviedlo, že podmienky dohody o ukončení bojov z novembra 2020 sa porušujú a že pokračujúca prítomnosť arménskej armády v Náhornom Karabachu je ohrozením regionálneho mieru a stability. Na jeseň 2020 Azerbajdžan získal kontrolu nad časťou Náhorného Karabachu a priľahlými okresmi, ktoré dovtedy ovládali Arméni. Boje si vyžiadali životy asi 6 700 ľudí.

Arménsko Azerbajdžan Karabach boje pokračovanie Čítajte viac Expert: V Karabachu stále platí princíp oko za oko

Azerbajdžan krátko predtým, ako prišli správy o ostreľovaní Náhorného Karabachu, informoval o začatí „lokálnej“ protiteroristickej operácie v tejto oblasti. Tú vysvetlil ako nutnú reakciu na kroky arménskej armády, ktorá podľa neho pravidelne ostreľuje azerbajdžanské pozície a kladie míny na azerbajdžanskom území. Azerbajdžanské ministerstvo obrany podľa azerbajdžanskej agentúry APA uviedlo, že pri operácii sa zameria výlučne na armádne ciele.

Baku okrem toho v súvislosti so svojím oznámením o protiteroris­tickej operácii kritizovalo prítomnosť arménskej armády v Náhornom Karabachu. Arménske ministerstvo obrany reagovalo podľa servera BCC News vyjadrením, že v regióne armádu nemá.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan upozornil, že mnoho „vnútorných a vonkajších síl“ sa chce zapojiť do bojov s Azerbajdžanom. Kritizoval tiež, že v čase vyostrenej situácie okolo Náhorného Karabachu sa v samotnom Arménsku ozývajú hlasy volajúce po prevrate.

Svetové agentúry dopoludnia informovali o výbuchoch mín, ktoré zabili štyroch policajtov a dvoch civilistov. Azerbajdžan z ich nastraženia obvinil arménske „sabotážne skupiny“.

Azerbajdžanské bezpečnostné zložky uviedli, že civilistov zabila mína, ktorú nastražili arménske separatistické „sabotážne skupiny“. K výbuchu došlo „v zóne dočasného rozmiestnenia ruského mierového kontingentu“. Policajti zomreli, keď s autom nabehli na mínu na ceste do mesta Šuša, ktoré je pod kontrolou Azerbajdžanu.

170 debata chyba
Viac na túto tému: #Náhorný Karabach