Štátny tajomník ministerstva zahraničia Marek Eštok už v utorok v Bruseli na Rade pre všeobecné záležitosti povedal, že Slovensko je pripravené podporiť odporúčania Európskej komisie (EK) týkajúce sa otvorenia prístupových rozhovorov s Ukrajinou, Moldavskom a Bosnou a Hercegovinou a udelenie kandidátskeho štatútu pre Gruzínsko. Ako to vnímate?
Je to dobrý signál a je to aj správne, že štátny tajomník takto jasne vysvetlil pozíciu Slovenska. V diplomatických kruhoch i v európskych médiách sa totiž objavili rôzne špekulácie, že napríklad Maďarsko, ktoré signalizuje, že chce zablokovať otvorenie vstupných rozhovorov s Ukrajinou, má za sebou tichú podporu niekoľkých členských krajín. Tipovalo sa, že by sa to mohlo týkať aj vlády Roberta Fica.
Špekulovalo sa i o tom, že Bratislava minimálne naznačí Bruselu, že chce mať pokoj, čo sa týka debaty o právnom štáte, a potom schváli veci týkajúce sa Ukrajiny. Mohlo by sa niečo také stať?
Utorková Rada pre všeobecné záležitosti slúžila iba ako zahrievacie kolo pred summitom Európskej únie. Samozrejme, že v prípade Ukrajiny nejde len o vstupné rozhovory, ale aj o niekoľko ďalších vecí. Podľa mňa je pre Slovensko veľmi dôležitá dohoda o revízii európskeho rozpočtu na roky 2021 – 2027. Myslím si, že Ficova vláda chce na jednej strane ukázať konštruktívny prístup k partnerom, no i to, že je schopná takpovediac niečo vybaviť pre svojich voličov. Toto je pre ňu najdôležitejší bod na Európskej rade a je i politicky najľahšie uchopiteľný.
Balázs Orbán, politický poradca maďarského premiéra Viktora Orbána, pre agentúru Bloomberg povedal, že Budapešť môže odblokovať finančnú pomoc vo výške 50 miliárd pre Ukrajinu, ak mu EK uvoľní 30 miliárd zmrazených fondov. Prístupové rozhovory s Kyjevom však podporiť nechce. Môže táto tvrdá hra Maďarsku vyjsť?
Už niekoľko mesiacov sledujem vyjadrenia maďarských predstaviteľov k Ukrajine. Podľa mňa to hrajú na dohodu týkajúcu sa peňazí. Už je pripravené odblokovanie časti fondov pre Budapešť. Finančné otázky sú aj pre Ukrajinu najdôležitejšie. Orbánova vláda sa však podľa mňa zakopala v otázke vstupných rozhovorov a nepustí to. Rád by som sa mýlil, ale odhadujem, že to bude chcieť odložiť. V marci, keď sa koná ďalší summit, príde eurokomisia s novou správou o plnení zostávajúcich vecí zo siedmich podmienok pre Ukrajinu vrátane zákona o menšinách. No Maďarsko už niekoľko týždňov ani nepoukazuje na to, že to by mohol byť dôvod jeho zamietavého stanoviska. Orbán hrá o vyššiu hru.
V čom spočíva?
