Foto: SITA/AP, Michael Probst
V amerických médiách podľa neho prevládajú negatívne hodnotenia, ktoré nemeckú ekonomiku predstavujú ako odstrašujúci príklad pre iné krajiny.
Magazín sa odvoláva najmä na vyhlásenia uznávaného geopolitického analytika Petra Zeihana. Ten o katastrofálnom vývoji v Nemecku rozpráva už celé mesiace a tejto vyspelej ekonomike dokonca v najbližších desaťročiach predpovedá zánik.
Posledný klinec do rakvy
„Nemecko nečaká svetlá budúcnosť. Ku kolapsu ho v priebehu 20–30 rokov privedú tri neriešiteľné problémy,“ naznačil Zeihan v správe, z ktorej citujú americké médiá.
Ako prvý dôvod uviedol to, že Nemci si za obchodných partnerov „naivne“ vybrali dvoch najhorších – Rusko a Čínu. Prerušenie vzťahov s nimi bolo vraj správne, ale spôsobilo veľké škody, a všetko, čo si od týchto obchodných stykov sľubovali, stroskotalo.
Ako druhý faktor menoval Zeihan nepriaznivý demografický vývoj. V Nemecku už teraz chýbajú státisíce zamestnancov v rôznych profesiách a situácia sa bude ešte zhoršovať. Vysokokvalifikovaní pracovníci totiž starnú a priemyselnú základňu nemeckého hospodárstva tak už nebude mať kto podporiť.
V podobnej situácii je údajne i Japonsko, no tam sa problém podarilo zmierniť, pretože ho začali riešiť už pred desaťročiami.
Čítajte viac Nostalgia za socializmom. Východní Nemci by uvítali autoritársky režim aj diktátora
Posledným dôvodom, prečo Nemecku hrozí kolaps, je podľa analytika neprezieravá politika v oblasti energií. Zatvorenie jadrových elektrární a lipnutie na „zelených riešeniach“ malo za následok, že chýbajúcu energiu treba nahrádzať z iných zdrojov, s čím je veľký problém.
„Bez ohľadu na to, z akého uhla sa na Nemecko pozriete, je kombinácia všetkých týchto faktorov rozsudkom smrti. Aj keď rozhodnutie Nemcov odolať ruskému vydieraniu na začiatku vojny na Ukrajine bolo z morálneho hľadiska správne, možno si tým zatĺkli posledný klinec do rakvy,“ zhrnul Zeihan, ktorého nová kniha The End of the World Is Just the Beginning (Koniec sveta je len začiatok) sa stala bestsellerom.
„Je úplne vylúčené, aby mal nemecký systém ešte nejakú budúcnosť,“ zhodnotil a varoval, že koniec Nemecka sa blíži. „Väčšina z nás ho asi ešte zažije,“ odhadol analytik.
Rozpočtová kríza
Zeihan nie je jediný, kto sa na nemeckú ekonomiku pozerá s pesimizmom. „Z blata do kaluže – zlá situácia v Nemecku sa ešte zhoršuje,“ skonštatoval napríklad americký denník Wall Street Journal.
V článku sa zameral hlavne na rozpočtovú krízu, ktorej dnes spolková republika čelí. Nemecký ústavný súd totiž v polovici novembra rozhodol, že vláda porušila dlhové pravidlá, keď nevyužitých 60 miliárd eur určených na podporu ekonomiky počas pandémie koronavírusu presunula do klimatického fondu.
Čítajte viac V Nemecku rozhádali politikov sociálne dávky. Pozrite sa, aké sumy dostávajú rodiny a nezamestnaní
Rozsudok spôsobil výpadok na strane plánovaných výdavkov, takže vláda musí prekopať rozpočet na budúci rok a zaplátať dieru vo výške 17 miliárd eur. Koalícia troch strán pod vedením kancelára Olafa Scholza sa však dlho nevedela dohodnúť na tom, odkiaľ na to vziať.
Scholzovi sociálni demokrati (SPD) a strana Zelení uvažovali nad tým, že by vyhlásili núdzový stav, opäť uvoľnili dlhovú brzdu a do rozpočtu naliali peniaze z ďalších úverov. Uzákonená dlhová brzda vláde umožňuje vytvárať každý rok nové dlhy len do výšky 0,35 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a liberáli z koaličnej strany FDP s uvoľnením opatrení nesúhlasili.
