Izraelská armáda obsadila v Gaze parlament i ďalšie inštitúcie Hamasu

Čítajte viac Izrael dal obyvateľom Gazy ďalšiu šancu utiecť na juh. Turci chcú pri Rafahu stavať poľné nemocnice

21:46 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v utorok potvrdila Izraelom opakované tvrdenia, že palestínske radikálne hnutie Hamas zneužíva nemocnice v palestínskom Pásme Gazy na svoje vojenské účely. Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) o tom informoval hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Objasnil, že Spojené štáty majú informácie, že Hamas a Palestínsky islamský džihád používajú niektoré nemocnice v Pásme Gazy vrátane nemocnice Šifá v meste Gaza a tunely pod nimi „na ukrytie a podporu svojich vojenských operácií a na zadržiavanie rukojemníkov“.

Kirby s odvolaním sa na hodnotenia amerických tajných služieb doplnil, že Hamas a členovia Palestínskeho islamského džihádu majú v nemocnici Šifá zriadené veliteľské a kontrolné centrum. Majú tam aj uložené zbrane a sú pripravení reagovať na izraelskú vojenskú operáciu proti tomuto zariadeniu.

21:27 Iránom podporovaní jemenskí húsíovia v utorok pohrozili útokmi na izraelské lode v Červenom mori. Húsíovia oblasť monitorujú so zámerom nájsť plavidlá spojené s Izraelom, uviedol vodca hnutia Abdul Malik Badruldín al-Húsí. TASR píše podľa správy agentúry AFP.

„Nepriateľ (Izrael) sa pri svojom pohybe v Červenom mori, najmä v úžine Báb al-Mandab, spolieha na maskovanie a neodvažuje sa vyvesiť izraelské vlajky na svojich lodiach. Tiež vypol identifikačné zariadenia,“ uviedol al-Húsí.

Povstalci podľa neho prehľadajú a preveria každé plavidlo patriace Izraelu. „Nebudeme váhať a zameriame sa na izraelské plavidlá, aby každý vedel, že (Izrael) sa bojí,“ povedal vodca jemenských povstalcov.

Úžina Báb al-Mandab oddeľuje Červené more od Adenského zálivu, ktorý je súčasťou Arabského mora. Leží v oblasti, cez ktorú prechádzajú kľúčové námorné trasy.

Húsíovia, ktorí sa vyhlasujú za súčasť „osi odporu“ skupín napojených na Irán, podnikli od minulého mesiaca sériu útokov na Izrael bezpilotnými lietadlami a raketami. Al-Húsí v tejto súvislosti povedal, že útoky budú pokračovať. K zatiaľ poslednému došlo v pondelok.

19:47 Izraelský minister zahraničných vecí Eli Kohen v utorok povedal, že Červený kríž sa dosiaľ nestretol so žiadnym rukojemníkom zadržiavaným v Pásme Gazy. Vyjadril sa tak po stretnutí s riaditeľkou Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Mirjanou Spoljaricovou v Ženeve, informuje agentúra AFP.

„Do dnešného dňa sa nikto z našich (izraelských) rukojemníkov nestretol s Červeným krížom… Nemáme nijaký dôkaz, že sú nažive,“ povedal Kohen na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po zmienenom stretnutí.

Palestínske militantné hnutie Hamas počas bezprecedentného útoku na územie Izraela zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal zhruba 1200 obetí na životoch, zajalo a zavlieklo do Pásma Gazy viac než 200 ľudí. Izrael v rámci odvety spustil masívne bombardovanie tejto palestínskej enklávy, ktoré si podľa palestínskych úradov ovládaných Hamasom vyžiadalo už vyše 11-tisíc obetí.

18:44 Spojené štáty v spolupráci so Spojeným kráľovstvom uvalili v utorok tretí súbor sankcií na palestínske militantné hnutie Hamas a jeho spojencov. Sankcie sú zamerané na finančnú infraštruktúru hnutia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Americký rezort financií uvalil sankcie na Hamas, na vodcu a členov palestínskeho militantného hnutia Islamský džihád, a na libanonský subjekt poskytujúci zmenárenské služby, ktorý pomáha pri prevodoch finančných prostriedkov z Iránu do Pásma Gazy.

