Uzbekistan si okamžite predvolal ruského veľvyslanca na koberec. Kremeľ síce v snahe zachrániť posledné ako-také okno do sveta cez Uzbekistan hodil Prilepina cez palubu, ale situáciu už zrejme nezachráni.
Zachar Prilepin vyzval na anexiu krajín pozdĺž ruskej hranice, „odkiaľ k nám prichádzajú migrujúci pracovníci.“ Prominentný ultranacionalista a zástanca Vladimíra Putina to vyhlásil počas diskusie o probléme migrujúcich pracovníkov v Rusku.
„Nie nezbláznil som sa. Máme problém s pôrodnosťou a nedostatkom ľudí. Ale tak mali by sme to povedať nahlas. Keď dva milióny ľudí z Uzbekistanu chodí pracovať ku nám, tak je povinnosťou Ruska ich anektovať a učiť ich ruštinu priamo tam. Vlastne si iba nárokujeme naše územie. A po víťaznej prehliadke v Kyjeve nás kto zastaví? Nikto!“ povedal podpredseda politickej strany Spravodlivé Rusko Prilepin s tým, že ako strana budú teraz politicky presadzovať, aby sa právne anulovalo odtrhnutie sa krajín od Sovietskeho zväzu a teda ich nezávislosť by bola protiprávna.
Prilepin patrí medzi najznámejšie osobnosti Ruska a otvorene sa hlási k vyhladeniu iných národností ako je tá ruská. Dobrovoľne sa prihlásil a bojoval na Ukrajine a prezident Vladimir Putin mu udelil štátne vyznamenanie Rád odvahy. V máji tohto roka prežil pokus o atentát, ku ktorému sa prihlásila ruská partizánska skupina.
Čítajte aj Chválil sa vraždením na Ukrajine. Ruský nacionalista Prilepin prežil atentát partizánov
Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej analýze konfliktu na Ukrajine tvrdí, že Prilepinove vyhlásenia pravdepodobne odrážajú rastúcu verejnú nespokojnosť ruskej ultranacionalistickej komunity s počtom migrantov v Rusku.
„Odpoveď uzbeckého minsterstva naznačuje, že uzbecká vláda považuje Prilepinove vyhlásenia za dostatočne hrozivé na to, aby si vyžiadali oficiálnu ruskú odpoveď,“ uviedol americký think tank.
Uzbecké ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s Prilepinovým návrhom na anexiu krajín, ktorých občania chodia do Ruska za prácou, okamžite predvolalo na koberec ruského veľvyslanca Olega Malginova a odovzdali mu oficiálny protest s tým, že Taškent je „hlboko znepokojený“ týmito „provokatívnymi“ poznámkami, čo v diplomatickom jazyku znamená, vysoký stupeň nahnevanosti.
Uzbecký poslanec Rusku: Choďte do p…
Uzbecký politik a predstaviteľ ministerstva životného prostredia Rasul Kušerbajev reagoval oveľa ostrejšie a bez zapnutého diplomatického filtra. „Pánovi Prilepinovi a ďalším, ktorí chcú dobyť Uzbekistan, v prvom rade odkazujem v ich jazyku, aby rozumeli: Choďte do p…“ uviedol Kušerbajev na Telegrame a zopakoval aj vo videu na Instagrame.
„Bohužiaľ, takéto nebezpečné vyhlásenia opakujú ruskí politici stále častejšie a ich počet vôbec neklesá. To je naozaj alarmujúce,“ pokračoval už v pokojnejšom tóne uzbecký predstaviteľ vlády. „Kremeľ by mal podniknúť reálne právne kroky proti takýmto šovinistom, ktorí podnecujú vojnu a nepriateľstvo medzi krajinami. V opačnom prípade sa to nedá vysvetliť inak, iba tak, že vojenská invázia do Uzbekistanu je naozaj strategickým cieľom Kremľa v blízkej budúcnosti,“ uzavrel Kušerbajev.
Rusko: Nemáte sa čoho báť. Môžete nám veriť
Veľvyslanec Ruska v Uzbekistane Oleg Malginov podľa agentúry Reuters reagoval v zmysle, že Prilepinove komentáre nemajú nič spoločné s oficiálnym stanoviskom Kremľa.
Aké je však oficiálne stanovisko Kremľa, však už nepovedal. A nepovedalo to ani ruské ministerstvo zahraničných vecí napriek opakovaným výzvam nielen zo strany Uzbekistanu, ale aj ďalších ohrozených krajín susediacich s Ruskom.
Ako jediný z Moskvy na Prilepina reagoval jeho politický priamy nadriadený a predseda ruskej politickej strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov. Ten označil vyjadrenia svojho zástupcu a podpredsedu strany Prilepina za „citový postoj“ a dodal, že suverenita členských štátov Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) nie je nijako konkrétne ohrozená. Členom Spoločenstva nezávislých štátov bola aj Ukrajina.
Posledný klinec?
Prilepinove kontroverzné návrhy vojensky obsadiť krajiny, odkiaľ prichádzajú do Ruska pracovať pre vojnu chýbajúci ľudia, vyvolali ostré reakcie práve v regióne Strednej Ázie, kde si Rusko doteraz uchovávalo ako taký vplyv a ruské firmy doteraz tadeto dokázali obchádzať medzinárodné sankcie. Napríklad obchod medzi Kirgizskom a Nemeckom po uvalení sankcií skokovo narástol až o 400 percent. Americký denník Washington Post v júli upozornil, že cez strednú Áziu sa do Ruska vo veľkom pašujú nielen bežné tovary, ale aj zbrane, a to najmä z Číny.
Rusko tento rok stratilo kontrolu nad najväčšou krajinou v regióne – Kazachstanom. Ten otvorene rokuje o dodávkach ropy a plynu do EÚ a kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v novembri diplomaticky prefackal Vladimíra Putina.
Tokajev, ktorého otec je rodený Rus a hrdina Sovietskeho zväzu, počas Putinovej návštevy Kazachstanu 9. novembra 2023 na prekvapenie ruskej delegácie nepovedal ani slovo v rodnej ruštine, čo bolo dovtedy úplnou samozrejmosťou, ale počas oficiálnej časti hovoril výlučne po kazašsky. To si voči prekvapenému Putinovi so slúchadlami na ušiach dovtedy nik nedovolil.
Prilepin tak vyhrážkami voči Uzbekistanu môže postrčiť ďalšiu krajinu, aby sa otočila Putinovi chrbtom a opustila klub priateľov Ruska združených v Spoločenstve nezávislých štátov. Spojencom Ruska by tak ostali Severná Kórea, Irán a Venezuela.