Krvavá nedeľa si vyžiadala prinajmenšom päť životov. Všetko sa to začalo, keď nadránom dva nákladiaky zablokovali cestu na severe Kosova. Podobných barikád tam bolo už nemálo. Miestni Srbi, ktorí v počte asi 50-tisíc v bezmála dvojmiliónovom Kosove predstavujú v severných okresoch väčšinu, takto už neraz protestovali proti snahám Prištiny oslabiť ich väzby na Belehrad.
Tentoraz ale nešlo o obyčajnú blokádu. Bola to pasca. Po príchode kosovských policajtov na nich útočníci spustili paľbu. Jedného policajta zabli, ďalšieho zranili. Po prestrelke sa stiahli do kláštora Banjska. Kosovským policajným silám trvalo dlhé hodiny, kým z areálu srbskej pravoslávnej cirkvi vyhnali ozbrojencov, ktorí sa ho proti vôli mníchov zmocnili.
Kosovská polícia tvrdí, že pri operácii zlikvidovala troch útočníkov, ďalších dvoch zatkla. Zadržala aj štyroch civilistov, ktorí vraj boli s komandom v kontakte prostredníctvom rádiokomunikačných zariadení. V pondelok sa vo vzdialenosti asi pol druha kilometra od kláštora našlo ďalšie mŕtve telo, čím počet strát v radoch útočníkov vzrástol na štyri.
Nemusí to byť ale konečné číslo. Bezpečnostné sily v pondelok naďalej prečesávali široké okolie kláštora. Priština totiž ešte v nedeľu odhadovala počet teroristov na 30 a aj nezávislé zdroje hovorili o viac ako tucte.
Pripomínali vagnerovcov
Bezpečnostní analytici sa zhodujú s predstaviteľmi Prištiny, že nešlo o spontánnu vzburu miestnych srbských sedliakov. "Ide o teroristické a zločinecké zoskupenie, profesionálne, ktoré to, čo spravilo, dlho plánovalo a pripravovalo. Nie je to pašerácka, ale žoldnierska štruktúra, ktorú politicky, finančne a logisticky podporuje oficiálny Belehrad,“ tvrdí kosovský premiér Albin Kurti.
Srbský prezident Aleksandar Vučič akékoľvek prepojenie na útočníkov odmietol. Zabitie kosovského policajta označil za „neospravedlniteľné“. Vinu však pripísal prištinskej vláde. „Vzbúrili sa miestni Srbi, pretože nechceli ďalej trpieť pod Kurtiho terorom,“ citoval Vučiča spravodajský portál B92. Poznamenal tiež, že zabití útočníci pochádzali zo severného Kosova.
Srbský analytik Boško Jakšič nepredpokladá, že by za nedeľňajším krviprelievaním stála srbská hlava štátu. „Nemyslím si, že za týmto konaním stojí Vučič, ale to robí problém ešte vážnejším,“ poznamenal pre Deutsche Welle. "Môže to znamenať, že prezident nemá alebo stratil kontrolu nad militantnými nacionalistami,“ dodal.
Prištinský profesor Avni Islami, expert na otázky bezpečnosti, upozorňuje, že v žiadnom prípade nešlo o živelnú vzburu nahnevaných kosovských Srbov. Ako zdôraznil, útočníci boli po zuby vyzbrojení a mali dokonca aj obrnené vozidlo. „Dlhé hlavne, vojenské zbrane, aké sa používajú na frontovej línii na boj zblízka. To vypovedá o tom, že táto teroristická skupina bola napojená na cudzí štát,“ povedal Islami pre Rádio Slobodná Európa. „Nešlo o izolovanú samoorganizovanú jednotku. Pripomínali skôr Vagnerovú skupinu,“ prirovnal Islami útočníkov k žoldnierskej armáde, ktorá bojovala na Ukrajine po boku ruských inváznych síl.
Poučia sa od Arménov?
Ani Charles Kupchan, profesor z Georgetownskej univerzity, neverí teórii o spontánnej vzbure miestnych Srbov. „Zdá sa, že ide o dobre zosnovanú, a o to nebezpečnejšiu akciu. Naznačuje to, že na mieste existujú skupiny, ktoré majú záujem vyvolať násilie a sú pripravené zorganizovať ho a nájsť zbrane, ktoré im to umožnia,“ povedal pre Slobodnú Európu Kupchan.
Je možné, že minulotýždňový zlom v desaťročia zmrazenom konflikte o Náhorný Karabach povzbudil dobrodruhov na Balkáne, že tak ako Azerbajdžan dokážu bleskovo získať späť odštiepené územia, ktoré stále považujú za svoje?
Podľa Kupchana, bývalého riaditeľa pre európske záležitosti v Rade národnej bezpečnosti USA v administratíve Billa Clintona a Baracka Obamu, Západ si musí dať na Balkáne dobrý pozor, aby takú situáciu nepripustil.,,Spor o Náhorný Karabach sa ukončil použitím sily, pretože Azerbajdžanu sa aj vďaka energetickým príjmom podarilo získať vojenskú prevahu, čo mu účinne umožnilo obnoviť kontrolu nad týmto regiónom. Vo vzťahu medzi Belehradom a Kosovom nechceme vidieť použitie vojenskej sily," zdôraznil americký profesor.
Čítajte viac Kosovo: príprava na vojnu, ktorá nebude
A čo Moskva? Tá, ako sa obáva Západ, sa udržiavaním spojeneckých zväzkov s Belehradom snaží destabilizovať Balkán a presunúť tak aspoň časť pozornosti od svojej agresie proti Ukrajinu e.
Prezident Vučič sa v pondelok stretol s ruským veľvyslancom v Belehrade, ktorý ochotne pritakal slovám srbskej hlavy štátu, že v Kosove sa dejú "brutálne etnické čistky, ktoré organizuje predseda vlády dočasných inštitúcií Prištiny s podporou časti medzinárodného spoločenstva“.
Srbi by si podľa Kupchana mohli z karabašského prípadu vziať ponaučenie: "Rusko nemohlo a nechcelo prísť na pomoc Arménsku, hoci je jeho spojencom v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Je to náznak problémov, ktoré postihli Rusko, obmedzenia jeho diplomatických a vojenských schopností v dôsledku vojny na Ukrajine, pripomína.
„Myslím si, že zaujatie Ruska Ukrajinou, škody, ktoré spôsobilo svojej povesti, poskytuje príležitosť nielen Srbsku, ale celému Balkánu, aby sa pokúsili dištancovať sa od svojich väzieb na Moskvu a prekonali niektoré pretrvávajúce spory v regióne, ktoré sa Moskva vždy snažila využiť,“ dodal Kupchan.