Podľa mňa to Orbán chce zablokovať až do európskych volieb a urobiť z Ukrajiny predvolebnú tému. Takto by nahral spriazneným euroskeptickým a proruským stranám. Orbán už uvažuje o zložení budúceho Európskeho parlamentu. Preto má negatívny postoj k ašpiráciám Kyjeva a využíva na to propagandistické nástroje, ako sú národné konzultácie. Z toho dedukujem, že sa Orbán pripravuje na dlhodobejší boj alebo blokovanie Ukrajiny. Pri hlasovaní o ruských sankciách bol pomerne konštruktívny, keď sa to netýkalo ropy. Správal sa inak, keď mal pri sebe aspoň jednu inú členskú krajinu, ale toto je ochotný zablokovať, pretože sa blížia európske voľby. Orbán má pocit, že sa mení nálada a krehká podpora pre Ukrajinu v Európe a Amerike a posúvajú sa i postoje európskej spoločnosti. Naznačili mu to výsledky volieb na Slovensku či v Holandsku. Že je tu istý odpor proti mainstreamu, na ktorý chce naskočiť. A je potrebné povedať, že blokovanie otvorenia prístupových rokovaní nie je úplne nová vec. Za posledné roky to urobilo napríklad Bulharsko Severnému Macedónsku a nedalo sa s ním pohnúť. Je to vec, ktorá sa nedá obísť a je na to potrebný súhlas každej členskej krajiny. Ak si však niekto myslel, že v tomto sa Fico pridá k Orbánovi, tak si myslím, že Maďarsko a Slovensko majú iné záujmy. Budapešť sa jednoducho rozhodla ísť do otvorenej konfrontácie. Už to nie je nejaký obchod, je to pre Orbána čisto politická vec. Narúša tým symbolicky veľmi dôležitú vec a krehký konsenzus v EÚ, ktorý máme od začiatku vypuknutia ruskej vojny proti Ukrajine. Ale Orbán je starý veterán a vie, že pre Kyjev je dôležitejšia finančná pomoc, aby štát mohol fungoval, aby bolo na dôchodky a na výplaty vojakom. Pre Ukrajinu je to podstatnejšie ako politický signál otvorenia rozhovorov.
Zablokovanie otvorenia prístupových rokovaní je možné vnímať ako výrazné politické zlyhanie EÚ, však?
Nenazval by som to zlyhaním, pretože, keď sa Maďarsko rozhodne hrať na takúto blokádu, v konečnom dôsledku sa s tým nedá nič robiť. Je to jednoducho vytriezvenie z istého optimizmu týkajúceho sa Ukrajiny. Určite by to bol neúspech pre predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú a eurokomisiu, ktorá stavila na tento postup. No faktom je, že Maďarsko otočilo o 180 stupňov, lebo doteraz súhlasilo so závermi a s kandidátskymi štatútom pre Ukrajinu a so siedmimi podmienkami. Budapešť na rady EÚ posiela ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, ktorý je konfrontačný. Maďarsko už nepoukazuje na nejaké fakty a už vlastne ani neargumentuje svojou menšinou. Kyjev v poslednej chvíli prijal zákon o používaní jazykov menším, čiže je ochotný vyjsť Budapešti maximálne v ústrety.
Čítajte viac Zamračené pohľady, prudké gestá. Bolo to také úprimné, ako sa len dalo, povedal Zelenskyj po rozhovore s Orbánom
Je to zo strany Maďarska proruský postoj?
To ani nie je teraz také podstatné. Ale Rusku to hrá do karát, lebo jeho zámerom je poraziť Ukrajinu ako nezávislý štát. Na začiatku vojny všetci lídri únie podporili európsku perspektívu pre Kyjev. Prístupový proces EÚ posilňuje Ukrajinu ako nezávislý a suverénny štát bez ohľadu na to, akú časť územia jej okupujú. Čiže Budapešť v tomto otočila a Kyjevu nechce dať európsku perspektívu. Spochybňuje svoj predchádzajúci vlastný súhlas s kandidátskym štatútom. Orbán v minulosti hovoril o zásadnom zlepšení postavenia maďarskej menšiny na Ukrajine. V tomto napríklad urobila veľmi šikovný ťah šéfka európskej delegácie v Kyjeve Slovenka Katarína Mathernová.
Čítajte viac Fico nemusí byť ako Orbán, myslí si európsky think-tank. Čaká EÚ veľký boj s Maďarskom o Ukrajinu?
Čo spravila?