Ministerstvo uviedlo, že sankcie zabránia týmto osobám a subjektom obchodovať s Američanmi a pristupovať k majetkom a bankovým účtom v USA. Cieľom sankcií je ochrániť medzinárodný finančný systém pred jeho zneužitím militantmi Hamasu a ich spojencami.

„Spolu s našimi partnermi sa snažíme výrazne oslabiť finančnú infraštruktúru Hamasu, odrezať hnutie od vonkajšieho financovania a zablokovať nové spôsoby financovania ich ohavných činov,“ uviedla americká ministerka financií Janet Yellenová.

17:02 Začiatok akademického roku na univerzitách v Izraeli sa opäť posúva — novým termínom je 24. december, uviedla v utorok Asociácia univerzít vo vyhlásení citovanom na webe denníka The Times of Israel (TOI). Začiatok výučby na vysokých školách je podmienený demobilizáciou záložníkov povolaných do vojny medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas.

Akademický rok, ktorý sa pôvodne mal začať 15. októbra, sa pre vojnu posunul na 3. decembra. Asociácia univerzít prehodnotila aj tento termín.

Oznámenie sa vzťahuje na sedem izraelských univerzít: Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme, Telavivskú univerzitu, Bar Ilanovu univerzitu, Ben Gurionovu univerzitu v Negeve, Technion v Haife a na univerzity v mestách Haifa a Ariel.

„Naším cieľom je, aby školský rok prebehol celý a zahŕňal dva celé semestre. V prípade potreby sa akademický rok presunie aj do letného obdobia. O štruktúre ročníka sa rozhodne individuálne na každej univerzite,“ spresnili rektori univerzít.

Niektoré z medzinárodných škôl, ako Rothberg International School pri Hebrejskej univerzite, už svoj semester začali. Na škole Raphael Recanti International School pri Reichmanovej univerzite v Herzliji sa má semester začať 19. novembra.

V izraelskej armáde momentálne slúži približne 30 percent všetkých vysokoškolských študentov. Spolu s nimi sú do bojových jednotiek zaradené aj tisícky vysokoškolských učiteľov a zamestnancov vysokých škôl. (tasr, timesofisrael.com)

16:05 Dodávky vody na juhu palestínskeho Pásma Gazy sa pre nedostatok paliva zastavili, oznámila v utorok Organizácia Spojených národov (OSN). „Pre nedostatok paliva prestali úplne fungovať verejné kanalizačné čerpacie stanice, 60 studní na juhu, dve hlavné zariadenia na odsoľovanie morskej vody v Rafahu a Strednej oblasti (Pásma Gazy),“ oznámil v utorok Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), ktorý sa odvolal na Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA).

„Spolu so zastavením komunálnych hygienických služieb to predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie, pretože sa zvyšuje riziko znečistenia vody a vypuknutia chorôb,“ dodal OCHA.

Humanitárna organizácia nevie, ako bude v druhej polovici týždňa pokračovať v pomoci státisícom ľudí. Posledné zásoby paliva sa už prakticky minuli. Toto ohrozuje aj doručovanie humanitárnych zásob prichádzajúcich z Egypta cez hraničný priechod Rafah.

Od začiatku izraelských útokov na palestínske územie zo 7. októbra sa muselo vysídliť takmer 1,6 milióna z približne 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy, ktoré je pod blokádou Izraela. Vysídlení ľudia sú väčšinou na juhu palestínskej enklávy. Podľa správy OCHA asi polovica vnútorne vysídlených ľudí sa teraz zdržiava v objektoch UNRWA a zatiaľ im tam základné potreby poskytovali. (dpa, tasr)

15:37 Izraelská armáda v utorok oznámila, že v meste Gaza dobyla budovu parlamentu a sídla ďalších vládnych inštitúcií riadeným palestínskym radikálnym hnutím Hamas. Armáda vo svojom vyhlásení citovanom agentúrou AFP spresnila, že jej jednotky „prevzali parlament, vládnu budovu, policajné veliteľstvo Hamasu a strojnícku fakultu, ktorá slúžila ako inštitút na výrobu a vývoj zbraní“.