„Radšej nové voľby ako nové dlhy,“ vyhlásili a pohrozili, že ak sa ich partneri pokúsia dlhovú brzdu porušiť, vystúpia z vlády. Prípravu rozpočtu má pritom na starosti práve predseda FDP – minister financií Christian Lindner.
Foto: TASR/AP, Michael Kappeler
Podľa denníka Wall Street Journal môže za rozpočtovú krízu v Nemecku predovšetkým tvrdošijné presadzovanie environmentálnej politiky. To, že bezhlavé sledovanie „zelených cieľov“ môže vyústiť do politickej krízy, vníma ako výstrahu pre ostatné štáty.
Sťažené životné podmienky
Nič dobré neveští Nemecku ani spravodajská agentúra Reuters. „Rozpočtová kríza ochromí nemeckú ekonomiku na dlhé roky,“ uviedla. V podobnom duchu sa vyjadrila i americká stanica ABC News, podľa ktorej bude musieť Nemecko šetriť, čo ho ešte väčšmi oslabí.
Čítajte viac Sociálne dávky namiesto práce. Ukrajincom v Nemecku sa nedarí zamestnať
Spravodajský kanál však zároveň pripomenul, že zadlžovanie Nemecka netreba ani zveličovať. Dlh spolkovej republiky síce dosiahol 66 percent HDP, ale aj tak ide o najlepší výsledok zo všetkých členských štátov G7 (skupina najvyspelejších ekonomík sveta).
Na porovnanie: dlh Veľkej Británie sa vyšplhal na 102 percent, USA na 121, Talianska na 144 a Japonska dokonca na 260 percent HDP.
Uznávaný britský ekonóm David Marsh tvrdí, že ďalší vývoj v Nemecku sa nedá spoľahlivo odhadnúť. „Koniec nemeckého hospodárstva ohlasovali už veľakrát v minulosti, no Nemecku sa zakaždým podarilo postaviť znova na nohy. Tentoraz by to však mohlo byť trochu inak,“ poznamenal v britskom denníku Guardian.
Životné podmienky v Nemecku
- Na pracovnom trhu chýba vyše 500-tisíc zamestnancov
- Priemerný hrubý mesačný plat v Nemecku dosahuje vyše 4 420 eur (asi 2 800 eur v čistom)
- Výška priemerného dôchodku je 1 152 eur
- Domácnosť s jedným členom dá na potraviny priemerne 234 eur mesačne, dvojčlenná domácnosť 435 eur
- Bývanie je čoraz nedostupnejšie, v krajine chýba takmer 700-tisíc bytov
- Až 58 percent ľudí býva v prenajatých nehnuteľnostiach, za prenajatý byt platili vlani priemerne 600 eur mesačne bez energií
- Odhaduje sa, že asi 50-tisíc bezdomovcov žije na ulici
- 20,9 percenta obyvateľov ohrozuje chudoba
- 5,5 milióna ľudí si vlani pre nedostatok peňazí nemohlo dostatočne vykúriť domácnosť
- V minulých rokoch zaniklo v Nemecku asi 300 nemocníc, mnohým klinikám hrozí insolvencia
- V krajine chýba zhruba 15-tisíc lekárov, viac ako pätina doktorov má vyše 60 rokov
Zdroj: Statistisches Bundesamt, Pestel Institut, rak
Ďalší vývoj nemeckej ekonomiky zostáva preto nejasný. Pravda je, že životné podmienky v krajine sa zhoršujú. Chýbajú pracovné sily, ľudí trápi zdražovanie, problémy s nedostupným bývaním aj so zdravotníctvom.
V médiách pribúdajú príbehy rodín, ktoré majú problém vyžiť zo zarobených peňazí, takže sa ocitajú na hranici chudoby. Na druhej strane zaznieva kritika na príliš štedré sociálne dávky.
To všetko sa odráža na klesajúcej popularite spolkovej vlády a kancelára. Zatiaľ čo sa podpora SPD a Zelených v prieskumoch prepadla na 15 percent, obľuba opozičných subjektov stúpa.
Kresťanské strany CDU/CSU by volilo až 31 percent opýtaných a pravicovoextrémistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD) 22 percent. Kroky Scholzovej vlády pritom schvaľuje už len 35 percent respondentov.