Lavrov bol od spustenia veľkej invázie vlani vo februári z krajín NATO iba v Turecku, ktoré sa stavia k Rusku neutrálnejšie, a v USA, ale tam prišiel na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Stretnutie v Skopje bojkotuje Ukrajina, pobaltské štáty či Poľsko. Bulharsko zase podľa Ruska nedovolilo ministrovi zahraničných vecí prelet, preto musel využiť vzdušný priestor Grécka. Dôvody návštevy Lavrova pre Pravdu ozrejmil Ján Cingel, zakladateľ organizácie Strategic Analysis.
Ako vnímate rozhodnutie Severného Macedónska pozvať na ministerskú radu OBSE šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova? Zasadnutie sa začalo dnes a pokračuje zajtra.
Chápem to tak, že Severné Macedónsko sa usiluje dať príležitosť všetkým, aby sa zúčastnili záverečného ministeriálu. Predsedá OBSE a argumentuje tým, že Lavrov už bol aj v Spojených štátoch na Valnom zhromaždení OSN. Teda existuje nejaký precedens, že Rusko bolo súčasťou multilaterálnych platforiem, čiže to nie je úplne nová situácia. Hlavný argument Skopje je, že OBSE je organizácia, ktorá prijíma rozhodnutia konsenzom, to znamená, že za rokovací stôl by mali zasadnúť všetci vrátane Ruska.
Čítajte viac Vyhodiť Rusko z OSN? Aj USA by s tým mali problém, myslí si expert
Je to podľa vás problematické rozhodnutie vzhľadom na pokračujúcu vojnu?
Minister zahraničných veci Severného Macedónska Bujar Osmani to vysvetlil tak, že on sa nestretne s Lavrovom ako šéf diplomacie svojej krajiny, ale ako úradujúci predseda OBSE. Nevnímam to ako nejaké narúšanie jednoty v rámci NATO. Ani čo sa týka Európskej únie, vzhľadom na to, že Severné Macedónsko je kandidátskou krajinou. Nevidím to až tak kriticky, ale predsa toto rozhodnutie do istej miery vybuchlo Skopje do tváre. Pobaltské krajiny oznámili bojkot, rovnako ako aj Ukrajina, čo sa dalo očakávať. Lebo, ak to porovnáme s Valným zhromaždením OSN, formát v New Yorku sa dá vnímať neutrálnejšie. OBSE je menšia organizácia. A už v jej názve je, že by mala zaistiť bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Aktuálne tu však máme vojnu na Ukrajine, v ktorej je Rusko agresorom. Chápem teda postoj Kyjeva a pobaltských krajín. Veď Rusko okrem iného zablokovalo Estónsko, ktoré sa chcelo stať predsedníckou krajinou OBSE.
Ako to vo všeobecnoti vyzerá s postojmi k Rusku v Severnom Macedónsku?
Spoločnosť tu dlhodobo bola naladená pomerne silno proeurópsky. Po dohode s Gréckom o názve krajiny mnohí ľudia očakávali, že sa ich štát pohne smerom k EÚ. Áno, po istom čase Skopje dostalo kandidátsky štatút a formálne sa začali rokovania o vstupe, ale teraz ich zablokovalo Bulharsko. Podpora pre úniu klesá najmä medzi etnickými Macedóncami. Zmena názvu štátu sa ich dotkla a otázka identity sa ich týka viac ako Albáncov, ktorí v krajine tiež žijú. Popularita EÚ je medzi etnickými Macedóncami pod 40 percent, pokiaľ si to správne pamätám, čo je porovnateľne nízko ako v susednom Srbsku. Vnímajú to až ako zradu, že na ceste do únie musia ustúpiť Bulharom, hoci už niečo podobné riešili s Gréckom. Problémom je i to, že v Severnom Macedónsku pôsobia veľmi vplyvné prosrbské a proruské weby, ktoré šíria dezinformácie o Západe i vojne na Ukrajine. A je tu ešte jeden aspekt. Formálne sa miestna pravoslávna cirkev osamostatnila od srbskej pravoslávnej cirkvi, ale stále tu funguje hierarchická línia Skopje-Belehrad. A, samozrejme, Moskva. V pravoslávnej cirkvi v Severnom Macedónsku teda pozorujeme silné proruské vplyvy.