Pozrime sa na dva konflikty, ktoré sú momentálne vo svete najviditeľnejšie. Na vojnu v Gaze a na ruskú inváziu. Začnime Ukrajinou. Je to obrovská vojna s jasným agresorom. Všetci vieme, že ju začalo Rusko. Ako v tejto súvislosti plní OSN svoju úlohu? Z hľadiska toho, že by sa očakávalo, že bude riešiť konflikty. Alebo by sme chceli od OSN príliš veľa a v skutočnosti musia niečo urobiť veľkí hráči?
Áno, mnoho ľudí sa pýta, akú úlohu teraz hrá Organizácia Spojených národov, ktorá by takpovediac mala prinútiť bojujúce strany, aby sa rozprávali. No o tom v konečnom dôsledku rozhodujú štáty a vždy to tak bolo. V prípade Ukrajiny je to o to zložitejšie, že Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady s právom veta. No i tak má OSN význam. Stala sa fórom, na ktorom sa dá vytvoriť koalícia. Predstavte si, že by teraz, v čase ruskej agresie, táto organizácia neexistovala. Americký prezident Joe Biden a európski lídri by museli zvolať summit, na ktorý by pozvali predstaviteľov mnohých krajín. Takže v tomto OSN pomáha. Samozrejme, nedokáže obmedziť a zastaviť Rusko. OSN vznikla takto zámerne, aby nezasahovala do suverenity štátov. Ponúka však rôzne možnosti. Napríklad, ak sa niečím nechce zaoberať Bezpečnostná rada, stále sa toho môže chopiť Valné zhromaždenie OSN. A generálny tajomník António Guterres sa určite vyjadruje k obom konfliktom, ktoré ste spomenuli, a jeho vyhlásenia z času na čas zarezonujú. Je dobré, že OSN sa sústreďuje na to, že upozorňuje, že je potrebné sa zamerať na ochranu civilistov. Organizácia tiež hrala úlohu v čiernomorskej obilnej dohode. Na prvý pohľad to nie je veľa, ale keď analyzujeme prácu OSN, nemali by sme zabúdať na to, aké sú pravidlá jej fungovania.
Spomenuli ste dva hlavné orgány OSN, teda Bezpečnostnú radu a Valné zhromaždenie. V ňom sa podarilo odsúdiť ruskú agresiu. No koľko štátov, ktoré hlasovali proti Moskve, je naozaj presvedčených, že kroky prezidenta Vladimira Putina sú zlé? Nie je Valné zhromaždenie OSN len jedno veľké diskusné fórum?
Samozrejme, že môžeme debatovať o tom, ako niekto hlasuje a ako sa v skutočnosti správa. Povedzme, že nejaká krajina, ktorá susedí s Ruskom, je ochotná ho kritizovať, ale neprestane s ním obchodovať, dokonca nemá problém nakupovať od Moskvy zbrane. Ale nie je to nič nové, že politici niečo hovoria a čosi iné hovoria. Toto sme nevymysleli v 21. storočí a v skutočnosti to patrí do stratégie, ak chcete na medzinárodnej scéne vybudovať nejakú koalíciu. Valné zhromaždenie však zohralo rolu v tom, že ľudia mohli prekuknúť Putinovu rétoriku, že pre vojnu nemá žiadne skutočné argumenty. Toto je dôležité i pre mnohých Rusov. Tí nemôžu proti vojne zmysluplne protestovať, lebo by sa vystavili riziku. Vedia však, čo sa deje. Chápu, že vojna bola katastrofálne rozhodnutie a že to bude Putinov odkaz.
Bolo by možné vylúčiť Rusko z OSN či aspoň pozastaviť jeho členstvo, aby Moskva prišla o právo veta v Bezpečnostnej rade? Ukrajina argumentuje, že vzhľadom na inváziu by k tomu malo dôjsť, keďže Rusko porušuje Chartu OSN a to spochybňuje jeho štatút nástupníckej krajiny po Sovietskom zväze.
