Arméni prišli o Karabach. Prídu Rusi o Arménsko?

Nad Arcachom, čo je arménsky názov Náhorného Karabachu, v stredu obrazne povedané zaviala biela zástava. Miestni Arméni, čeliaci drvivej azerbajdžanskej presile, prijali podmienky Baku na prímerie. Zaviazali sa zložiť zbrane a rozpustiť svoju medzinárodne neuznanú vládu.

Konflikt, zmrazený s prestávkami väčšinu obdobia od rozpadu Sovietskeho zväzu, sa vyriešil bleskurýchlo. Kým prvá vojna o Náhorný Karabach sa vliekla roky a druhá šesť týždňov, tak tá posledná – skutočný blitzkrieg – trvala jediný deň.

Podľa vojenského analytika Iľju Abiševa karabašským Arménom nezostala iná možnosť ako kapitulácia. „Proti pravidelnej a dobre vybavenej azerbajdžanskej armáde mali iba zvyšky starej sovietskej techniky, ktorá prežila poslednú vojnu, niekoľko tisíc bojovníkov s ľahkými ručnými zbraňami a so skromným množstvom munície,“ napísal Abišev na webe ruskojazyčnej redakcie BBC.

Arménsky premiér Nikol Pašinian už v utorok naznačil, že krajanom v Karabachu nevyšle na pomoc vojenské jednotky, lebo pri súčasnom pomere síl by tým existenčne ohrozil vlastnú krajinu. Správu o prijatí azerbajdžanských podmienok podľa vlastných slov vzal na vedomie, pričom zdôraznil, že Jerevan sa do vyjednávania o prímerí nezapojil.

Hodinu po ohlásenom zastavení paľby Pašinian konštatoval, že intenzita bojov sa výrazne znížila. Podľa BBC však v okolí karabašskej metropoly Stepanakertu aj po tom, čo pokoj zbraní nadobudol platnosť, bolo stále počuť výbuchy.

Azerbajdžan spustil v utorok vojenskú operáciu s cieľom prevziať kontrolu nad Náhorným Karabachom. Údery boli zamerané predovšetkým na vyradenie systémov protivzdušnej obrany arménskych síl, po čom Baku získalo úplnú vzdušnú prevahu. Vytvorilo si tak predpoklady na zničenie celej vojenskej infraštruktúry nepriateľa, po čom by o výsledku následnej pozemnej operácie bolo vopred rozhodnuté.

Karabašskí Arméni v stredu priznali, že Azerbajdžan prelomil ich línie, zmocnil sa viacerých výšin a strategických cestných uzlov, a preto im nezostáva nič iné, len prijať návrh na prímerie.

Baku prisľúbilo arménskym obyvateľom Karabachu, že s ich zástupcami vo štvrtok prerokuje otázky budúcnosti regiónu i bezpečnosti a integrácie ľudí, ktorí tam žijú. Ich počet sa ešte pred troma rokmi odhadoval na 120-tisíc. Koľko presne ich však zostalo po 44-dňovej vojne, v ktorej karabašskí Arméni na jeseň 2020 prišli o veľkú časť svojej samozvanej republiky, nik netuší.

Čítajte viac Rusko zradilo Arménov

Nie je jasné ani to, či kapitulácia nespustí podobný exodus, ako keď v auguste 1995 po podobne bleskovej chorvátskej operácii Búrka z takzvanej Republiky srbská Krajina ušlo prakticky kompletné srbské obyvateľstvo.

Karabašský konflikt už dlhšie smeroval k podobnému rozuzleniu. Vojna na jeseň 2020 jasne ukázala, že Jerevanu ani spojenectvo s Moskvou, s ktorou je v spoločnom obrannom pakte, nepomôže proti vzrastajúcej sile Baku. Azerbajdžan s podporou Ankary modernizoval svoju armádu a pri rozmrazení konfliktu suverénne dominoval.

Moskva si pošramotenú povesť u Arménov čiastočne napravila, keď im sprostredkovaním prímeria pred troma rokmi pomohla udržať si aspoň časť Karabachu. Vyslala tam aj bezmála 2000 vojakov, aby dozerali na pokoj zbraní. Keď však Azerbajdžanci pred trištvrte rokom zablokovali Lačinský koridor, čo je jediné pozemné spojenie medzi Arménskom a Karabachom, a spôsobili v enkláve vážnu humanitárnu krízu, ruskí mierotvorcovia ani prstom nepohli.

Úplne pasívne Rusi reagovali aj v utorok na útočnú smršť, ktorú rozpútali azerbajdžanské ozbrojené sily. Príznačné bolo vyhlásenie hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí, keď obe strany vyzvala na zaistenie bezpečnosti ruských mierových síl, pričom práve tie mali garantovať bezpečnosť civilného obyvateľstva v Karabachu.

Čítajte viac Vzdajú sa Arméni Karabachu? Odstrihnú sa od Moskvy?

Moskva výčitky odmieta s tým, že sám arménsky premiér v snahe urovnať konflikt s Baku pred pol rokom uznal, že Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu. Z pohľadu Ruska preto išlo o vnútorný konflikt Azerbajdžanu a nie agresiu proti spojeneckej krajine, vysvetlil hovorca Kremľa. Jerevan ale Moskve pripomenul, že jeho volanie o pomoc ignorovala aj vlani, keď Azerbajdžanci zaútočili na Arménsko v jeho medzinárodne uznaných hraniciach.

Jerevan už ani netají hĺbku sklamania z ruského spojenca. Premiér Pašinian priznal, že bolo chybou sa strategicky viazať na Moskvu. Naznačil, že jeho krajina zváži vystúpenie z obranného paktu s Ruskom. V týchto dňoch sa v Arménsku konalo prvé – síce počtom nepatrné, ale symbolickým odkazom silné – spoločné vojenské cvičenie s USA. A Jerevan spustil aj procedúru pristúpenia k rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu, čo sa zvlášť citlivo dotklo Kremľa, keďže ako signatárska krajina na seba vezme záväzok vyhovieť haagskemu zatykaču, keď prezident Vladimir Putin vstúpi na pôdu Arménska.

Podľa ruského publicistu Anatolija Nesmiana dokončenie súčasnej histórie Karabachu umožní Pašinianovi rozísť sa s Kremľom a stiahnuť Arménsko zo všetkých štruktúr, ktoré ho spájajú s Ruskom. „Na tomto základe môže rokovať so susedmi a s externými hráčmi,“ napísal na Telegrame s tým, že bez záväzkov voči Kremľu si arménsky premiér posilní medzinárodnú vyjednávaciu pozíciu.

„Doma je úlohou Pašiniana presmerovať nespokojnosť a pochopiteľnú vlasteneckú psychózu od seba ku Kremľu a bývalému arménskemu vedeniu,“ dodal Nesmian.