Telo Jana Masaryka našli nadránom 10. marca 1948 na nádvorí pražského Černínskeho paláca. Bolo to len dva týždne od komunistického prevratu.
Steinhardt poslal do americkej centrály tajnú správu v deň Masarykovho záhadného úmrtia. V úvode informoval, že predchádzajúci deň minister navštívil prezidenta Edvarda Beneša v jeho rezidencii spolu s novým poľským veľvyslancom, ktorý mu odovzdal svoje poverovacie listiny.
„Je ťažké uniknúť záveru, že dnešná Masarykova samovražda mohla súvisieť s rozhovorom, ktorý mohol mať včera s Benešom. Zdá sa pravdepodobné, že Masaryk až do včerajška dúfal, že Beneš vyvinul plán alebo postup, ktorý Masarykovi umožní zachovať si sebaúctu. Vzhľadom na správy z dôveryhodných zdrojov, že Beneš bol včera odhodlaný rezignovať, je možné, že Masaryk vtedy nevidel inú možnosť, ako si vziať život," napísal Steinhardt.
Čítajte viac Jandečková: Priveľa vecí nasvedčuje tomu, že v prípade Masaryka išlo o vraždu
Americký veľvyslanec sa so šéfom československej diplomacie veľmi dobre poznal, pretože v Prahe začal pôsobiť už krátko po skončení druhej svetovej vojny (prišiel v júli 1945, jeho misia trvala do septembra 1948). Mohol preto analyzovať možný chod mýšlienok Masaryka. Často sa stretávali.
Steinhardt poznamenal, že pred niekoľkými dňami si od neho vypočul, že sa stále snaží zdôvodniť svoje zotrvanie vo funkcii v úplne komunistickej vláde, ktorá sa nemilosrdne chopila moci v rozpore so všetkými princípmi demokracie.
Masaryk bol jediný nekomunistický minister, ktorý počas dramatických dní vo februári 1948 nepodal demisiu. „Mám dôvod domnievať sa, že odvtedy bol hlboko zasiahnutý trpkou kritikou niektorých z jeho najdôvernejších priateľov, z ktorých mu viacerí povedali, že utrpel vážnu stratu prestíže u ľudí, a bol vystrašený z toho, že jeho meno používali komunisti, aby sa maskovali slušnosťou. Zdá sa, že vo svojom zúfalstve prešiel k samovražde ako k jedinému prostriedku na vyjadrenie nesúhlasu s nedávnymi udalosťami v rodnej krajine, ktorú nepochybne hlboko miloval," napísal Steinhardt o synovi Tomáša G. Masaryka, spoluzakladateľa Československa.
Čítajte viac Exkluzívne: Unikátna nahrávka naznačuje, že Jana Masaryka zabili
Úvaha o vykúpení v očiach spoluobčanov
Verejne bolo známe, že Masaryk krátko pred záhadným úmrtím zašiel k hrobu svojho otca. Ambasádor pripustil možnosť, že minister, ktorý bol silno emocionálny, možno pri mieste posledného odpočinku prvého československého prezidenta zahodil za hlavu pokusy zdôvodniť si svoju pokračujúcu účasť vo vláde, zvlášť s pocitom opovrhovania zo strany jeho mnohých demokraticky zmýšľajúcich priateľov.
„Nedá sa pochybovať, že skutok Masaryka, keď si vzal život, ho nielenže úplne vykúpil v očiach jeho spoluobčanov, ako aj priateľov zo Západu, ale bude mať aj neodstrániteľný vplyv na masy českého a slovenského ľudu, ktorí sa naňho budú pozerať ako na mučeníka a ešte roky budú vzdorovať komunistickej strane za to, že dohnala syna Masaryka, svojho prezidenta osloboditeľa, k samovražde," tvrdil Steinhardt. Týmito slovami sa jeho správa končila.
Čítajte viac Česká prokuratúra znovu otvorila prípad smrti Jana Masaryka
O necelý mesiac, presne 7. apríla 1948, však veľvyslanec svoj názor na neobjasnenú smrť revidoval. Informoval o tom v liste, ktorý poslal Haroldovi Vedelerovi, ktorý v sídle americkej diplomacie mal v agende záležitosti strednej Európy: „Faktom však zostáva, že verejnosť trvá na tom, že Masaryk bol zavraždený a túto možnosť nemôžeme len tak ľahko zavrhnúť. Pokračujeme v zisťovaní každej stopy alebo fámy, ako najlepšie vieme. Aj keď som bol spočiatku ochotný prijať príbeh o samovražde, som o nej menej presvedčený ako v čase úmrtia."
