Prieskumy verejnej mienky v Nemecku ukazujú, že AfD je na druhom mieste, čo sa týka popularity. Preskočila SPD a nie je tak až tak ďaleko od CDU/CSU. Prečo sa to deje?
Upozorním na niekoľko aspektov. Ľavicová politická scéna v Nemecku je rozdelená. V podstate na nej pôsobia tri strany. SPD, Zelení a radikálnejšia Ľavica. V tom spočíva slabosť sociálnych demokratov. Ale faktom je, že AfD si za posledného asi pol roka získala voličov. Za týmto nárastom je to, že Alternatíva pre Nemecko je jedinou skutočne proruskou stranou v Nemecku. Ak ste volič, ktorému sa nepáči prístup vlády v Berlíne k vojne, tak je tu AfD pre vás. Ruská invázia na Ukrajinu tiež spôsobila, že do Nemecka prišlo veľké množstvo utečencov. Migrácia je pritom jedna z hlavných tém, ktoré AfD spomína. Z Ukrajiny v Nemecku zaznamenali 1,5 milióna ľudí. Samozrejme, nie všetci tu zostali, no je to veľké číslo, ku ktorému je ešte potrebné prirátať migrantov z iných krajín. Okrem toho sa AfD pustila do kultúrnej vojny, ktorá sa týka prechodu na zelenšiu ekonomiku.
Funguje to krajnej pravici?
Od ruskej invázie Nemecko najprv riešilo, že sa odstrihne od ruského plynu, a potom i to, že ho bude vo všeobecnosti používať menej, bez ohľadu na jeho pôvod. Vláda však pomerne nešikovne vysvetľovala, prečo je to potrebné, a aké reformy bude robiť. AfD sa stala stranou pre ľudí, ktorí majú obavy z budúcnosti, z vojny, migrácie či z čohokoľvek iného. Krajná pravica tvrdí, že zastupuje práve takýchto voličov.
Dá sa povedať, že popularita AfD by bola nižšia bez ruskej vojny proti Ukrajine a jej rozličných vplyvov na spoločnosť vrátane riešenia energetickej krízy?
Vojna je pre krajnú pravicu veľmi dôležitá. Pred inváziou bola jej popularita na úrovni 11 až 13 percent. Vojna bola pre AfD povzbudením a vďaka nej dokázala mobilizovať voličov. Pomohlo jej aj to, že kresťanskí demokrati, ktorí sa niekedy pohrávajú s rétorikou Alternatívy pre Nemecko, nie sú vo vláde. No bola to CDU, ktorá nastavila krajinu na cestu energetickej transformácie a súhlasila s tým, že prestaneme používať jadrovú energiu. Teraz za to kresťanskí demokrati obviňujú existujúcu vládu, ale AfD je pri jej kritike presvedčivejšia.
Ako momentálne vyzerá typický volič krajnej pravice v Nemecku?
V prvom rade sa k nej hlásia muži z východnej časti krajiny. AfD je oveľa úspešnejšia v regiónoch bývalej NDR. V prieskumoch verejnej mienky má krajná pravica 20– až 22-percentnú podporu, no na východe Nemecka by ju volilo približne 30 až 35 percent ľudí. Stúpencov AfD nájdeme najmä v nižšej strednej až strednej triede a zvyčajne majú trochu podpriemerné vzdelanie a sú v strednom veku. Ako som už spomenul, pre týchto ľudí sú mimoriadne dôležité témy ako migrácia a multikulturalizmus a vo všeobecnosti sú pesimistickí. Hovoria o temných časoch, v ktorých nadvládu preberajú cudzinci, keď im západ predáva východ, bez ohľadu na to, či pre to existuje nejaké vysvetlenie. Veľký prieskum Nemecké trendy ukázal, že väčšina podporovateľov AfD hovorí, že má blízko k politickým cieľom tejto strany. Znamená to, že ju už nevnímajú len ako protestný subjekt, ale že súhlasia s tým, čo Alternatíva pre Nemecko presadzuje.
AfD je dlhodobo viac populárna na východe Nemecka. Usilovali sa s tým niečo urobiť iné politické strany či vlády?
Skúšali viaceré veci. NDR bola uzavretá krajina, dokonca aj voči iným socialistickým štátom. Kontakty medzi jej obyvateľmi a cudzincami štát pozorne sledoval. Po roku 1990 sa východonemecká spoločnosť výrazne zmenila. Nastúpila vyššia nezamestnanosť a deindustrializácia, ale stále tu ľudia mali minimálny kontakt s imigrantmi, lebo tí sa do týchto regiónov práve nehrnuli. Vznikli tu však utečenecké tábory, no tie čelili pomerne násilným útokom. Takže príbeh 90. rokov nie je práve šťastný. Nemecké vlády postupne investovali v bývalej NDR veľké peniaze do infraštruktúry a obnovy priemyslu. V materiálnej rovine sa teda situácia zlepšila, ale medzi ľuďmi zostal rozšírený pocit, že sa na nich zo západu dívajú zvrchu a že Nemecko sa mení na krajinu, ku ktorej sa oni nechcú hlásiť. Zároveň približne dva milióny Nemcov z východných častí odišli. Väčšinou to boli mladší a vzdelanejší ľudia, ktorí mali pravdepodobne viac kozmopolitné zmýšľanie. Aj to má vplyv na nálady v spoločnosti na východe.