Podľa denníka The Times of Israel sa pod kontrolou izraelskej armády ocitol aj areál Hamasu s výcvikovou základňou, veliteľským centrom, vypočúvacími miestnosťami a celami na zadržiavanie väzňov.

Izraelskí vojaci vstúpili i do rezidencie guvernéra Gazy. Týchto niekoľko vládnych budov sa nachádza vo štvrtiach Šajch Idžlín a Rimál na juhu mesta Gaza v blízkosti cesty vedúcej po pobreží.

Tlačová služba izraelskej armády už v pondelok informovala, že jej jednotky spôsobili práporom hnutia Hamas na severe pásma Gazy značné škody. Izraelská armáda súčasne deklarovala, že tieto prápory ako organizovaná vojenská štruktúra v tejto časti enklávy prakticky prestali existovať. Izraelský minister obrany Joav Galant už v pondelok večer vyhlásil, že Hamas stratil kontrolu nad mestom Gaza. (tasr, afp)

14:49 Francúzsko zaznamenalo od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas viac ako 1 500 antisemit­ských činov, uviedol francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin. Vo Francúzsku žijú početné židovské a moslimské komunity. Brutálny útok Hamasu na Izrael 7. októbra a následné izraelské vojenské údery v Pásme Gazy zvýšili medzi nimi napätie.

Čítajte viac Urážky, ale i napadnutia. Od útoku Hamasu na Izrael sa Francúzskom prehnala masívna vlna antisemitizmu

14:16 Izraelská armáda v utorok potvrdila úmrtie vojačky Noy Marcianovej, ktorú zadržiavalo v Gaze palestínske militantné hnutie Hamas. Armáda označila vo vyhlásení Marcianovú za „padlú vojačku, ktorú uniesla teroristická organizácia“. Jej totožnosť potvrdila len v pondelok, keď Hamas zverejnil video mladej ženy v zajatí.

Vo videu sa Marcianová predstavila a vyzvala Izrael, aby zastavil bombardovanie Pásma Gazy. Zverejnené boli aj fotografie po jej zrejmej smrti. Hovorca vojenského krídla Hamasu uviedol, že Marcianová zahynula pri útoku Izraela. Izraelská armáda vo vyhlásení neuviedla príčinu jej smrti.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy medzi Izraelom a Hamasom tak spolu s Marcianovou zahynulo 47 izraelských vojakov. Bezprecedentný útok Hamasu na územie Izraela zo 7. októbra, si vyžiadal zhruba 1 200 obetí na životoch. Ďalších asi 240 militanti uniesli do Pásma Gazy.

Izrael v rámci odvety spustil masívne bombardovanie Pásma Gazy, ktoré si podľa palestínskych úradov vyžiadalo už vyše 11 240 obetí vrátane 4 630 detí. (afp, tasr)

13:51 V areáli nemocnice Šifá v meste Gaza, ktorá je od víkendu bez elektriny a okolo ktorej zvádza prudké boje izraelská armáda s palestínskymi ozbrojencami z hnutia Hamas, pochovali v utorok 179 tiel v hromadnom hrobe.

Izraelská armáda tvrdí, že Hamas „s veľkou pravdepodobnosťou“ drží v nemocnici rukojemníkov unesených 7. októbra z Izraela. Podľa izraelskej tajnej služby majú teroristi v podzemí zariadenia strategický úkryt.

Čítajte viac V areáli nemocnice Šifá dávajú ľudí do masového hrobu, Hamas v nej má držať ľudí unesených z Izraela

11:00 Na weboch a sociálnych sieťach sa šírilo zavádzajúce tvrdenie, že Jemen vyhlásil vojnu Izraelu. Jemenskí povstalci húsíovia, ktorí ovládajú niektoré časti Jemenu totiž vyhlásili, že 31. októbra 2023 zaútočili dronmi a raketami na Izrael. Uviedli, že išlo o reakciu na útoky Izraela proti palestínskemu hnutiu Hamas. Húsíovia však nie sú medzinárodne uznanou vládou Jemenu. Vojnu Izraelu nevyhlásila ani oficiálna vláda Jemenu. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

Húsíovskí povstalci v Jemene, kde prebieha občianska vojna vyhlásili, že zaútočili na Izrael bezpilotnými lietadlami a raketami. Húsíovia sú Iránom podporovaná ozbrojená skupina, ktorá v roku 2014 obsadila hlavné mesto Jemenu Saná a kontroluje veľkú časť severozápadu krajiny.

