Americký prezident Joe Biden viac ráz povedal, že USA by prišli brániť Taiwan, keby ho napadla Čína. Biely dom v minulosti nechával tento scenár skôr otvorený, v tejto súvislosti sa hovorí o takzvanej strategickej nejednoznačnosti. Ste radi, že Biden sa vyjadruje jasnejšie?
Samozrejme, že to vítame. Chcel by som však zdôrazniť, že v skutočnosti ani nejde o to, či je niečo nejednoznačnejšie alebo jasnejšie. Podstatné je, aby sme si zachovali rovnaký strategický cieľ. Z nášho pohľadu je to obrana Taiwanu. Myslíme si, že je to i v dlhodobom záujme USA. Prísľub Spojených štátov, že budú brániť Taiwan, však nevyplýva len z toho, ako jasne o tom hovoria. Dôležité sú konkrétne kroky. Pozrite sa, čo sa stalo za posledné tri roky v súvislosti s tým, ako Amerika preformulovala svoje strategické vojenské pozície v celom našom regióne vrátane novej dohody o štyroch vojenských základniach s Filipínami. Najbližšia je v skutočnosti menej ako 200 kilometrov od taiwanského pobrežia. Boli sme svedkami obnovenia vojenskej dohody medzi USA a Japonskom a samotné Tokio má nové obranné stratégie, ktorých súčasťou sú i prvky týkajúce sa nasadenia vojenských síl. K tomu prirátajme partnerstvo Južnej Kórey s Japonskom a USA a tiež dohodu AUKUS medzi Spojenými štátmi, Austráliou a Britániou.
Takže naozaj veríte, že by Taiwanu prišli USA na pomoc? Lebo máme NATO, o ktorom by sa dalo povedať, že je zlatým štandardom kolektívnej obrany, a predsa sa vedú debaty, či by Amerika skutočne bránila európskych členov.
Môžeme si položiť otázku, čo by bola alternatíva k tomu, keby USA neprišli. Čo by sa stalo, keby Čína silou ovládla Taiwan? Pre Spojené štáty by bolo oveľa zložitejšie brániť svoju líderskú pozíciu a strategické postavenie v regióne. Japonsko by bolo vydesené. Južná Kórea tiež, lebo Severná Kórea by bola absolútne nadšená. Zásadne by to zmenilo bezpečnostnú situáciu v oblasti. Tlak na USA i na krajiny v regióne by bol obrovský. Preto verím, že USA by Taiwanu na pomoc prišli. Bolo by to v súlade s ich postojmi a v porovnaní s inými scenármi by to bolo pre Ameriku aj lacnejšie.
Nakoľko by sme sa mali obávať vojenského konfliktu medzi Spojenými štátmi a Čínou, teda boja medzi dvoma jadrovými veľmocami?
V dohľadnej dobe je to pomerne nepravdepodobný scenár. Čína sa vždy usiluje vyhrať vojnu tak, aby nemusela bojovať. Verí, že ak sa pohybuje v sivej zóne, v ktorej používa zastrašovanie, je to pre ňu menej nákladné, udržuje si v tejto situácii istú mieru flexibility, ale je to dostatočne efektívne. Takže Peking chce využiť všetky možnosti, ktoré mu ponúka tento prístup. Čína by sa chcela vyhnúť spusteniu veľkej invázie. Bolo by to drahý a neistý krok. A vzhľadom na to, o čom sme už hovorili, sa tento problém pre Čínu zväčšuje. USA posilňujú svoje nasadenie v regióne, Japonsko obnovilo svoju obrannú stratégiu a podobne to urobila aj Austrália. Takže si myslím, že Čína sa zatiaľ bude držať toho, že sa bude usilovať bez boja vyhrať vojnu.
Predstavte si, že Rusko by bolo vo vojne proti Ukrajine úspešné. Čo by to podľa vás znamenalo pre možné kroky Pekingu? Bol by to preň signál, že Západ nedokáže zastaviť ani ekonomicky a globálne slabšiu krajinu, než je Čína?
