Parlamentné voľby podľa exit pollu inštitútu Ipsos pre televíziu TVN vyhrala koalícia vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczynského so ziskom 36,8 percenta hlasov. Druhá skončila Občianska koalícia (OK) Donalda Tuska s 31,6 percentami. Nasleduje Tretia cesta, ktorá by mala 13 percent a štvrtá Ľavica s 8,6 percentami hlasov. Do Sejmu by sa ešte dostala ultrapravicová Konfederácia s 6,2 percentami.
Podľa odhadov Ipsosu obsadí opozičná Občianska koalícia, stredová Tretia cesta a Nová ľavica v 460-člennom Sejme 248 kresiel. Právu a spravodlivosti pripadne 200 mandátov. Ultrapravicová Konfederácia bude mať 12 poslancov.
Tusk: Som najšťastnejší človek na svete
„Demokracia zvíťazila. Poľsko zvíťazilo,“ povedal radostne šéf Občianskej koalície a poľský premiér z rokov 2007 až 2014 Donald Tusk. „Som najšťastnejší človek na svete,“ zopakoval niekoľkokrát. „Toľko rokov sa to nedarilo… Ale dnes môžeme povedať: to je koniec zlých časov. To je koniec PiS,“ dodal.
Jaroslaw Kaczynski priznal, že výsledok je neistý. Exit poll má odchýlku plus alebo mínus dva percentuálne body.
Pre vstup do 460-miestneho parlamentu musia politické strany získať aspoň päť percent hlasov. Koalície musí podporiť najmenej osem percent voličov. Vo voľbách do 100-členného Senátu sa senátori volia v jednomandátových obvodoch – senátorské kreslo v danom okrese pripadne tomu kandidátovi, ktorý získal najväčšiu podporu.
Čítajte viac Po Ficovi Varšava: zmení sa po voľbách postoj Poľska k Ukrajine?
Konalo sa aj referendum
V nedeľu sa zároveň konalo aj celoštátne referendum, v ktorom sa voličom kládli štyri otázky týkajúce sa najmä migrantov a ekonomiky. Opozícia svojich sympatizantov vyzvala, aby plebiscit bojkotovali, uviedla agentúra AFP.
Výsledok parlamentných volieb by mohol výrazne ovplyvniť budúce vzťahy Poľska s Európskou úniou a susednou Ukrajinou. Prieskumy verejnej mienky podľa agentúry AFP naznačovli, že nacionalistická strana Právo a spravodlivosť (PiS) získa najviac hlasov, no môže mať problémy so zostavovaním vládnej koalície, čo dáva šancu opozícii vedenej Donaldom Tuskom.
Prípadné víťazstvo PiS by mohlo prehĺbiť napätie s EÚ a Ukrajinou a potvrdí obavy aktivistov o slobodu médií, práva žien a migrantov. Priaznivci PiS však tvrdia, že nedeľné víťazstvo umožní strane naplniť svoju víziu silného, suverénneho Poľska založeného na tradičných katolíckych hodnotách.
Najpravdepodobnejším koaličným partnerom pre PiS by bola krajne pravicová strana Konfederácia, ktorá počas predvolebnej kampane vyzvala na ukončenie rozsiahlej pomoci Poľska Ukrajine a vystupovala proti migrantom.
Samotná Konfederácia však takéto spojenectvo verejne vylúčila a niektorí analytici tvrdia, že je nepravdepodobné, že by sa tak stalo, pretože medzi oboma stranami je napätie.
Liberálni voliči sa nádejajú, že aj keby Tuskova Občianska koalícia vo voľbách skončila na druhom mieste, bude mať dostatok hlasov na zostavenie vlády s dvomi menšími potenciálnymi spojencami.
Čítajte viac Poliaci si vyberajú nových poslancov a senátorov. Zároveň s voľbami sa koná aj referendum
Predvolebnú kampaň charakterizovali časté osobné útoky na Tuska zo strany vládnucej strany, ktorá ho obvinila, že koná v záujme Nemecka, Ruska a EÚ. PiS tiež zintenzívnila svoju protimigrantskú rétoriku, pričom premiér Mateusz Morawiecki povedal, že krajina by mala byť chránená pred nelegálnymi prisťahovalcami, „ktorí nemajú úctu k našej kultúre“.
Voľby v Poľsku veľmi pozorne sleduje Ukrajina i jej západní priaznivci – zaujímajú sa, či Poľsko bude nasledovať Slovensko, kde sa po voľbách formuje vláda avizujúca oveľa skeptickejší postoj k posielaniu pomoci Ukrajine, doplnila AFP.
Poľsko je v rámci EÚ a NATO považované za jedného z najväčších spojencov Ukrajiny. Prijalo aj asi milión ukrajinských utečencov, no u časti Poliakov badať narastajúcu únavu z vojny v susednej krajine. Problémy vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom vyvolal aj zákaz dovozu obilia, ktorého cieľom je ochrana poľských farmárov.