Čítajte aj Jemenskí húsíovia zostrelili americký dron, potvrdil to aj Pentagon

Hovorca húsíov Jahja Sárí vo videu uviedol, že útok bol odpoveďou na vojnu Izraela voči Hamasu. Po jeho vyhlásení sa na sociálnych sieťach a v článkoch v rôznych jazykoch vrátane slovenčiny objavilo tvrdenie, že Jemen vyhlásil vojnu Izraelu. Húsíovskí ozbrojenci však nie sú považovaní za oficiálnu jemenskú vládu. A ani medzinárodne uznaná jemenská vláda podporovaná Saudskou Arábiou nevyhlásila Izraelu vojnu.

Jean-Loup Samaan, vedúci výskumný pracovník Inštitútu pre Blízky východ Singapurskej národnej univerzity pre AFP vysvetlil, že hoci sú húsíovia v súčasnosti najväčšou ozbrojenou skupinou v Jemene, nepredstavujú medzinárodne uznanú jemenskú vládu.

10:40 V areáli nemocnice Šífa v meste Gaza, ktorá je od víkendu bez elektriny a okolo ktorej zvádza boje izraelská armáda s palestínskymi ozbrojencami z hnutia Hamas, pochovali dnes 179 tiel v hromadnom hrobe. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na riaditeľa nemocnice. Medzi pochovanými bolo aj sedem novorodencov, ktorí pôvodne museli byť umiestnení v inkubátoroch, a 29 pacientov z jednotky intenzívnej starostlivosti. Situácia je podľa BBC kritická tiež v ďalších nemocniciach v Pásme Gazy, z ktorých teraz funguje asi len tretina. Tie v strednej časti a na juhu sú preplnené pacientmi aj utečencami, ktorí sa tam často pešo či na povozoch ťahaných osli premiestnili, aby našli úkryt pred izraelským bombardovaním.

„Boli sme nútení pochovať ich do hromadného hrobu,“ povedal AFP lekár Muhammad abú Salmíja. Opísal tiež, že v nemocničnom areáli sú ďalšie mŕtve telá. „Ani chladenie márníc nefunguje,“ dodal. Podľa novinára, ktorý je v nemocnici a ktorého citovala tiež AFP, je v nemocnici cítiť „pach rozkladajúcich sa tiel“. Novinár tiež uviedol, že boje a ostreľovanie v Gaze pokračovali celú noc, aj keď menej intenzívne ako v predchádzajúcich nociach. Izraelské tanky sú pri bránach nemocnice, v jej podzemí má podľa armády strategický úkryt Hamas.

Situáciu v nemocnici Šífa, ktorá je hlavným takýmto zariadením v Pásme Gazy, opísal aj chirurg organizácie Lekári bez hraníc. Podľa neho tam okrem elektriny chýba aj voda a jedlo. „Pred hlavnou bránou sú mŕtvi aj zranení pacienti. Tých, čo potrebujú lekársku starostlivosť, nemáme ako priviezť. Je tu tiež sniper, ktorý na nich strieľal,“ opísal chirurg.

Čítajte aj Hrôza v Gaze. Zasiahol nemocnicu Hamas či Izrael? Biden sedí na sude s pušným prachom

Izraelská armáda nechala cez víkend z nemocnice odísť tisíce ľudí, vrátane ľahko zranených. Pred jej príchodom tam bolo podľa AP asi 1500 pacientov, rovnaký počet zdravotníkov a na 15.000 utečencov. Podľa rovnakého zdroja tam je teraz asi 650 pacientov, 500 zdravotníkov a na 2500 ľudí, ktorí v nemocnici hľadali úkryt pred bombardovaním.

10:10 Izraelská armáda v utorok oznámila, že „koordinuje prevoz inkubátorov z nemocnice v Izraeli do Pásma Gazy“.

Okrem oznámenia na sociálnych sieťach zverejnila armáda aj fotografiu jedného z izraelských vojakov, ako vykladá inkubátor z dodávky na parkovisku. Nebolo spresnené, kde fotografia vznikla.

