Voľby hlavy štátu sa majú v Rusku konať na jar 2024. Vypísať ich musí horná komora parelamentu. Podľa zistení agentúry RIA Novosti to senátori spravia na zasadaní 13. decembra, pričom za dátum volieb vyberú 17. marca.
O Putinovej kanidatúre nik nepochybuje. Sám ruský vládca sa ale tvári, že sa ešte nerozhodol. O tom, či sa bude uchádzať o znovuzvolenie podľa vlastných slov bude informovať až potom, čo Rada federácie voľby vypíše.
Formálne Putinovi nič nebráni. V roku 2020 dal upraviť ústavu tak, aby mu aj piaty a prípadne aj šiesty raz umožnila kandidovať na hlavu štátu. Sedemdesiatjedenročný prezident, ktorý je pri moci už 24. rok tak v Kremli môže teoreticky zotrvať až do roku 2036.
Pozorovatelia teraz špekulujú, ako sa jednotlivé fázy rituálneho znovupomazania vládcu odrazí na priebehu veľkej vojny, ktorú proti Ukrajine spustil 24. februára 2022.
Zhruba mesiac, ktorý zostáva do oficiálneho štartu kampane, bude mimoriadne krvaví. Predpovedá to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Pred ohlásením svojej účasti v prezidentských voľbách sa bude snažiť predviesť aspoň nejaké výsledky na fronte,“ komentoval Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoprejave na sociálnych sieťach čoraz intenzívnejšie ruské útoky, predovšetkým v Doneckej oblasti.
Rusko už pri Avdijivke stráca vojakov aj techniku rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako pri Bachmute, porovnal ukrajinský prezident súčasné najkrvavejšie bojsko s tým jarným, keď Rusi dobyli Bachmut za cenu desaťtisícov životov svojich vojakov a vagnerovských žoldnierov. „Vydržať tento nápor je mimoriadne ťažké,“ pripustil Zelenskyj.
Terajšie divoké rozkrúcanie „mlynčeka na mäso“ podľa Zelenského súvisí s prípravou na ruské prezidentské voľby.
„Musíme pochopiť, že Putin má teraz veľmi cynický a konkrétny politický cieľ – a je pripravený zabiť toľko svojich ľudí, koľko sa mu zachce, pretože v prvej polovici decembra mieni ukázať aspoň nejaký taktický výsledok,“ usúdil ukrajinský prezident.
Zmení sa po ohlásení Putinovej kandidatúry prístup Moskvy k vojne? Portál Meduza odvolávajúci sa na zdroje z okolia Kremľa predpovedá, že áno. Tlak na dosiahnutie bojových úspechov sa podľa informátorov portálu potlačí v prospech pritlmenia záujmu verejnosti o vojnu.
Jednou z hlavných tém Putinovej prezidentskej kampane nebude vojna, ale „dôraz na zahraničnú politiku“, konkrétne kritiku západných krajín. V tomto kontexte by sa mal Putin javiť ako politik, ktorý z krajiny urobil „ostrov pokoja“, povedali Meduze dva zdroje blízke ruskej prezidentskej administratíve .
Kremeľ chce počas predvolebnej kampane udržať vojnu „v pozadí“, povedal jeden zo zdrojov Meduzy s tým, že namiesto tejto témy, z ktorej je už verejnosť unavená, sa propaganda sústredí na uspokojenie dopytu Rusov po kritike kolektívneho Západu . „Len čo prezident hovorí na túto tému a kritizuje Západ, sledovanosť stúpa,“ vysvetlil.
„Spojené štáty sú na pokraji kolapsu, pretože teraz musia podporovať nielen Ukrajinu, ale aj Izrael. Určite sa zrútia,“ opísal spolubesedník portálu pripravené „noty“ Kremľa pre ruských propagandistov.
Štátne a provládne médiá by zároveň mali zdôrazňovať, že Rusko napriek sankciám „vyznieva dobre na pozadí všeobecného chaosu“.
Aj podľa zdrojov denníka Kommersant sa Kremeľ chystá v kampani sústrediť na iné témy, než je vojna. Ideologický rámec je nasledovný: „Sme skvelá krajina s vlastnou identitou, civilizáciou, bojujeme za svoje hodnoty, rodina je najdôležitejšia. Nepriatelia sa nás snažia poraziť, ale my sme takí konsolidovaní, že sa im to nepodarí.“
Čítajte viac Jarmo Zlatej hordy je lepšie ako európska civilizácia, odkázal Putin Rusom k sviatku
Vzhľadom na únavu verejnosti mnohí analytici predpovedajú, že Kremeľ počas prezidentskej volebnej kampane odsunie vojenské otázky na vedľajšiu koľaj a zameria sa na konzervatívne rodinné hodnoty a domnelé hospodárske úspechy: nízku nezamestnanosť a vyšší ekonomický rast.
