„Povzbudivé je, že väčšina Poliakov nepodľahla nechutnej propagande,“ píše Gazeta Wyborcza. Pripomína, že predstavitelia PiS šéfa opozície Donalda Tuska označovali za manžela bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej alebo za brata ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Opozícia vyhrala nad veľmi ťažkým rivalom,“ hodnotí Rzeczpospolita. „PiS do kampane nasadilo celý štátny aparát, vrátane financií štátnych firiem, a preto tie voľby neboli úplne rovné a slušné,“ dodáva. O výsledku podľa nej rozhodla najmä mobilizácia voličov, o ktorú sa tak usilovala vládnuca strana.
Čítajte viac Po Ficovi Varšava: zmení sa po voľbách postoj Poľska k Ukrajine?
„Nezafungovalo strašenie migrantmi, výsledky nepriniesli ani osobné nenávistné výpady proti Donaldovi Tuskovi, programovú ponuku nahradili emócie,“ píše Rzeczpospolita. Pripomína, že súčasnej vládnucej strane nepomohlo ani to, že presadila, aby sa zároveň s voľbami konalo referendum, v ktorom voliči okrem iného odpovedali na otázku, či „podporujú prijatie tisícok nelegálnych migrantov z Blízkeho východu a Afriky“. Na referende sa zúčastnilo 40 percent hlasujúcich, teda menej ako polovica, a jeho výsledky preto nebudú záväzné.
Vo voľbách síce podľa odhadov zvíťazilo PiS, zrejme však v Sejme, dolnej komore parlamentu, nedosiahne na vládnu väčšinu. Na vytvorení vlády sa chce dohodnúť Tuskova Občianska koalícia, stredová Tretia cesta a Nová ľavica.
Strany proeurópskej opozície pred voľbami sľubovali, že napravia následky ôsmich rokov vlády PiS, zúčtujú s jej politikmi a postarajú sa o to, aby sa hlboko rozdelení Poliaci zmierili, pripomína Gazeta Wyborcza. Denník od nich očakáva, že budú postupovať jednotne čo do nápravy Poľska. „Najdôležitejšou záležitosťou je okamžitá zmena vo verejnoprávnych médiách, zdevastovaných inštitúciách právneho štátu, súdoch. Treba obnoviť vzťahy s Európskou úniou založené na dôvere,“ píše tento liberálny denník.
Pre porušovanie princípu právneho štátu Európska komisia zmrazila Poľsku výplatu peňazí pre národný plán obnovy. „Víťazi z opozície môžu rýchlo ukončiť pat v tejto veci,“ píše Rzeczpospolita, ale upozorňuje, že podmienkou pre to je postoj prezidenta Dudu, ktorý pochádza z tábora národných konzervatívcov.
Komentátor tohto ekonomicky zameraného denníka pripomína, že ktokoľvek vládu zostaví, bude stáť pred tými istými problémami. Poľsko čaká slabý ekonomický rast, bude musieť upustiť od „manuálneho riadenia“ ekonomiky v podobe zmrazenia cien elektriny a plynu alebo umelého znižovania cien pohonných hmôt, ku ktorému pred voľbami pristúpil štátny petrochemický gigant Orlen. Pripomína, že nulová sadzba DPH na niektoré potraviny, zavedená vládou pre rastúce životné náklady, platí do konca roka.
Sčítavanie hlasov ide pomaly
Sčítanie hlasov postupuje pomaly, keďže k voľbám prišiel rekordný počet ľudí a zároveň s nimi sa konalo aj referendum. Poľská ústredná volebná komisia ešte neohlásila konečné výsledky volieb, tie budú známe zrejme až v utorok. V pondelok ráno však zverejnili tzv. late pollu agentúry Ipsos, ktorý kombinuje výsledky exit pollu a 50 percent už sčítaných hlasov.
Podľa late pollu by voľby vyhrala s 36,6 percenta hlasov PiS. Druhá by skončila opozičná Občianska koalícia (KO) bývalého premiéra Donalda Tuska so ziskom 31 percent. Centrická aliancia Tretia cesta by získala 13,5 percenta. Do parlamentu by sa ešte dostala strana Nová ľavica (8,6 percenta) a ultrapravicová Konfederácia (6,4 percenta).
Na väčšinu v poľskom 460-člennom parlamente je potrebných 231 kresiel. Podľa late pollu Ipsosu by však PiS vo voľbách získala len 198 kresiel a väčšinu by nemala ani v koalícii s Konfederáciou. AP upozorňuje na značný prepad preferencií PiS oproti predchádzajúcim voľbám. V uplynulých ôsmich rokoch totiž PiS mala v parlamente vždy tesnú väčšinu.
Naopak podľa exit pollov by sa väčšinu – 248 kresiel – mohlo podariť získať koalícii zloženej z opozičnej KO, Tretej cesty a Ľavice.
Čítajte viac Poľská opozícia má podľa odhadov výsledkov volieb šancu zostaviť vládu
V nedeľných voľbách hlasovalo 72,9 percenta voličov, najviac od pádu komunizmu v roku 1989. Pri volebných miestnostiach vo veľkých mestách sa tvorili niekoľkohodinové fronty, komisiám chýbali volebné lístky. „Takýto rad nepamätám ani z čias svojej mladosti, keď sme čakali na mäso,“ spomenul si na časy komunizmu istý pán vo Vroclave, kde sa pre obrovský záujem hlasovanie natiahlo asi o šesť hodín. Vonku bolo chladno, a tak si voliči chodili domov pre teplejšie oblečenie alebo sa v rade delili o jedlo a teplé nápoje.
Naopak nízka účasť bola v referende, ktorého konanie presadila vláda PiS. Podľa exit pollu dosiahla účasť asi 40 percent a referendum tak bude zrejme neplatné. Ľudia odpovedali na otázky týkajúce sa privatizácie štátneho majetku, veku odchodu do dôchodku, zachovania bariéry na hranici s Bieloruskom a prijímania migrantov. Niektorí opoziční predstavitelia však voličov vyzývali na jeho bojkot a zdá sa, že mnohí voliči sa na ňom ani nezúčastnili.