V rozhovore si prečítate:
- Ako Ryan hodnotí situáciu na bojisku.
- Čo hovorí na vyhlásenia ukrajinského veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného o pate.
- Ako reaguje na to, že Slovensko zastavilo pre Ukrajinu vojenskú pomoc.
- Akú príležitosť vo vojne nevyužil Západ.
Magazín Economist zverejnil začiatkom novembra rozhovor s ukrajinským generálom Valerijom Zalužným a hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl napísal pre časopis aj článok. Vy ste jeho úvahy označili za pravdepodobne najzasvätenejšiu analýzu vojny. No pozornosť sa zamerala na to, že v súvislosti s vývojom bojov použil Zalužnyj slovo pat, a na jeho možné nezhody s prezidentom Volodmyrom Zelenským. Ako to hodnotíte vy?
Mnoho ľudí plytkým spôsobom interpretovalo slovo pat. Ak si prečítate interview so Zalužným, jeho krátky článok, ale aj analýzu, ktorú napísal na deväť strán, hovorí, že situácia sa vyvíja k tomu, že si bojujúce strany budú rovné a smerom k patu. Netvrdí, že sa to už stalo. Je to jeho momentálna diagnóza, ktorá prišla po štyroch či piatich mesiacoch intenzívnej ukrajinskej ofenzívy. A jej predchádzali ruské útoky na východnej časti frontu, ktoré tiež trvali štyri až päť mesiacov. Zalužného hodnotenie je veľmi dôležité. Do debaty o vojne vniesol potrebnú dávku reality a pochopenia toho, ako sa Rusi prispôsobujú bojom. Zároveň ako hlavný veliteľ vysvetľuje, akú podporu potrebuje Ukrajina v roku 2024 a ďalej. Z týchto dôvodov si myslím, že je to dôležitý dokument. No čo sa týka načasovania, to asi nebolo príliš dobré. Aj preto, že práve vyšiel nie veľmi kvalitný článok v magazíne Time (v ňom sú náznaky, že Zelenskyj vraj stráca kontakt s realitou, pozn. red.). Pravdepodobne došlo k tomu, že Zalužnyj mal nejaké nepríjemné debaty s úradom hlavy štátu. Ale na druhej strane si myslím, že Ukrajinci majú väčšie problémy, ako riešiť nejaké články.
Keď hovoríme o potrebnej dávke reality, čo sa podarilo Ukrajincom počas ofenzívy?
Je potrebné hodnotiť ju ako súčasť väčšieho celku. Ukrajinci vedú ofenzívu na juhu a na východe útočia pri Bachmute, ale obranné boje ich zamestnávajú na severovýchode. Takže sa momentálne zameriavajú na tri veľké pozemné operácie. Okrem toho ostreľujú Krym, strategicky útočia na ruské ciele, vedú informačnú vplyvovú kampaň a musia modernizovať ozbrojené sily. Ak sa toto všetko usilujeme vyhodnotiť spoločne, Ukrajina je na tom celkovo lepšie ako pred rokom. Keď sa však na to pozrieme jednotlivo, tak ofenzíva na juhu nedosiahla ciele, v ktoré sme dúfali. Ukrajinci verili, že teraz už budú mať pod kontrolu minimálne mesto Tokmak (obmedzilo by to logistické možnosti Rusov vyslať na bojisko ďalších vojakov a dopĺňať zásoby, pozn. red.). Nepodarilo sa to. Nedá sa nijako zastierať, že ofenzíva na juhu nie je taká úspešná, ako sme sa nádejali. Mimochodom, Zalužnyj o tom veľmi otvorene hovorí a berie vinu aj na seba. Priznáva, že čo sa týka protiofenzívy, Ukrajinci asi precenili svoje schopnosti.
Povedal tiež, že predpokladal, že Rusko zastaví tak, že nechá jeho jednotky vykrvácať. A to si mysleli mnohí. Zalužnyj však teraz priznal, že to bola chyba, lebo Rusi prišli o 150-tisíc vojakov, a v každej inej krajine by to boje zastavilo, no v tomto prípade to neplatí. Podcenili sme ruskú vôľu bojovať?
Áno, myslím si, že sme ju podcenili. Ale bol to celkom dobrý predpoklad, že Moskva stiahne svoje jednotky, keď zomrie 150-tisíc mužov. Zalužnyj vyrástol v ruskom systéme a pozná Rusov. Videl, ako odišli z Afganistanu, kde stratili 15-tisíc vojakov. Tak si myslel, že keď prídu o 150-tisíc ľudí, bude to fungovať rovnako. No ukázalo sa, že to bol omyl, a ako sme povedali, Zalužnyj to priznal. Je dobré, keď sú najvyššie postavení lídri schopní sebakritiky. Na strane Ruska nič také nevidíme. Je správne, keď aspoň niektorí ukrajinskí predstavitelia nehovoria o situácii len v tom zmysle, že dúfajú, aká by mohla byť, ale vedia zhodnotiť realitu.
Aká je teda skutočnosť? Čo sa dá očakávať v zimných mesiacoch?