Táto akcia nasleduje po varovaniach palestínskych zdravotníkov, že novorodenci v nemocniciach v Pásme Gazy trpia nedostatkom zdravotníckych potrieb, Chýba tiež elektrina, bez ktorej nefungujú ani inkubátory.

9:40 Skupina 86 rumunských občanov a členov rodín evakuovaných z palestínskeho Pásma Gazy pristála v utorok ráno v Rumunsku, pricestovala špeciálnym letom Národnej spoločnosti TAROM. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Agerpres.

Skupina sa na územie Egypta dostala cez hraničný priechod Rafah v sobotu 11. novembra, neskôr ich prevzali do svojej starostlivosti zástupcovia rumunského veľvyslanectvo v Egypte. Pohotovostný tím krízového útvaru z ministerstva ich potom sprevádzal do Káhiry, odkiaľ odleteli do Rumunska.

Ministerstvo zahraničných vecí pokračuje v rokovaniach s izraelskými a egyptskými úradmi o evakuácii ďalších rumunských občanov a členov rodín z Pásma Gazy. Závisí to od vývoja situácie v palestínskej enkláve a od dohody zúčastnených strán.

Zatiaľ bolo z Pásma Gazy evakuovaných 220 rumunských občanov a ich rodinných členov.

9:08 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell predstavil návrhy, ako by malo byť Pásmo Gazy riadené po skončení vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas. Zároveň vyzval arabské krajiny, aby pri podpore budúcej palestínskej samosprávy zohrávali väčšiu úlohu. TASR prevzala správu z agentúry Reuters. Podľa Borrella je dôležité myslieť na situáciu po vojne už teraz, aj keď v Gaze naďalej zúria boje.

Medzinárodnému spoločenstvu sa podľa neho nepodarilo „politicky a morálne“ vytvoriť trvalé riešenie dlhodobého konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi. Dodal, že teraz je čas zdvojnásobiť úsilie o nájdenie dvojštátneho riešenia.

Šéf diplomacie EÚ odmieta nútené vysídľovanie Palestínčanov z Pásma Gazy, trvalé obnovenie izraelskej okupácie tejto palestínskej enklávy a vládu Hamasu v Gaze. Podľa jeho slov by mala existovať „posilnená verzia“ súčasnej palestínskej samosprávy vládnucej na Západnom brehu Jordánu, „s legitimitou ktorú bude definovať a o ktorej rozhodne Bezpečnostná rada OSN“.

Arabské krajiny sa budú musieť výraznejšie zapojiť do podpory palestínskej samosprávy, pokračoval Borrell. Dodal, že EÚ by sa mala tiež viac angažovať na Blízkom východe, najmä pri budovaní palestínskeho štá­tu.

„Bez silného záväzku zo strany arabských štátov nebude riešenie, a to nemožno obmedziť len na peniaze. Nemôžu len zaplatiť… za fyzickú rekonštrukciu,“ uviedol. Podľa neho „musí existovať politický príspevok k vybudovaniu palestínskeho štátu“.

Hoci EÚ nie je v súčasnej kríze hlavným diplomatickým hráčom, v regióne má určitý vplyv – v neposlednom rade ako najväčší darca pomoci Palestínčanom, píše Reuters. „Boli sme príliš neprítomní. Riešenie tohto problému sme delegovali na Spojené štáty… Európa sa však musí viac zapojiť,“ skonštatoval šéf diplomacie EÚ. Borrell má tento týždeň v pláne navštíviť Izrael, palestínske územia a ďalšie krajiny na Blízkom východe.

8:02 Holandský ochranca životného prostredia, ktorý sa počas nedeľňajšej obrovskej klimatickej demonštrácie v Amsterdame dostal do stretu so švédskou aktivistkou Gretou Thunbergovou kvôli jej podpore Palestíny, v rozhovore s nemeckým magazínom Der Speigel uviedol, že on aj rad ďalších aktivistov sa cítia zneužití a varoval pred rozštiepením klimatického hnutia.