Rusko sa podarilo zastaviť. Pôvodný plán Moskvy bol, že Ukrajinu ovládne za niekoľko týždňov. Možno dokonca za pár dní. Z tohto pohľadu sa už Rusko podarilo poraziť, hoci okupuje časť Ukrajiny vrátane Krymu. Dokázali to mimoriadne statoční Ukrajinci, ktorých podporilo NATO a európski partneri a pridali sa krajiny ako Taiwan, Južná Kórea, Japonsko či Austrália, pretože to, čo sa deje, vnímajú podobne. Musíme v tomto prístupe pokračovať a musíme vytrvať, aby sme Rusko zatlačili ešte viac, možno až tak, že by muselo vrátiť Krym. Z pohľadu Číny Rusko v tejto vojne zlyhalo. No Peking to môže vnímať aj takým spôsobom, že Moskva nedosiahla svoje ciele preto, že si ich zle naplánovala. Nie preto, že je slabá. Takže Čína prehodnocuje svoje plány.
Akým spôsobom?
Pôvodne Čína tiež plánovala, že by mohla Taiwan ovládnuť za niekoľko týždňov, aby zabránila USA a Japonsku, aby sa zapojili. Peking sa úplne nevzdal tejto predstavy, ale už vie, že nemôže veľmi rátať s tým, že vojna bude rýchla. Lenže práve takú Čína potrebuje, lebo keď sa do konfliktu zapoja Spojené štáty, zásadne to zmení situáciu. Preto Peking zvažuje, ako to oddialiť a ako by vedel rozdeliť krajiny, ktoré by Taiwan mohli podporiť. Napríklad tak, že európske štáty by začali debatovať, aké sankcie by sa mali proti Číne uplatniť a či vôbec niečo robiť. Peking teda nemení dôležité aspekty svojho plánu, ale snaží sa vytvoriť podmienky, aby ho mohol naplniť.
Čítajte viac Predstaviteľ Taiwanu: Slovensku môžeme dať technológie ako nikto iný
Ako sa novej situácii prispôsobil Taiwan?
V prvom rade musíme zabezpečiť, aby Čína nemohla dobyť Taiwan rýchlo, a tak ju porazíme. Náš cieľ je, aby jej to trvalo roky.
Bojovali by ľudia na Taiwane proti Číne?
Dúfajme, že to nikdy nebudeme musieť otestovať. Ponúknem vám však historickú perspektívu. V roku 1895 Japonsko anektovalo Taiwan vo vojne s dynastiou Čching. Ľudia na Taiwane však odolávali Japonsku 13 rokov, hoci nemali žiadnu oficiálnu podporu od dynastie Čching, lebo tá sa v súkromí zmierila s tým, čo sa stalo. Napriek tomu ľudia na Taiwane 13 rokov viedli hnutie odporu. Takže si myslím, že máme tohto ducha, a neobávam sa, že by sme našu krajinu nebránili.
Máte rovnakú kultúrnu históriu ako Čína. Vyvinula sa však už taiwanská identita? Možno najmä u mladých ľudí?
Áno. Je tu rozdiel medzi generáciami. No podobá sa to na situáciu s Rusmi, ktorí verili, že ich na Ukrajine privítajú. Ale nič také sa nestalo.
Čítajte viac Expert z Cambridgea: Tokio sa obáva, že po Rusku na Ukrajine urobí niečo Čína na Taiwane
V prednáške GLOBSEC-u ste spomenuli, že čínsky komunistický líder Si Ťin-pching (70) by mohol byť pri moci aj ďalších 20 rokov.
Nič nepredpovedám. Len by som chcel zdôrazniť, že sa na neho nevzťahujú žiadne politické zmeny a že nečelí žiadnym voľbám.
Je však jeho cieľom ovládnuť Taiwan? Chce Si, aby to bol jeho odkaz?
Nikdy verejne nepovedal, že chce, aby si ho história zapamätala pre Taiwan. Myslím si, že chce mať v tento otázke istú flexibilitu. Si však túži zanechať niekoľko odkazov. V roku 2021 Čína oslavovala 100 rokov od založenia Komunistickej strany Číny (KSČ). Vtedy Si ohlasoval úspechy, že Čína sa stala pomerne prosperujúcou krajinou. Povedal tiež, že do ďalšieho výročia v roku 2049 (bude to 100 rokov, odkedy KSČ vládne, pozn. red.), bude jeho krajina mocná a že je na ceste, aby to dosiahla. Takže Si už môže tvrdiť, že toto budú jeho dva odkazy. Čo sa týka Taiwanu, tak Peking hovorí o „zjednotení“ od roku 1949. Povedal by som to tak, že v našom prípade ide skôr o odkaz KSČ, ktorá sa tým bude v istom momente zaoberať. No nie som si istý, či to je osobný cieľ Si Ťin-pchinga.