„Áno, budem kandidovať,“ povedal pre agentúru Interfax-Ukrajina.
Najbližšie prezidentské voľby na Ukrajine by sa mali konať na jar 2024, no podľa zákona sa takéto hlasovanie nemôže uskutočniť v čase vojnového stavu. Rozhodnutie v tejto otázke ešte nepadlo, pripomína portál Moscow Times.
Arestovyč v stredu na Facebooku zverejnil svoje návrhy politických, ekonomických a iných reforiem v krajine. Chce tým vraj „rozbehnúť diskusiu“, aby sa potom z iniciatívy stal plnohodnotný volebný program. „Dokončia to špecialisti. Námietky, názory, rady, kritika sú vítané,“ dodal.
Momentálne sa program skladá zo 14 bodov. Jeden z nich sa týka území anektovaných Ruskom. Arestovyč sa domnieva, že v prípade prijatia Ukrajiny do NATO je potrebné odmietnuť ich návrat vojenskými prostriedkami.
„Návrh kolektívnemu Západu – sme pripravení na možnosť (bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho) Kissingera – požadujeme vstup do NATO so záväzkom nevybojovať späť územia okupované v čase vstupu, ale dosiahnuť ich návrat len politickou cestou,“ napísal.
Čítajte viac Kissinger radí: Prijmite Ukrajinu do NATO a ponechajte Krym Rusku
V rozhovore pre týždenník Economist Kissinger pred pol rokom navrhol prijať Kyjev do Severoatlantickej aliancie a ponechať Moskve anektovaný Krym, čo by podľa neho pomohlo ukončiť súčasnú vojnu a predísť ďalšiemu kolu konfrontácie medzi jej aktérmi.
Pokiaľ ide o dianie na fronte, Arestovyč je presvedčený, že Ukrajina musí pokračovať v „strategickej obrane“. Navrhol tiež zmenu personálnej politiky v Ozbrojených silách Ukrajiny tak, aby bola zameraná na záchranu životov a prípravu veľkého počtu špecialistov.
Okrem toho Arestovyč obhajuje rotáciu mobilizovaných rezervistov a „prípravu proaktívnych záloh“. Mužom by podľa neho malo byť umožnené vycestovať do zahraničia s podmienkou návratu v prípade odvodu. Podľa portálu Strana.ua sa sám Arestovyč už istý čas zdržiava v zahraničí, prevažne v EÚ, v uplynulých dňoch sa napríklad ukázal vo Viedni. „A práve od čias, čo odišiel z krajiny, sa jeho vyjadrenia stali oveľa ráznejšie,“ napísal portál.
Arestovyč už pred dvoma týždňami tvrdo zaútočil na Zelenského. Prezidenta spolu s vedenie armády obvinil zo strategických prešľapov, ktoré vyústili do zlyhania snáh o prelomenie ruského frontu. Ukrajina1 potrebuje nového lídra, zdôraznil.
„Nehovoria vám pravdu. Nedôjde k návratu hraníc z roku 1991, a v blízkej budúcnosti sa nevráti ani Krym,“ napísal na bývalom Twitteri. Prezidentovi Zelenskému pripísal „skorumpované a neadekvátne rozhodnutia“, a ukrajinský útok označil za premárnenú príležitosť.
„Za strategickými chybami v teréne sa skrývajú strategické chyby vo verejnej správe, zahraničnej a domácej politike,“ citoval Arestovyča britský denník Telegraph.
Čítajte viac Fico, Musk či Trump. Teší sa už Putin, že sa podpora Západu pre Ukrajinu oslabí?
Arestovyčove najnovšie vyjadrenia komentovala kancelária prezidenta Ukrajiny. Poradca jej šéfa Dmytry Lytvyn odporučil nereagovať a vôbec nespomínať túto „mediálnu postavu“, ktorá si zmyslela „stať sa politickým činiteľom“.
„Po prvé: neuvádzajte jeho priezvisko. Nájdite spôsob, ako ukázať, o kom hovoríte, bez pridania energie. Pamätajte, že hlavnou vecou, ktorá sa teraz v krajine deje, je obrana proti ruskej genocídnej agresii. Ak niektoré postavy ,presne vedia', ako bojovať, no zároveň samé bojujú iba táraním na YouTube, nezaslúžia si vašu pozornosť,“ zdôraznil Lytvyn na Facebooku.
Do januára 2023 bol Olexij Arestovyč externým poradcom vedúceho prezidentskej kancelárie Andreja Jermaka. Autoritu si získal svojim mrazivo presným proroctvom, keď dva roky vopred odhadol, že Rusko zaútočí na Ukrajinu. „Existuje pravdepodobnosť 99,9 percenta, že naša cena za prijatie do Severoatlantickej aliancie bude veľká vojna s Ruskom. Musíme ju vyhrať, aby sme mohli do NATO,“ povedal vtedy.
O svoje miesto v prezidentskej kancelárii Arestovyč prišiel po tom, čo tvrdil, že obytný dom v Dnepri zničil 14. januára tohto roku počas ruského útoku zásah ukrajinského systému protivzdušnej obrany, ktorý zostrelil raketu Ch-22.
Išlo o jeden z najkrvavejších ruských útokov na civilný cieľ, pri ktorom zahynulo vyše štyridsať ľudí. Arestovyč sa za tento svoj výrok, ktorého sa ihneď chytila ruská propaganda, opakovane ospravedlnil a vysvetloval, že išlo z jeho strany iba o domnienku, napokon ale pod paľbou kritiky rezignoval.