Kyjevu išlo o veľa. V Bruseli sa koná summit EÚ, na ktorom dvadsaťsedmička rozhodovala o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou či o finančnej pomoci vo výške 50 miliárd pre ňu. Slovensko na vrcholnej schôdzke, ktorá pokračuje dnes, zastupuje premiér Robert Fico.
Ukrajine nakoniec dostala zelenú a EÚ s ňou otvorí prísupové rokovania.
„Európska rada rozhodla o začatí prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom. Rada udelila kandidátsky štatút Gruzínsku. A EÚ otvorí rokovania s Bosnou a Herzegovinou, akonáhle bude dosiahnutý potrebný stupeň plnenia kritérií pre členstvo a vyzvala Európsku komisiu, aby do marca predložila správu s cieľom prijať takéto rozhodnutie,“ napísal predseda Európskej rady Charles Michel na sociálnej sieti Twitter.
Orbán nechce ustúpiť
Slovenský Predseda vlády už pred rokovaniami potvrdil, že to podporí, a tiež i zmenu dlhodobého rozpočtu EÚ, na základe ktorej má Kyjev získať spomenutú sumu, z ktorej 33 miliárd majú tvoriť pôžičky. O 17 miliárd by sa navýšil rozpočet, čo by Slovensko vyšlo na 180 až 200 miliónov eur.
O slovenských pozíciách sa v Bruseli v zákulisí diskutovalo. Najmä vzhľadom na rozhodnutie Ficovej vlády zastaviť štátnu vojenskú pomoc pre Ukrajinu. No napriek pokračujúcej kritike Kyjeva, čo sa týka korupcie, či preberaniu niektorých proruských vyjadrení sa Slovensko na úrovni EÚ príliš neodchyľuje od väčšinových európskych pozícií.
Fico dokonca počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom uviedol, že na január pripravuje schôdzku s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom. "Bude to priamo na hranici,“ vysvetlil slovenský premiér.
Hlavná pozornosť sa tak v Bruseli upriamovala na Maďarsko. Orbán pred rokovaniami zopakoval, že je proti začatiu prístupových rokovaní s Ukrajinou, lebo ešte nesplnila všetky podmienky. Zároveň chce, aby 50 miliárd pre Kyjev išlo mimo dlhodobého rozpočtu únie. Maďarsko by sa na takomto finančnom balíku nemuselo podieľať.
"Nechcem sa dostať do nejakej bazárovej logiky, kde by sme mali obchodovať jednu vec s druhou. Ide o bezpečnosť Ukrajiny. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme udržali jednotu a som presvedčený, že je to možné, ak bude pri stole jasný duch a dobrá vôľa,“ tvrdil belgický premiér Alexander De Croo.
Čítajte viac Vyhrá Rusko, keď všetci urobia Ukrajine to, čo Slovensko? Odpovedá šéf NATO
"Pred desiatimi rokmi na Ukrajine ľudia povstali pod vlajkami Európskej únie. Bol to pre nich symbol pravdy a malo by to tak zostať. Dnes vás žiadam o jednu vec – nezraďte ľudí a ich vieru v Európu,“ povedal v on-line príhovore k lídrom v Bruseli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Dnes je špeciálny deň, ktorý sa zapíše do našich dejín. Či to bude pre nás dobré alebo zlé, história zachytí všetko. Každé slovo, každý krok, každý čin a nečinnosť. Kto za čo bojoval. Dnes je deň, keď sa prejaví odhodlanie buď v Bruseli, alebo v Moskve. Ľudia v Európe nepochopia, ak bude stretnutie v Bruseli odmenené Putinovým spokojným úsmevom,“ apeloval pre rozhodnutím o prístupových rokovaniach na zástupcov členských krajín Zelenskyj.
Ukrajinský prezident následne rozhodnutie z Bruselu označil za „víťazstvo Ukrajiny. Víťazstvo celej Európy. Víťazstvo, ktoré motivuje, inšpiruje a posilňuje,“ napísal na sociálnej sieti X.
Zlý signál
Na to, že v Moskva veľmi pozorne sleduje, čo sa deje v Bruseli, upozornila aj Susan Stewartová z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy.
"Myslím si, že ak by sa EÚ nepodarilo otvoriť proces rokovaní s Ukrajinou, bol by to hlavne signál pre Rusko. Je mimoriadne dôležité oznámiť Moskve, že Kyjev je na dobrej ceste pripojiť sa k západným inštitúciám, najmä k NATO a EÚ. Keďže smerovanie do Severoatlantickej aliancie sa momentálne nehýbe, je o to dôležitejšie ukázať, že cesta do EÚ je otvorená. Samozrejme, kladné rozhodnutie by bolo možné prijať aj neskôr, ale teraz by sa ukázala neschopnosť EÚ byť geopolitickým aktérom,“ povedala pre Pravdu Stewartová.