Samozrejme, o jarnom triumfe Putina v Rusku nik nepochybuje. Absolutistický vládca vo svojich rukách pevne drží rozhodujúce páky moci, možných konkurentov režim buď vyhnal z krajiny, alebo posadil za mreže. Na to, aby získal štyri pätiny hlasov, čo je údajne cieľ, aký si Kremeľ vytýčil, má dostatočné administratívne rezervy i mohutnú mediálnu podporu. Putin však túži po čo najväčšej legitimite, na čo potrebuje prilákať k volebným urnám aj milióny čoraz apatickejších voličov, ktorí si viac ako nové víťazstvá na bojovom poli želajú ukončenie vojny.
Čítajte viac Rusi sú unavení a nevidia svetlú budúcnosť. V prieskume chcú viac mierové snahy ako pokračovanie vojny
Niekdajší pisateľ Putinových prejavov Abbas Galliamov tiež predpovedá, že téma vojny sa v kampani ocitne v úzadí. „Bude hovoriť o čomkoľvek okrem vojny,“ predpovedá v izraelskom exile žijúci politológ. „Jeho hlavným problémom je, že je v podstate kandidátom vojny. A musí nim prestať byť,“ povedal pre Rádio Svoboda.
Kremeľ podľa Galliamova musí preformátovať model, pri ktorom účasť na voľbe Putina sa rovná hlasu v referende v prospech vojny. „Ak chceš bojovať, voľ Putina; ak nechceš, pokaz hlasovací lístok, rob, čo chceš, ale nehlasuj za Putina. A to je pre Putina veľmi zlý scenár, pretože väčšina, samozrejme, je už z vojny unavená,“ vykresľuje politológ nálady v Rusku.
Galliamov predpokladá, že Putin sa v kampani pokúsi udržať si odstup od vojny tým, že bude kritizovať radikálnych vlastencov, ktorí od rána do večera rinčia zbraňami. „Chlapi, vy ste sa zbláznili! Naša špeciálna vojenská operácie je predsa malá operácia, ktorá by sa nemala zmeniť na totálnu vojnu. Nechceme predsa zničenie celého ľudstva,“ bude podľa politológa znieť Putinov odkaz najradikálnejším jastrabom.
Šéf Kremľa v noci na 10. novembra 2023 navštívil veliteľstvo armády v juhoruskom Rostove nad Donom, ktoré je zodpovedné za vedenie vojenských operácií na Ukrajine. Rostov bol koncom júna hlavným dejiskom niekoľkohodinovej vzbury žoldnierov z Vagnerovej skupiny.
Predpokladom analytikov, že počas ruskej prezidentskej kampane potečie na ukrajinských bojiskách menej krvi, než momentálne, nahráva aj skúsenosť, že poveternostné podmienky v zimných mesiacoch spravidla neprajú aktívnejším pozemným operáciám.
Čo však nastane potom, čo sa sneh roztopí, rozbahnená pôda preschne a Putin bude mať ďalší šesťročný mandát aj s demonštratívne prejavenou masovou podporou obyvateľstva bezpečne vo vrecku?
Politológ Vladimir Geľman netají svoje pochmúrne predtuchy. „Problém je, že úlohu dosiahnuť ciele ,špeciálnej vojenskej operácie' nik nezrušil. Po prezidentských voľbách preto očakávam nové kolo jej eskalácie,“ napísal na Facebooku.
Môže to podľa neho znamenať nielen novú mobilizáciu, po ktorej od vlaňajšej jesene, keď povolanie 300-tisíc rezervistov vyvolalo v spoločnosti negatívne reakcie, Putin radšej nesiahol. Po voľbách šéf Kremľa už tieto zábrany nemusí mať.
Geľman ráta aj s „posunom smerom k výraznej radikalizácii domácej a zahraničnej politiky, počnúc úplným zablokovaním YouTube a zákazom interrupcií, až po praktickú realizáciu vojensko-politických odporúčaní profesora Karaganova“.
Sergej Karaganov, jeden z najvplyvnejších ruských expertov na zahraničnú politiku, vyvolal začiatkom leta veľký rozruch návrhom, aby Moskva uskutočnila preventívny jadrový úder na krajiny Európskej únie. S podobnými apokalyptickými víziami sa na sociálnych sieťach prezentuje aj Putinov zástupca na čele bezpečnostnej rady štátu, bývalý prezident a premiér Dmitrij Medvedev.
Čítajte viac Zachráňme svet, zhoďme na Európu jadrovú bombu, radí kremeľský politológ
„Nevylučujem ani to, že obetnými baránkami za nedosiahnutie cieľov ,špeciálnej vojenskej operácie' sa môžu napokon stať vládni technokrati, ktorí budú musieť prenechať svoje miesta militantnejším, ale menej kompetentným aktérom,“ uvažuje ďalej Geľman a dodáva: " Jeden predpoklad však zostáva nezmenený – ,špeciálna vojenská operácia' bude trvať, kým bude pri moci Putin. A obdobie jeho vládnutia sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou zhodovať s trvaním jeho života."