Čítajte viac Berlín je v obrane pomalý, ale možno Poľsko bude riešiť, či Nemecko nemá príliš veľkú armádu
Spomenuli ste, že väčšina podporovateľov AfD hovorí, že má blízko k politickým cieľom tejto strany. Viem, že je to veľmi nepravdepodobné, ale čo by sa stalo, keby Alternatíva pre Nemecko prevzala vládu v krajine? Ako by ju zmenila?
AfD má niekoľko cieľov rozpracovaných vo svojich programových platformách. Základom je, že migrácia a zahraničné vplyvy sú zlé. Je to klasický politický postoj nativizmu. Keby naozaj AfD urobila to, čo má v programe, Nemecko by pod jej vedením muselo vystúpiť z Európskej únie a z eurozóny a deportovalo by ľudí so zahraničným pôvodom do krajín, v ktorých majú korene. Pripomínam, že do veľkej miery tu hovoríme o občanoch Nemecka, hoci ich AfD takto neakceptuje. Krajná pravica o nich hovorí veľmi pohŕdavo, takže ani neviem, či by som to mal vysloviť, no označuje ich za ľudí, ktorí sú Nemcami iba na základe pasu. Teda pre AfD nie sú skutočnými obyvateľmi krajiny. Najväčší radikáli v rámci strany fantazírujú o masových deportáciách. Samozrejme, s vládou Alternatívy pre Nemecko by sa skončila zelená transformácia. Už žiadne obnoviteľné zdroje, ale naftové motory, hoci neviem, čo je na nich také atraktívne. Ale z nejakého dôvodu AfD presadzuje naftové motory. Našťastie v krátkodobom horizonte neexistuje šanca, že by Alternatíva pre Nemecko začala vládnuť. No je tu riziko, že sa takpovediac sanitárny politický kordón okolo AfD rozpadne, a krajná pravica sa stane v niektorej zo spolkových krajín koaličným partnerom. Bol by to pre Nemecko problém a pravdepodobne by to viedlo i k ústavnej kríze.
Vrátim sa k týmto scenárom, ale ešte sa chcem spýtať na ciele AfD. Keby sa dostala k moci, usilovala by sa obmedziť niektoré politické slobody?
Určite áno. AfD útočí na ľavicu a v jej podaní sú vlastne všetci okrem nej ľavičiarmi. Alternatíva pre Nemecko ako nepriateľa odmieta v podstate každú inštitúciu, ktorej fungovanie vychádza z liberálnej demokracie. Zrušila by financovanie všetkých organizácií, ktoré sa jej nepáčia a majú nejakú podporu od štátu. Od kultúrnych spolkov po antifašistické skupiny. Autoritatívne by tiež pristúpila k súdnictvu.
Čítajte viac Hlas či Smer? Šéf nemeckej SPD pre Pravdu vysvetľuje, či chce vidieť Pellegriniho vo vláde
Môže sa stať, že by s AfD začali spolupracovať kresťanskí demokrati? Naznačili ste, že extrémisti by sa mohli dostať do nejakej koalície na úrovni spolkových krajín. V iných štátoch Európy sme svedkami, že konzervatívci sa politicky spájajú s krajnou pravicou.
Zdá sa mi, že kresťanskí demokrati nevedia, čo majú robiť. Ich lídri na federálnej úrovni jasne hovoria, že s AfD nebudú nikdy spolupracovať. No v niektorých spolkových krajinách sa miestni predstavitelia CDU pohrávajú s rôznymi myšlienkami v súvislosti s Alternatívou pre Nemecko a majú blízko k niektorým jej návrhom. No stále to vyzerá tak, že je nepravdepodobné, že by kresťanskí demokrati priamo s AfD spolupracovali. Zatiaľ si to vyhodnocujú tak, že by im to politicky nepomohlo. Okrem toho je AfD iná v porovnaní s viacerými krajne pravicovými stranami v Európe. Tie v snahe získať moc aspoň rétoricky zmiernili niektoré svoje politické návrhy. Ešte aj Marine Le Penová vo Francúzsku sa o to usiluje. Zaujímavé na AfD je, že sa vybrala iným smerom. Keď vznikla, jej terčom bolo euro, ale inak nemala zásadné iné návrhy, aké majú bežné pravicové strany. Postupne sa však AfD pustila na radikálnu a agresívnu cestu. Časť tejto strany a jej predstaviteľov klasifikujú nemecké tajné služby ako pravicových extrémistov. Znamená to, že títo ľudia sú doslova nepriatelia štátu. Dúfam, že s nimi žiadne nemecké strany nebudú spolupracovať.
Nakoľko by mali byť zahraniční partneri Nemecka znepokojení nárastom popularity AfD?
Je to otázka, ktorá má očividné historické pozadie. A uznávam, že dôvod na obavy existuje. No netýka sa to len Nemecka. V Európe sa krajne pravicové strany presadzujú vo vládach. Sú vedúcou politickou silou v Taliansku. A tradičnejšie pravicové strany sa zase vo viacerých prípadoch radikalizujú.