Foto: Profimedia
Steinhardt upozornil, že Masaryk nebol typ človeka, ktorý by chcel spáchať samovraždu. A pokračoval takto: „Nebyť toho, že v prípade jeho matky a sestry je určite známa rodinná anamnéza duševnej nerovnováhy, bol by som ešte menej ochotný akceptovať teóriu o samovražde. Na druhej strane, vzhľadom na duševnú nerovnováhu v rodine a samovraždu, ktorá je v určitých typoch prípadov určite dedičná vlastnosť, nemožno vylúčiť, že skočil z okna dobrovoľne."
Čítajte viac Prečo zomrel Jan Masaryk
V prípade násilnej smrti by podľa Steinhardtovej mienky viedli stopy do zahraničia: „Zdá sa byť celkom isté, že ak bol zavraždený, nešlo o miestnu operáciu, ale vykonali ju privezení páchatelia. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že opakované fámy o vražde môžu mať nejaký základ. Masaryka v Kremli nenávideli, možno skôr pre jeho vtipné pohŕdanie Sovietmi, a pre to, čo museli považovať za jeho neúprimnosť a pokrytectvo, keď kráčal s československou vládou ovládanou komunistami." Ambasádor podotkol, že ak bol zavraždený Lev Trockij, prečo by rovnaký strašný osud nemohol postihnúť aj Masaryka. (Trockij bol ruský revolucionár, ktorý sa dostal do veľkého konfliktu so Stalinom a ten ho dal v roku 1940 v exile v Mexiku zabiť.)
Foto: FLICKR/OSN
List na rozlúčku chýbal
Steinhardt označil pri teórii o samovražde za veľmi podozrivé, že Masaryk nezanechal písomné vysvetlenie svojho dobrovoľného odchodu zo života. „Ak by spáchal samovraždu, pravdepodobne by zanechal vyhlásenie adresované spoluobčanom, pretože Masaryk bol srdcom skutočný vlastenec. Jeho neschopnosť zanechať list na mňa pôsobí viac ako akýkoľvek iný faktor. Masaryk bol šoumen a poznal hodnotu slov. Neverím ani tomu, že existoval list, ktorý bol zničený, pretože Masaryk bol príliš bystrý a vedel príliš dobre, čo sa deje, aby sa nezabezpečil, že niekto bude mať aspoň kópiu," zdôraznil ambasádor. Upozornil tiež, že kópiu listu mohol zveriť jemu alebo svojej priateľke. Bola ňou americká spisovateľka Marcia Davenportová, ktorá odišla z Československa po komunistickom prevrate krátko pred Masarykovou smrťou.
Čítajte viac Masaryk bol kus chlapa. Ledva ho vyhodili
Záver Steinhardtovho listu do Washingtonu znel takto: „Celkovo som zmätený, ale začínam sa viac prikláňať k teórii nedobrovoľnej smrti ako k samovražde, aj keď priznávam, že zatiaľ neexistuje ani štipka dôkazu, ktorým by sa dalo podkopať oficiálne vyhlásenie československej vlády. Ak to bola vražda, verím, že skôr či neskôr získame stopu alebo stopu, ktorá vyrieši hádanku – aj keď možno nikdy nedokážeme atentát.“
Záhadnú Masarykovu smrť sa napokon nepodarilo objasniť ani po páde totalitného režimu po novembri 1989.
Život a smrť Jana Masaryka
- Narodil sa 14. septembra 1886 v Královských Vinohradoch (v súčasnosti sú to Vinohrady ako mestská časť Prahy). Bol prvým synom Tomáša G. Masaryka, neskoršieho prvého československého prezidenta.
- Do diplomatických služieb vstúpil v marci 1919, čiže krátko po vzniku Československej republiky. Následne dva roky pôsobil na veľvyslanectve v USA. Ďalších šesť rokov bol osobný tajomník Edvarda Beneša, vtedajšieho ministra zahraničných vecí. Z tejto funkcie sa potom presunul do Londýna na post ambasádora.
- Počas vojny bol minister zahraničných vecí v exilovej vláde prezidenta Beneša. Zostal ním aj v povojnovom Československu až do svojej smrti 10. marca 1948. V ten deň našli jeho mŕtve telo v Prahe na nádvorí Černínskeho paláca. Komunistický režim tvrdil, že spáchal samovraždu, ale zjavne to bola lož.