Keď Thunbergová namiesto o ochrane životného prostredia hovorila o Palestíne, Erjan Dam vtrhol na pódium, kde do jej mikrofónu vyhlásil, že prišiel na klimatickú demonštráciu, nie počúvať jej politické názory. Thunbergová po krátkej strkanici s Damom so zjavným odkazom na Izraelom okupované palestínske územia začala skandovať: „Na okupovanej pôde neexistuje klimatická spravodlivosť.“ Muž bol potom vyvedený ochrankou.

„Keď Greta Thunbergová alebo iní poprední aktivisti neustále hovoria o palestínskej otázke, vyvoláva to nesúhlas,“ povedal Dam v rozhovore s týždenníkom. „Ľudia, ktorí s tým nesúhlasia, takéto prejavy odpudzujú. To poškodzuje našu vec,“ povedal aktivista a bývalý fyzioterapeut s tým, že hnutie za ochranu klímy by sa malo sústrediť na svoj hlavný cieľ, teda ochranu klímy. „Cítil som sa zneužitý, rovnako ako mnoho ďalších účastníkov,“ dodal.

Podľa organizátorov sa klimatickej demonštrácie zúčastnilo približne 85 000 ľudí, čo z nej robí doteraz najväčší podobný protest v Holandsku. Už minulý mesiac sa Thunbergová stala terčom kritiky za to, že vo svojom prejave na podporu Palestíny nespomenula izraelské obete útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal najmenej 1 200 mŕtvych, z väčša civilistov.

7:34 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva obvinil Izrael zo „zabíjania nevinných ľudí bez akýchkoľvek kritérií“ v Pásme Gazy, pričom jeho činy v tejto palestínskej enkláve považuje za „rovnako závažné“ ako útoky palestínskej militantnej skupiny Hamas na územie Izraela zo 7. októbra. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Po teroristickom čine vyprovokovanom Hamasom sú dôsledky riešenia štátu Izrael rovnako závažné, ako kroky Hamasu. Zabíjajú nevinných ľudí bez akýchkoľvek kritérií,“ povedal Lula da Silva na slávnostnej ceremónii v metropole Brazília.

Líder najväčšej krajiny Latinskej Ameriky zároveň obvinil Izrael zo „zhadzovania bômb na miesta, kde sú deti, nemocnice, pod zámienkou, že sa tam nachádza terorista“.

„To je nevysvetliteľné. Najprv musíte zachrániť ženy a deti, a potom si bojujte, s kým len chcete,“ podotkol Lula. Jeho výroky odzneli na slávnostnom privítaní 22 Brazílčanov a desiatich členov ich rodín, ktorí boli v nedeľu evakuovaní z Pásma Gazy cez Egypt – po viac než mesiaci čakania vo vojnovej zóne.

Predstavitelia brazílskej židovskej komunity výroky prezidenta odsúdili a označili ich za „mylné, neférové a nebezpečné“ s tým, že „Izrael posúvajú na rovnakú úroveň s Hamasom“, cituje AFP. Zároveň obhajovali „viditeľné a dokázané“ úsilie izraelských úradov „zachrániť palestínskych civilistov“.

6:50 Počas bojov medzi izraelskou armádou a palestínskymi silami bolo v okolí mesta Tulkarm v severnej časti západného brehu Jordánu zabitých päť Palestínčanov. Vyplýva to z utorkového vyjadrenia vedenia tamojšej nemocnice. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Päť Palestínčanov vo veku od 21 do 29 rokov prišlo podľa neho o život počas operácie izraelskej armády v spomenutom meste. Izraelská armáda pre AFP potvrdila, že operovala v tej istej oblasti západného brehu Jordánu.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku palestínskych teroristov vedených Hamasom na Izrael 7. októbra. Zavraždili zhruba 1 200 obyvateľov, väčšinou civilistov a odvliekli približne 240 ľudí ako rukojemníkov do Pásma Gazy.

Izrael reagoval odvetnými útokmi na túto palestínsku enklávu. Vláda ovládaná Hamasom v nedeľu uviedla, že útoky si dosiaľ vyžiadali vyše 11 180 obetí, viac než 4 600 z nich tvoria deti a 3 100 ženy. Ďalších 28 200 ľudí utrpelo zranenia, tieto údaje sa však nedajú nezávisle overiť, pripomína AFP.