Zima dianie nezastaví, ale veci skomplikuje. Predpokladám, že Ukrajinci si povedia, že ak na juhu a východe nemôžu preraziť, minimálne musia Rusom zabrániť, aby tu dokázali skoncentrovať sily. Boje sa preto budú naďalej odohrávať na viacerých miestach. Zaujímavé sú úvahy o prekročení rieky Dneper, čo by mohol byť nečakaný ťah. V každom prípade by však mali Ukrajinci zabrániť Rusom, aby posilnili svoje jednotky pri Chersone. V najbližších mesiacoch si to však bude vyžadovať udržanie pozícií a prípadný postup pri Robotyne, Avdijivke či Bachmute. Ukrajinci tiež potrebujú mať na budúci rok pripravený dostatok vojakov a techniky. Zároveň musia skvalitňovať bojovú pripravenosť svojich práporov a brigád, aby tieto mohli vykonávať kombinované manévre jednotlivých zložiek ozbrojených síl. Nie vždy to dobre fungovalo. Z ruskej strany to vyzerá tak, že si šetrí rakety, aby nimi zasiahlo ukrajinskú infraštruktúru. No v porovnaní s minulým rokom sme v inej situácii. Ukrajinci majú prostriedky, aby na takúto kampaň odpovedali. Už signalizovali Rusom, že im rovnako budú ničiť energetické stanice. Zároveň zintenzívnia útoky na ruskom území a Kryme. Ukrajinci si však budú musieť premyslieť aj strategickú komunikáciu s partnermi, keďže americká vláda sa teraz do veľkej miery sústreďuje na vojnu v Gaze, a to ešte nehovorím o budúcoročných prezidentských voľbách v USA.
Čítajte viac Vystrašené Rusko? Ukrajina v EÚ odradí Moskvu od ďalšej vojny, myslí si expertka
Nedávno som sa rozprával s niekoľkými ukrajinskými novinármi a tí si kládli otázku, prečo ich krajina podľa vzoru Rusov nevybudovala lepšie obranné línie. Lebo boli frustrovaní nielen z pomalého postupu, ale aj z toho, že vojaci musia čeliť na viacerých úsekoch frontu tlaku Rusov. Je to tak, že sa Ukrajinci príliš zamerali na protiofenzívu a zabudli na fungovanie solídnych obranných línií?
Nie je príliš dobrý popis situácie. Pri Avdijivke sa Ukrajinci držia práve preto, lebo mali vybudované veľmi dobré obranné línie. Nezabúdajme, že na Donbase to robia už od roku 2014. Osem rokov tam bola zákopová vojna. Okrem toho je ukrajinská mobilná obrana skutočne veľmi dobrá. Ukázalo sa to na severe, juhu i východe. Takže keď Ukrajinci nevybudovali také obranné línie ako Rusi, neznamená to, že sa bránia zle. Pripomeňme si, čo sa stalo od februára 2022. Ukrajinci sa postavili krajine, ktorá má tri razy viac obyvateľov, je desaťnásobne bohatšia a jej armáda je päť- či šesťkrát väčšia. Napriek tomu Rusko zastavili. Podľa mňa to svedčí o tom, že Ukrajinci majú v skutočnosti dobrú obranu.
Z Kyjeva a od expertov často znie kritika, že Západ síce Ukrajine pomáha, ale dodávky zbraní sú pomalé a neraz nedostatočné. Môžeme sa napríklad rozprávať o stíhačkách či iných systémoch. Mohla by byť situácia na bojisku aspoň do istej miery iná, keby bol Západ vo vojenskej podpore Ukrajiny rýchlejší a dôslednejší?
Sme pomalí. Západným vládam dlho trvá, kým urobia rozhodnutia. Pamätáme si, ako chceli Ukrajine dodávať len protitankové strely Javelin, lebo delá by vraj znamenali eskaláciu vojny. Potom to malo by len klasické delostrelectvo, lebo zase samohybné húfnice by údajne eskalovali situáciu. A takto to bolo pri každom kroku. Systém rozhodovania západných vlád sa ešte neprispôsobil svetu, ktorý je oveľa viac technologicky prepojený a vyvíja sa rýchlejšie ako v minulosti. Dlho trvá i to, kým niečo dodáme. Aj moja krajina to robí. O niečom rozhodne, ale k Ukrajincom to príde o pol roka. Pre Kyjev je to problém. Keby Ukrajinci dostali už vlani v júni až októbri všetko, čo potrebovali, Rusi by neboli schopní vybudovať také silné obranné línie, aké vidíme. Do histórie sa to zapíše ako veľká nevyužitá príležitosť. V roku 2024 budeme mať ďalšiu možnosť vyzbrojiť a vycvičiť Ukrajincov a zároveň musíme budovať naše vojenské produkčné kapacity. Keď to neurobíme, táto vojna bude trvať ešte veľmi dlho.
Akú konkrétnu podporu bude v roku 2024 potrebovať Ukrajina?