Je zaujímavé, že sa Kyjev o to pokúša na pôde Organizácie Spojených národov. Poukazuje to na to, že by ju chcel využiť. Je to veľmi komplikovaný argument týkajúci sa medzinárodného práva. Ale do istej miery to svedčí o tom, aká je OSN dôležitá, lebo dáva hlas krajinám, ktoré by ho na globálnej scéne možno nedostali. Ak sa však pýtate, či existujú dôvody na pozastavenie členstva Ruska v Organizácii Spojených národov, tak odpovedám, že nie. Bolo by skvelé, keby to možné bolo, ale je to mimoriadne nepravdepodobné. Povedzme si, že ani ostatní stáli členovia BR OSN nie sú nadšení z iniciatív, ktoré by obmedzili právo na veto, lebo ho chcú používať podľa vlastného uváženia. Odmietajú, aby im niekto zväzoval ruky. Takže ono je to celé pomerne komplikované. Ale, samozrejme, je jasné, že ľudia sú z toho frustrovaní. Lebo Moskva vedie vojnu a zároveň v Bezpečnostnej rade blokuje všetky iniciatívy a snahy ju kritizovať. Na druhej strane ruské argumenty, prečo sa začala invázia, na nikoho nepôsobia. Takže sa Kremeľ musí spoliehať len na právo veta, ktoré dostal už veľmi dávno. Znamená to, že Rusko ho bude naďalej používať, ale svojím konaním sa globálne delegitimizovalo. Ťažko si predstaviť, že nejaká krajina v tejto chvíli ešte úplne dôveruje Putinovi, keď ten ukázal, že je ochotný porušiť najzákladnejšie pravidlá a nerešpektuje hranice.
Čítajte viac Ukrajinská režisérka pre Pravdu: Protiofenzíva? Vedeli sme, že zázrak nepríde
Nebolo by však dobré predsa len uvažovať nad nejakým mechanizmom, ktorý by obmedzil právo veta? Napríklad, keby sa na pozastavení práv stáleho člena BR OSN zhodli všetky krajiny Valného zhromaždenia.
Nemyslím si, že je možné vydať sa týmto smerom. Napríklad Amerika by mala rada nástroj, prostredníctvom ktorého by mohla na Rusko zatlačiť. No dobre vie i to, že keby takéto pravidlo existovalo a podarilo sa ho použiť v prípade Moskvy, už by to vytvorilo precedens. A Spojené štáty by v žiadnom prípade nechceli zažiť situáciu, že by sa im to vrátilo ako bumerang a niekto by tento nástroj použil proti nim. Samotná Bezpečnostná rada nechce stratiť postavenie, ktoré z nej v podstate robí hornú komoru OSN. Poviem však i to, že už len samotný fakt, že o tom diskutujme, znamená, že krajinám na Organizácii Spojených národov záleží.
Na začiatku nášho rozhovoru ste povedali, že vyhlásenia generálneho tajomníka Guterresa z času na čas zarezonujú. Čelí však aj kritike, že nie je dostatočne neutrálny. Viacerí izraelskí predstavitelia dokonca požadovali, aby odstúpil, keď sa vyjadril k situácii v Pásme Gazy. Krajiny, samozrejme, majú právo vyjadriť svoj názor, ale nepodkopávajú takéto výzvy prácu generálneho tajomníka i celej OSN?
Guterres pri svojich vyhláseniach veľa uvažuje nad tým, čo a ako povie. Vie, že bez ohľadu na to, čo vyhlási, keď vypne mikrofón, stále bude musieť riešiť veci s tými istými aktérmi, o ktorých hovoril. Ťažko si predstaviť, že by povedal niečo, s čím by Izraelčania boli absolútne spokojní. Neviem, ako by to urobil. Musel by povedať niečo také, čo počúvame od mnohých politikov, že Izrael má plné právo sa brániť a zároveň sa nemusí zaoberať ďalším princípmi, najmä ochranou nevinných civilistov. Viete, o týchto veciach je zložité rozprávať študentom, a generálny tajomník sa prihovára viac ako siedmim miliardám ľudí. Áno, stane sa, že musí niečo korigovať, ale i to je súčasť toho, ako táto funkcia funguje.
