Bezpečnosť EÚ a Ukrajiny
EÚ, samozrejme, nie je primárne vojenská organizácia, ale v zmluvách o jej fungovaní existuje podobná klauzula, ako v prípade známeho článku 5 NATO, ktorý hovorí o kolektívnej obrane.
„Ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, a to v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Táto povinnosť vzájomnej obrany je záväzná pre všetky členské štáty. Nemá však vplyv na neutralitu určitých členských štátov a je zlučiteľná so záväzkami krajín, ktoré sú členmi NATO,“ píše sa v článku 42, odsek 7 Lisabonskej zmluvy.
Mimochodom, túto klauzulu už v roku 2015 aktivovalo Francúzsko po teroristických útokoch členov Islamského štátu v Paríži, pri ktorých zomrelo viac ako 130 ľudí. Členské štáty únie mu vyjadrili solidaritu a viaceré sa napríklad podieľali na leteckých útokoch na vtedajšie pozície džihádistov v Sýrii a Iraku.
Určite sa nedá povedať, že prvotnou motiváciou pri snahe Ukrajiny vstúpiť do únie je získanie nejakého druhu vojenskej ochrany. No podľa Mycakovej má tento proces aj bezpečnostný rozmer.
„Z vojenského hľadiska je to dôležitý signál medzinárodnej podpory pre Ukrajinu, keďže Rusko dúfa, že ak bude viesť vojnu dostatočne dlho, západná pomoc pre Kyjev sa skončí. No z dlhodobého hľadiska je pre Ukrajinu vstup do EÚ, respektíve NATO, jedinou skutočnou nádejou na trvalú bezpečnosť štátu,“ reagovala Mycaková, ktorá pôsobí v Centre pre európske štúdie na Austrálskej národnej univerzite. Podľa expertky by však znamenalo rozšírenie únie aj posilnenie jej vlastnej bezpečnosti. „Členstvo Ukrajiny v EÚ by Rusko odradilo od novej invázie. Únia sa tak môže vyhnúť ďalšej vojne na jej hraniciach,“ zdôraznila Mycaková. „Ukrajinci to vnímajú ako dôležitý pokrok, v ktorý už pevne veria. Opakované prieskumy verejnej mienky ukazujú, že ľudia chcú vstúpiť do EÚ. Ukrajina je na tejto ceste už niekoľko rokov. Netreba zabúdať, že práve neuzavretie asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ zo strany prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2013 podnietilo majdanskú revolúciu. Ukrajinci sa považujú za súčasť európskeho politického zriadenia a túžia žiť podľa európskych životných štandardov. Veľká väčšina z nich nechce patriť do ruského imperiálneho sveta,“ pripomenula odborníčka.
Čítajte viac Preč od Ruska. EÚ otvára dvere Kyjevu, ale Ukrajina úniu aj zmení
Na previazaný osud Kyjeva a EÚ poukázal i profesor globálnych vzťahov na univerzite v Bournemouthe Roman Gerodimos.
„Vo vojne nejde len o budúcnosť Ukrajiny, ale aj o budúcnosť Európy a v skutočnosti dokonca o budúcnosť medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Ukrajina je členom európskej rodiny a vedie boj v mene všetkých. Je teda len správne, že EÚ spustí s Kyjevom prístupové rokovania. Je to symbolicky veľmi významný krok. Opätovne potvrdzujeme našu solidaritu s Kyjevom a zároveň vysielame silný signál ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že Ukrajina je suverénny štát, ktorý si môže sám určiť svoju budúcnosť,“ vysvetlil pre Pravdu Gerodimos.
Najväčšie problémy
Realita je však taká, že prístupové rokovania môžu trvať naozaj veľmi dlho. Eurokomisia odporučila, že sa majú začať, ale v decembri to musí na summite schváliť všetkých 27 členských krajín. Už teraz sa špekuluje, že celý proces by napríklad mohlo zdržiavať Maďarsko či dokonca Slovensko s novou vládou Roberta Fica.
Zatiaľ to však vyzerá tak, že Ukrajina dostane v decembri zelenú. Aj preto, že členské štáty budú mať počas prístupového procesu bezpočetné množstvo príležitostí, ako ho spomaliť. Veď už do marca 2024 musí Kyjev postúpiť s reformami v oblasti právneho štátu a boja s korupciou.
Podľa prieskumu portálu Zrkadlo týždňa si 60,5 percenta Ukrajincov myslí, že ich krajina vstúpi do EÚ za menej ako 10 rokov. Približne pätina respondentov verí, že je to možné do dvoch rokov, ale 6,1 percenta opýtaných vyhlásilo, že sa to nepodarí nikdy.
Až 51,7 percenta Ukrajincov považuje korupciu za najväčšiu prekážku, ktorú je potrebné prekonať na ceste do únie. Vojnu za najzásadnejší problém považuje 19 percent ľudí.
Čítajte viac Mohol by Kadyrov nahradiť Putina a viedlo by to k rozpadu Ruska?
„Ak sa potvrdí začatie prístupových rokovaní, predpokladám, že tento proces bude rýchlejší ako zvyčajne. V skutočnosti by to však mohlo vyvolať určité otázky. Najmä vzhľadom na to, že rozšírenie o krajiny západného Balkánu nie je ani zďaleka také rýchle. No ak sa členské štáty dohodli na udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine, nie som si istá, či budú také jednotné, čo sa týka začatia formálnych rozhovorov s Kyjevom, nehovoriac už o samotnom ukončení rokovaní, pokiaľ sa krajine podarí splniť všetky požadované kritériá. Toto všetko s najväčšou pravdepodobnosťou potrvá dlho, najmä preto, že Ukrajina ako každý iný štát vo vojne potrebuje mier, aby sa obnovila. Bez ohľadu na to si myslím, že EÚ sa nemohla rozhodnúť inak, ako stáť po boku Kyjeva,“ reagovala pre Pravdu Isabel Camisaová, odborníčka na európsku politiku z univerzity v portugalskej Coimbre.