6:23 Indonézsky prezident Joko Widodo počas svojej pondelkovej návštevy Bieleho domu naliehal na amerického prezidenta Joea Bidena, aby výraznejšie prispel k ukončeniu „zverstiev“ v Gaze a nastoleniu prímeria. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Vojna Izraela s Hamasom zatienila rokovanie, ktoré malo pred plánovaným stretnutím prezidenta Spojených štátov s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom demonštrovať posilnenie vzťahov USA a Indonézie.

„Indonézia apeluje na Spojené štáty, aby urobili viac pre zastavenie zverstiev v Gaze,“ vyhlásil indonézsky prezident Widodo. Indonézia je najpočetnejšou krajinou s väčšinovo moslimským obyvateľstvom.

Napriek Widodovej snahe sa americký prezident držal pôvodného plánu stretnutia, ktorým bolo posunutie vzťahov oboch krajín na najvyššiu úroveň, a tou je tzv. komplexné strategické partnerstvo. Stupňujúca sa asertivita Číny spôsobila, že Washington sa dlhodobo snaží budovať spojenectvá v Ázii a Tichomorí. Podobné zvýšenie úrovne vzťahov s Vietnamom odhalil počas septembrovej návštevy Hanoja.

5:55 Americký prezident Joe Biden v pondelok uviedol, že najväčšiu nemocnicu v Pásme Gazy je potrebné chrániť, a vyzval na menej rušivé zásahy izraelskej armády. Informovala o tom agentúra AP. Podľa Bidenovho poradcu Jakea Sullivana Izraelčania ubezpečujú Washington, že sú ochotní nemocniciam dodávať palivo.

V okolí rozľahlej nemocnice Šífa bojujú izraelské jednotky s palestínskymi ozbrojencami, čo prinútilo tisícky ľudí utiecť. Nemocnica, z ktorej sa počas bojov stal aj akýsi utečenecký tábor, je už tri dni bez elektriny a vody, pričom bombardovanie v jej blízkosti situáciu ešte sťažuje.

„Nemocnica musí byť ochránená,“ povedal Biden reportérom pri vystúpení v Bielom dome. Jeho vyjadrenie prišlo po správach o tom, že väčšina nemocníc v Gaze už nefunguje, vrátane tej najväčšej. Izraelská armáda tvrdí, že palestínske radikálne hnutie Hamas z okolia nemocníc podniká raketové útoky a pod nemocnicami má svoje úkryty.

Pred príchodom izraelskej armády, ktorá v okolí nemocnice Šífa už niekoľko dní zvádza boje s ozbrojencami z Hamasu, bolo podľa AP v tomto zariadení asi 1500 pacientov, rovnaký počet zdravotníkov a na 15.000 utečencov. Podľa toho istého zdroja tam je teraz asi 650 pacientov, 500 zdravotníkov a na 2500 ľudí, ktorí v nemocnici hľadali úkryt pred masívnym izraelským bombardovaním.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Sullivan na brífingu novinárom povedal, že USA „nechcú vidieť prestrelky v nemocniciach“. Izraelská vláda podľa neho poskytla uistenie, že je pripravená dodávať nemocniciam palivo na zabezpečenie ich prevádzky a že umožní evakuáciu ľudí z nemocníc. Podľa televízie Al-Džazíra tiež Sullivan povedal, že nie je schopný posúdiť, či si Izrael počína v súlade so zákonmi vojny.

Izraelské jednotky aktuálne prenikajú do ďalších a ďalších častí Gazy pri invázii, ktorá je odpoveďou na útok Hamasu zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal na 1200 obetí. Izrael zároveň už viac ako mesiac územia donedávna kontrolované Hamasom masívne bombarduje, čo si podľa palestínskych úradov vyžiadalo vyše 11.240 mŕtvych, z toho dve tretiny sú ženy, deti a maloletí.

Americká vláda sa vzhľadom na svoju podporu izraelského ťaženia proti Hamasu dostala pod značný tlak na domácej aj medzinárodnej scéne, čo ukázala aj dnešná návšteva indonézskeho prezidenta Jokoa Widodoa vo Washingtone. Pri stretnutí s Bidenom Widodo vyzval USA, aby robili viac pre zastavenie „zverstiev“ v Gaze.