Čítajte viac Ministerka obrany Černochová vyzvala na vystúpenie Česka z OSN pre rezolúciu o okamžitom prímerí v Gaze
Česká ministerka obrany Jana Černochová nedávno povedala, že jej krajina by mala odísť z OSN. Bolo to dané frustráciou z ruskej vojny, ale, samozrejme, mnohí českí politici takmer vôbec nekritizujú Izrael. Černochovú viacerí podporili, ale iní zase reagovali, že je to návrh nezmyselný. Čo OSN dáva Česku, čo je rozvinutá krajina v strednej Európe, kde žije desať miliónov ľudí?
Môžeme, samozrejme, diskutovať, načo je Organizácia Spojených národov rozvinutým krajinám. Tento argument sa neraz skloňuje v USA, keďže neradi vidíme, ak nás niekto kritizuje. Tak si radšej povieme, že by sme mali odísť. Veľa sa o tom ho hovorilo za vlády Donalda Trumpa či Georgea Busha mladšieho. Riziko však spočíva v tom, že vystúpením z OSN by ste prišli o možnosť byť súčasťou niečoho, čo môže fungovať vo váš prospech. Takže otázkou je, či existuje nejaký zásadný problém, ktorý by vyriešilo ukončenie členstva v Organizácii Spojených národov. Či stojí za to prerušiť všetky kontakty, už nikdy nevystupovať vo Valnom zhromaždení a v OSN nehovoriť o zahraničnej politike. Stálo by to nejakej politickej reprezentácii naozaj za to, aby svojím nástupcom odoprela tieto možnosti? Samozrejme, každá krajina má právo reagovať na kritiku. Je to úplne v poriadku. Výzvy na vystúpenie z OSN však vnímam ako trochu emocionálne. Nie je to triezva kalkulácia.
Na začiatku sme hovorili o úlohe OSN v ruskej vojne proti Ukrajine. Čo konflikt v Gaze? Akú rolu má Organizácia Spojených národov v ňom? A, mimochodom, asi nemá veľký zmysel porovnávať tieto dve vojny, však?
Majú čosi spoločné. Hoci do vojny v Pásme Gazy sa priamo nezapojil stály člen BR OSN, Izrael má veľkú podporu USA. Amerika má, samozrejme, právo veta. Znamená to, že i v tomto prípade má Bezpečnostná rada problém sa na niečom zhodnúť. Nie je ani jasné, či máme hovoriť o humanitárnej prestávke v bojoch, alebo o prímerí. Je za tým snaha Spojených štátov chrániť Izrael pred príliš veľkým tlakom. Čo sa týka OSN, postupne zisťujeme, aká bude jej rola. Má však všetkým pripomínať, že je potrebné chrániť nevinných civilistov a že aj vojna má pravidlá. Organizácia Spojených národov už teraz musí riešiť, čo bude s ľuďmi, ktorí sú na juhu Pásma Gazy. Utečenecké tábory tam bude nakoniec riadiť OSN, ktorá už hovorí, že je potrebné sa na to pripraviť. Na to, že to bude obrovský problém, lebo už sú tam tisíce ľudí a bude ich len pribúdať. Potrebujú ochranu a prístrešie. Uvidíme, čo bude potom, keď Izrael v Gaze naplní svoje ciele, hoci sa dá diskutovať o tom, čo to v skutočnosti bude znamenať. Asi bude potrebné OSN zapojiť i do formovania vlády a do procesu, ktorého súčasťou by mohli byť voľby. A Organizácia Spojených národov bude mať úlohu v súvislosti s budúcou rekonštrukciou Gazy. Minimálne z krátkodobého hľadiska.