„V nasledujúcich hodinách sa náš veľvyslanec v Nigeri vráti do Francúzska,“ uviedol francúzsky prezident s tým, že ide o samostatné rozhodnutie Paríža. Na konci augusta francúzske ministerstvo zahraničia uviedlo, že vláda pučistov nemá právomoc veľvyslanca vyhostiť. V polovici septembra Macron povedal, že diplomat je v krajine držaný pučistami ako rukojemník.
Nigerskí vojaci na konci júla zvrhli demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma a sami sa chopili moci. Ako jeden z dôvodov pre prevrat uviedli „zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu a zlé vládnutie“. Macron v rozhovore zopakoval, že Francúzsko aj naďalej uznáva ako hlavu štátu zosadeného prezidenta Bazouma.
Čítajte viac Bol tam, keď armáda zorganizovala prevrat. Puč v Nigeri nebol podľa experta proruský
Francúzsky prezident ďalej oznámil, že končí vojenská spolupráca Francúzska s Nigerom. „V najbližších týždňoch a mesiacoch“ preto podľa neho zo zeme odíde zhruba 1500 francúzskych vojakov umiestnených v africkej krajine. Dokončené má byť stiahnutie do konca tohto roka.
Odchod francúzskych vojakov už skôr požadovali pučisti, Paríž to zo začiatku odmietal. Niger bol do prevratu partnerom Západu v boji proti džihádistom v oblasti Sahelu. Francúzsko, USA či Nemecko sa z tohto dôvodu tiež podieľali na výcviku nigerských vládnych jednotiek. Vojenské junty sa v predchádzajúcich rokoch pučom zmocnili vlády aj v Mali a Burkina Fase. Po Nigeri sa vojaci chopili tento rok moci aj v Gabone.