Veľvyslancov krajín EÚ zobrala na návštevu Zakarpatia, kde sa stretla s lídrami všetkých menšín. Tí vyzvali Maďarsko, aby podporilo začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou. Je to v záujme menšín, ktorých práva budú určite výraznejšie posilnené, keď bude Kyjev postupne plniť plniť podmienky členstva. Preto je to zo strany Orbána vo vzťahu k Ukrajine obrat. On teraz hovorí o nejakom strategickom partnerstve s Kyjevom. Som zvedavý, či sa niekto k nemu pridá. Ako som už spomenul, Orbán sa pokúša staviť na to, že do roka a pol môžu byť v Európe iné vlády. Že sa jednoducho menia nálady, a v Holandsku či Rakúsku budú pri moci politici, ktorí sa postavia k Ukrajine podobne ako on, hoci na to môžu mať iné vnútropolitické dôvody.
Neoficiálne sa hovorí, že Fico by sa mal po summite EÚ na budúci týždeň stretnúť v Berlíne s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Čo očakávate od tejto schôdzky?
Fico by mal byť prvý líder, ktorého Scholz príjme po tomto dôležitom summite. No návšteva bola dohodnutá ešte pred tým, ako slovenský premiér ohlásil zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Samého ma zaujímalo, že či si nájde nemecký kancelár čas na nového slovenského premiéra. Kancelárovi odľahlo, že šéf Smeru sa na úrovni EÚ v podstate správa v rozpore s očakávaniami, hoci tie boli veľmi nízke. Vyzeralo to tak, že Fico bude klásť určité prekážky a že zvolí v Bruseli konfrontačný tón. Očakávam však, že bude hľadať pragmatické dohody, a v Bruseli bude vystupovať podobne ako v minulosti. Samozrejme, nie je to starý Fico. Doma robí problematické veci a je v novom nastavení so straníckym ministrom zahraničných vecí. Myslím si však, že vo vzťahoch s Nemeckom a európskymi partnermi ho budú najviac zaujímať momentálne finančné a rozpočtové záležitosti. Netreba zabúdať, že Fico a Scholz sú pôvodne z rovnakej straníckej skupiny, hoci európski socialisti Smer suspendovali. Nemecká SPD si na Slovensku vybrala za straníckeho partnera Hlas Petra Pellegriniho. Smer najprv odsunula do karantény, ale teraz s ním musí komunikovať. Schloz je ústretový voči Ficovi, čo je podľa mňa aj signál, že nechce stratiť Slovensko a že ho nechce posúvať na okraj európskej politiky a smerom k Orbánovi. Ukrajina šéfa Smeru nezaujíma. Pre Fica je podstatný rozpočet EÚ, lebo ten sa týka domácich vecí. Lenže on trochu stratil predstavu o tom, kam sa posunula nemecká SPD v debate o Rusku a európskej bezpečnosti. Fico môže v Berlíne naraziť, keď tam bude hovoriť o Ukrajine veci, ktoré rozpráva doma.
Ako môže do tejto debaty zapadnúť visegrádska štvorka s novým poľským premiérom Donaldom Tuskom?
Pre Tuska to bude prvý summit po zvolení za predsedu vlády. Jeho prítomnosť bude pre dynamiku debaty dôležitá. Tusk realisticky vyhodnotil, ze Poľsko bude mať väčší vplyv v EÚ cez oživenie nordickej spolupráce ako cez rozdelenú V4 a tam smeruje aj svoju prvú zahraničnú cestu po summite (v Tallinne sa stretne s predstaviteľmi pobaltských štátov, pozn. red.). Zaujíma ma však, či sa predsedovia vlád V4 stretnú pred zasadnutím Európskej rady. Pre Orbána by to vzhľadom na jeho postoje k Ukrajine nebola príjemná debata. Možno to však platí i pre Slovensko, hoci Fico si želá oživenie visegrádskej štvorky. Ignoruje však, že v niektorých kľúčových strategických otázkach je V4 hlboko rozdelená. Ale zopakujem, že Slovensko podporuje otvorenie prístupových rokovaní a zaujíma ho najmä dohoda o rozpočte.