Koľko Rusov reálne podporuje vojnu? Asi 10-15 percent, tvrdí prokremeľský sociológ

Podiel presvedčených podporovateľov vojenskej agresie proti Ukrajine v Rusku, pre ktorých sa zaužíval termín „strana vojny“, tvorí len zlomok celkovej spoločnosti. V rozhovore pre agentúru RBK to priznal Valerij Fiodorov, šéf Celoruského centra pre výskum verejnej mienky (VCIOM).

03.10.2023 16:00
Rusko mobilizácia protesty zatýkanie Foto:
Verejne vystúpiť proti vojne znamená v Rusku zmieriť sa tvrdými dôsledkami. Policajti zatýkajú demonštrantov v Petrohrade 24. septembra 2022 počas protestu proti čiastočnej mobilizácii.
debata (34)

Ide o vládnu agentúru, ktorá na rozdiel napríklad od súkromného Levada centra, ktoré ministerstvo spravodlivosti zaradilo na zoznam zahraničných agentov, prináša väčšinou výsledky prieskumov, aké vyhovujú Kremľu.

„Väčšina Rusov nepožaduje, že by bolo potrebné zmocniť sa Kyjeva alebo Odesy,“ povedal Fiodorov pre RBK. "Vojenské bitky im nespôsobujú radosť. Keby to záviselo od nich, vojenskú operáciu by nezačali,“ dodal.

Ukrajinci si na Rusov vyrobia české pušky
Video
Ukrajinské médiá informovali, že Česko sa chystá umožniť licenčnú výrobu útočných pušiek BREN 2 na Ukrajine. / Zdroj: Česká zbrojovka

Podľa Fiodorova väčšina ľudí nechce ani tak vojnu, ako si neželá porážku („keďže sa situácia vyvinula takto, musíme zvíťaziť“) a verí, že konflikt by sa mal vyriešiť za podmienok Ruska. Nie sú však schopní sformulovať, aké by to mali byť podmienky, pričom sú pripravení prijať za správne všetko, o čom rozhodne najvyššie štátne vedenie, tvrdí šéf VCIOM: „Väčšina deleguje úlohu formulovať mierové podmienky na prezidenta: ty sám urči, aké by mali byť podmienky, povedz nám, kedy je čas uzavrieť mier.“

Podiel presvedčených odporcov vojny je podľa Fiodorova dokonca o niečo väčší ako tých, čo ju vehementne podporujú – bezmála pätina Rusov. „Zvyčajne sa tak vyjadruje 16–18 percent opýtaných. Títo ľudia povedali, že sú proti špeciálnej vojenskej operácii (termín, ktorý Kremeľ prikázal používať namiesto vojny – pozn.). Hoci sociológovia im volajú, pričom nie je známe, odkiaľ vzali ich telefónne čísla, málokto verí ich upozorneniu, že prieskum je anonymný,“ konštatoval šéf VCIOM.

Rusi, ako podľa portálu Moscow Times vyplýva z Fiodorovových slov, tiež masívne nechápu, kto presne začal vojnu, ktorá krajine priniesla desaťtisíce obetí a prísne sankcie. „Väčšina je presvedčená, že sme to nezačali my, že sa skôr bránime kolektívnemu Západu, než že by sme útočili,“ povedal šéf VCIOM s tým, že spoločnosť vo všeobecnosti „nie veľmi zaujíma otázka, kto to začal a prečo sa to stalo“. V prvom rade sú to obyvatelia hlavného mesta a veľkých miest – asi 20 miliónov ľudí sa „utiahlo do seba“ a „snaží sa predstierať, že sa nič nezmenilo“, povedal Fiodorov.

Podľa posledných verejne prístupných oficiálnych údajov VCIOM rozhodnutie o invázii na Ukrajinu vo februári 2023 podporovalo 68 percent Rusov, 20 percent bolo proti. Zároveň 79 percent vyjadrilo pripravenosť pomôcť armáde a obyvateľom anektovaných území, 74 percent mobilizovaným rezervistom, 72 percent utečencom, uvádzal prieskum VCIOM pred takmer trištvrte rokom.

Kritici Kremľa upozorňujú, že zverejňované prieskumy z dnešného Ruska treba brať s veľkou rezervou. Podľa nich vzhľadom na represie a masívne zastrašovanie odporcov vojny sú oficiálne ruské sociologické sondy porovnateľne dôveryhodné, ako keby sa na názory svojich občanov pýtal totalitárny severokórejský re­žim.

Viktor Šenderovič Čítajte viac Porážka je šanca pre Rusko, myslí si satirik Šenderovič

„Skúste spraviť sociologický prieskum v Pchjongjangu, ako sa Severokórejčania stavajú k vodcovi Kim Čong-unovi!“ argumentoval v rozhovore pre Pravdu v exile žijúci ruský satirik Viktor Šenderovič a dodal: „V koncentračných táboroch nemá zmysel robiť prieskumy. Tie prinesú vždy vopred predvídateľný výsledok.“

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #prieskum verejnej mienky #vojna na Ukrajine #Levada