V prvom rade musí každá krajina zintenzívniť svoju produkciu obranného materiálu, aby nahradila to, čo poslala na Ukrajinu, ale aj aby mal Kyjev neustále dodávky munície a vybavenia. Hovorím aj o veciach, ako sú lekárničky, vojenské topánky, pušky či nepriestrelné vesty. Tie sa ničia veľmi rýchlo, takže je potrebné neustále ich dopĺňať. Ukrajinci potrebujú asi 200– až 250-tisíc delostreleckých granátov mesačne. Je to momentálne ročná produkcia nás všetkých. Preto túto úroveň musíme zvýšiť. Nie je len o tom, že tým pomôžeme Ukrajine. Ak zrýchlime priemyselnú výrobu, bude to signál pre Rusko, že sme ochotní naň zatlačiť a že do toho budeme investovať. Je to veľká priorita. Veľmi dôležité bude pokračovať vo výcviku Ukrajincov. Každá rota, prápor či brigáda musia byť schopné nielen vykonávať vlastné úlohy, ale aj plánovať a zvládať operácie na vyššej úrovni. Je to zložité i pre profesionálnu armádu a v ukrajinských ozbrojených silách slúži veľa ľudí, ktorí sú v nich len zopár mesiacov. Ale keď sa dostaneme k pozičnej vojne, mohli by mať tak pol roka na nácvik potrebných vecí. No okrem toho by sa mali západné krajiny zhodnúť na tom, že budú Ukrajinu nielen podporovať, ale pomôžu jej aj vyhrať. Lebo sú to dve odlišné stratégie. Momentálne Kyjevu pomáhame takpovediac šliapať vodu. Musíme ho však podporiť, aby mohol plávať a v pretekoch zvíťaziť.
Takže Západ sa stále bojí, že Rusko skončí porazené, lebo nevie, čo to môže znamenať?
Áno. Prehra Ruska je pre niektorých ľudí stále desivá, ale porážka Ukrajiny je v skutočnosti oveľa strašidelnejší scenár. Ak Moskva vyhrá, nastaví medzinárodné normy pre zvyšok 21. storočia. Veľkí autoritatívni predátori sa budú cítiť slobodne. A keď ste v Pobaltí, vo východnej Európe alebo v Ázii, je to skutočne veľmi nepríjemná predstava. Takže akokoľvek môže byť prehra Ruska pre niekoho desivá, jeho víťazstvo znamená niečo oveľa horšie.
Možno viete, že nová slovenská vláda sa rozhodla zastaviť vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Samozrejme, je to oveľa menej dôležité, ako keby takto konali napríklad USA. Slovensko je však členom NATO a Európskej únie. Je rozhodnutie vlády zlý signál?
Podpora každej krajiny je dôležitá. Aj v Austrálii sú ľudia, ktorí hovoria, že sme na druhom konci sveta, tak prečo by nám malo záležať na Ukrajine. Ochrana demokracie však bola pre moju krajinu vždy podstatná. Viete, vo Francúzsku je pochovaných 35-tisíc Austrálčanov z prvej svetovej vojny. Vtedy sa zdala Európa ešte ďalej, ale cítili sme, že sú tu hodnoty, ktoré si zaslúžia ochranu. Rovnako to platí aj teraz. Keby to tak nebolo, vyslali by sme správu, že keď nám jedna demokracia nestojí za obranu, nestojí za ňu žiadna. Takže si myslím, že podpora každej krajiny je dôležitá. Nezáleží na tom, či dáte jeden dolár, alebo jednu miliardu. Nikdy nehovorte, že vaša podpora je menej podstatná len preto, že je povedzme menšia ako americká. Na pomoci krajín ako Slovensko veľmi záleží. Je dôležitá sama osebe, ale aj ako súčasť kolektívneho úsilia krajín.
Hovorili sme o tom, čo sa deje na bojisku, i o tom, čo sa môže stať. Český prezident a bývalý šéf Vojenského výboru NATO Petr Pavel pred niekoľkými dňami povedal, že Západ musí pokračovať v podpore Ukrajiny, ako je to len možné, ale pripustil, že čas je na strane Ruska a že v roku 2024 sa asi dajú očakávať nejaké mierové rokovania. Čo si o tom myslíte?
V tejto chvíli nepredpokladám, že by sme boli svedkami mierových rozhovorov. Ruský prezident Vladimir Putin o ne nemá záujem, on chce Ukrajinu vymazať. A ani Zelenskyj sa nemôže pustiť do takýchto rokovaní. Je to pre neho politicky nemožné. Hovorí o desiatich cieľoch, ktoré majú viesť k víťazstvu Ukrajiny, ktorej obyvatelia chcú naďalej bojovať. Keď Rusi zastavia boje, môžu ísť domov. Ale keď prestanú bojovať Ukrajinci, ich štát nebude existovať. Ľudia videli v Buči, v Irpine či na ďalších miestach, čo sa stane, ak zložia zbrane. Takže si myslím, že Ukrajinci budú bojovať ďalej. V krátkodobom horizonte nevidím žiadne vyhliadky na mierové rozhovory. Možno ich uvidíme roku 2025, ak sa Ukrajine podarí uštedriť Rusom výprask.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
