Tajné jednotky
O nasadení „špeciálov“ informoval denník New York Times. "Aktívne pomáhame Izraelčanom robiť viacero vecí,“ citovali noviny vysokopostaveného predstaviteľa Pentagonu Christophera Maiera.
Podľa neho je hlavnou úlohou vojakov z USA pomôcť Izraelu identifikovať rukojemníkov vrátane Američanov. "Je to naozaj naša zodpovednosť, aby sme to urobili,“ uviedol Maier na konferencii o fungovaní a úlohách špeciálnych jednotiek.
New York Times napísal, že USA nie sú jediným štátom, ktorý poslal svoje jednotky. "Niekoľko západných krajín tajne presunulo malé tímy vlastných špeciálnych síl bližšie k Izraelu, aby pomohli pri akejkoľvek potenciálnej záchrannej operácii a aby boli nablízku, aby podporili prípadnú rozsiahlu evakuáciu svojich občanov z Izraela alebo Libanonu,“ informoval denník.
Dôvodom týchto krokov sú najmä obavy, že by sa vojna s Hamasom mohla zmeniť na väčší regionálny konflikt. Teroristi, ktorí sídlia v Pásme Gazy, 7. októbra zabili v Izraeli 1 400 ľudí a okolo 240 si vzali za rukojemníkov.
Židovský štát reagoval leteckými útokmi, ostreľovaním a následnou pozemnou operáciou. Pri nej doteraz podľa úradov v Gaze, ktoré kontroluje Hamas, zahynulo viac ako 9 000 ľudí.
Izrael už čelí kritike za to, že neberie dostatočný ohľad na civilistov. Cez víkend zasiahol palestínsky utečenecký tábor Džabalia, keď tvrdí, že pri tom zabil jedného z veliteľov Hamasu a zničil časť infraštruktúry teroristov.
"Myslím si, že potrebujeme prestávku,“ vyhlásil v nedeľu na adresu konfliktu americký prezident Joe Biden. Podľa agentúry AP táto výzva predstavuje nenápadný odklon od doterajších tvrdení predstaviteľov Bieleho domu, ktorí doposiaľ vyhlasovali, že nebudú diktovať, ako majú Izraelčania vykonávať vojenské operácie v reakcii na útok Hamasu.
Čo bude s Gazou?
Vyzerá to tak, že spojenci Izraela by radi vedeli, aké má židovský štát s Gazou ďalšie plány. Podľa portálu Politico.eu mnohých európskych diplomatov priam vydesil návrh, ktorý z vládnych kruhov prenikol do izraelských médií. Podľa neho by malo skončiť 2,3 milióna obyvateľov Gazy na Sinajskom polostrove.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu návrh, ktorý vypracovalo ministerstvo pre spravodajské organizácie, označil len za hypotetický koncept. No správa o tejto myšlienke iba zhoršila už i tak napäté vzťahy židovského štátu s Egyptom. Je takmer úplne jasné, že by Káhira s vysídlením Palestínčanov nesúhlasila, a okrem toho by násilný presun ľudí mohol byť vojnovým zločinom.
Ako pripomenula agentúra Bloomberg, izraelskí predstavitelia opakujú, že nemajú v úmysle okupovať Gazu, ale tiež zdôrazňujú, že palestínskej enkláve už nemôže vládnuť Hamas. Tento prístup vraj už podnietil úvahy o budúcom nasadení jednotiek mierotvorcov do oblasti. Ďalšou možnosťou vraj je, že Gazu by mohla spravovať OSN.
Bloomberg tvrdí, že o takýchto scenároch sa už USA a Izrael rozprávali, hoci ani jedna strana to nechce potvrdiť. Vraj však uvažujú aj nad tým, že by sa do mierových síl zapojili Američania či Francúzi.
"Takýto návrh na prvý pohľad vyzerá ako nemysliteľný. Spojené štáty a ich európski spojenci zažili hroznú skúsenosť počas podobného nasadenia v Libanone po izraelskej invázii do krajiny v roku 1982. V apríli 1983 pri útoku na veľvyslanectvo USA v Bejrúte zahynulo 63 ľudí a v októbri rovnakého roku boli terčom kasárne, v ktorých sídlili Američania a Francúzi. Výsledkom bolo 307 mŕtvych, z toho 241 príslušníkov námornej pechoty Spojených štátov,“ pripomenul pre Pravdu Sean Foley, expert na dejiny a politiku islamského sveta na Štátnej univerzite v strednom Tennessee.
Napriek tomu si odborník myslí, že nejaké viacnárodné sily vedené USA by mohli byť pre Pásmo Gazy tým najmenej zlým riešením, keď sa skončí konflikt.
Čítajte viac Irán, Izrael, Rusko... Túži niekto po väčšej vojne na Blízkom východe?
"Izrael dal jasne najavo, že nechce okupovať Pásmo Gazy a americkí predstavitelia pochybujú, že palestínska samospráva, ktorá uznala Izrael a spravuje územia na Západnom brehu Jordánu, má schopnosti riadiť Gazu. Musela by sa podujať na obrovskú úlohu obnoviť zničené územie a zároveň nechce, aby ju začali vnímať tak, že asistuje pri izraelskom vojnovom úsilí. To by bolo medzi Palestínčanmi mimoriadne nepopulárne. Zapojiť by sa nemohli ani arabské štáty vrátane tých, ktoré uznali Izrael. Aj tie sú proti vojenským operáciám v Gaze a ich postoje odrážajú arabskú verejnú mienku. V konečnom dôsledku môžu byť mnohonárodné sily pod vedením USA jednou z najmenej zlých možností, ktorú má Izrael, Spojené štáty a ich spojenci k dispozícii, nech sa vojna v Gaze skončí akokoľvek,“ vysvetlil Foley.
Opačný názor má bezpečnostný analytik Ahron Bregman z univerzity King's College v Londýne.
"USA vyvíjajú veľký tlak na Izrael, aby definoval, ako si predstavuje ďalší vývoj v Gaze. Pochybujem však, že Izraelčania vedia, čo vlastne chcú, keď sa vojna skončí. Plánovanie odkladajú, pretože vedia, že následky konfliktu budú dlho riešiť. Budú to mesiace a azda dokonca roky, počas ktorých izraelskí vojaci budú musieť zostať v Gaze alebo aspoň byť pripravení sa tam vrátiť, aby potlačili Hamas. Čo sa týka mnohonárodných síl, túto myšlienku si dobre pamätám z prvej libanonskej vojny, v ktorej som slúžil. Je to problematická idea, keďže takého sily by sa stali cieľom miestnych milícií. Stalo sa to v Libanone v 80. rokoch a dôjde k tomu i v Gaze, ak tam takéto sily prídu. Ak by takéto jednotky predsa vznikli, lepšie by bolo, keby ich zastrešovala OSN. Myslím si však, že z dlhodobého hľadiska by cieľom malo byť vytvorenie režimu palestínskej samosprávy, ktorá by mohla kontrolovať Západný breh Jordánu i Pásmo Gazy,“ povedal pre Pravdu Bregman.