Putin má jednu výhru vo vrecku. Dodá mu druhú Západ?
Šéfa Kremľa Vladimira Putina čakajú v polovici marca prezidentské voľby. Je očividné, že v tom čase bude naďalej viesť krvavú vojnu proti Ukrajine.
Na začiatku svojej vlády Putin do istej miery aspoň manažoval zdanie demokracie. No Rusko sa už zmenilo na volebnú diktatúru. Zásadným spôsobom k tomu prispela agresia proti Ukrajine, ktorá dala režimu ďalšiu zámienku brutálne vystúpiť proti každej známke nespokojnosti a kritiky.
Ak sa teda Putin (71) volieb dožije, určite ich vyhrá. A šancu na aspoň istú formu víťazstva má i na Ukrajine. Ruský diktátor sa bude v roku 2024 spoliehať na politickú únavu spojencov Kyjeva z vojny a na politikov, ako sú maďarský premiér Viktor Orbán či slovenský predseda vlády Robert Fico, ktorí budú vojenskú podporu pre Kyjev naďalej spochybňovať.
Vládca Kremľa bude chcieť do prezidentských volieb zaznamenať aspoň nejaké úspechy na bojisku, ale je celkom možné i to, že sa Západ bude usilovať vtiahnuť do rokovaní. Ako však na sociálnej sieti Twitter (X) pripomenul autor knihy Putin verzus ľud Sam Greene, Putinovi nejde o skutočné mierové vyjednávania, ale o oslabenie pomoci pre Kyjev.
"Putin vie, že ak sa rozhovory začnú, Západ bude chcieť, aby boli úspešné, a pravdepodobne bude mať nechuť urobiť čokoľvek, čo by mohlo podkopať tento úspech – ako napríklad poskytnutie nových zbraňových systémov Ukrajine alebo urýchlené členstvo v NATO. Už len to je dostatočný dôvod na to, aby Putin rokoval,“ napísal Greene.
Nasmeruje Trump USA k občianskym nepokojom?
Celý svet bude 5. novembra sledovať, ako dopadne súboj o Biely dom.
"Zhnite v pekle!“ odkázal vo vianočnom pozdrave republikán Donald Trump svojim kritikom. Je takmer isté, že krajne pravicový populistický miliardár zvíťazí v primárkach svojej strany, ktoré odštartujú 15. januára v štáte Iowa.
Prezidentské voľby v USA tak budú s najväčšou pravdepodobnosť zápasom Trumpa so súčasným demokratickým prezidentom Joeom Bidenom. Republikán čelí mnohým právnym problémom a so stále väčšou vervou šíri klamstvá a konšpirácie, keď tvrdí, že víťazstvo vo voľbách v roku 2020 mu ukradli.
Či už Trump vyhrá, alebo prehrá súboj o Biely dom, existujú obavy, že časť spoločnosti to ešte viac zradikalizuje, čo môže viesť až k občianskym nepokojom. Samotný republikán tvrdí, že bude diktátorom. Ale vraj len na jeden deň.
A aký postoj by zaujal Trump ako prezident k ruskej vojne proti Ukrajine? Dá sa očakávať, že by chcel utlmiť až zastaviť podporu pre Kyjev, veď šéfa Kremľa Vladimira Putina takmer vôbec nekritizuje.
Foto: SITA/AP, Tsafrir Abayov
Vojna v Gaze: čo chce dosiahnuť Izrael?
Prekvapivý teroristický útok radikálov z palestínskeho hnutia Hamas na Izrael 7. októbra okamžite viedol k odvete. V Pásme Gazy už podľa miestnych úradov zahynulo viac ako 21-tisíc ľudí. Hoci počty obetí nie je vždy možné overiť, je medzi nimi aj veľmi veľa detí.
Izrael bude určite naďalej čeliť výzvam, aby pribrzdil svoju operáciu a v oveľa väčšej miere chránil civilistov. Problémom sú aj čoraz častejšie nepriame i otvorené výzvy na (ne)dobrovoľné vysťahovanie Palestínčanov. Konflikt v Gaze okrem toho môže prerásť do regionálnej vojny. A nepomáha ani to, že na čele krajiny zostáva premiér Benjamin Netanjahu.
"Musí byť politicky zničený, inak s ním Izrael padne,“ jasne pre denník Haarec reagoval Alon Pinkas, zahraničnopolitický poradca viacerých izraelských predsedov vlády.
Klimatickú krízu môže urýchliť politika
Vlaňajšok bol najhorúcejším rokom v histórii pravidelných meraní, teda za 174 rokov. Klimatické zmeny prispievajú k tomu, že mnohé prírodné katastrofy, ktoré súvisia s počasím, sú dlhšie a ničivejšie. To už má a bude naďalej mať zásadné ekonomické, politické i bezpečnostné vplyvy.
"Keď sa pozrieme na to, čo sa dialo počas letných mesiacov alebo na jeseň, tak stále lámeme rekordy. Máme buď najteplejšie mesiace, alebo mesiace s najväčším počtom prírodných katastrof,“ pripomenul nedávno pre Pravdu Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie, ktorý má na starosti Európsku zelenú dohodu.
Čítajte viac Šefčovič: Časti sveta budú neobývateľné a utečenci sa pohnú. Musíme so zelenou dohodou uspieť
„Úroveň skleníkových plynov je rekordne vysoká. Globálne teploty sú rekordne vysoké. Nárast hladiny morí je rekordne vysoký. Úroveň antarktického morského ľadu je rekordne nízka,“ zdôraznil koncom novembra Petteri Taalas, generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie.
Napriek tomu sa klimatické zmeny stali súčasťou politického boja. Populistická pravica i ľavica si z nich urobili nástroj, ako vystrašiť ľudí, že prechod na bezuhlíkové hospodárstvo zasiahne nielen do ich spôsobu života, ale vraj priamo do ich občianskych práv.
Tento trend sa týka aj Slovenska a viacerých predstaviteľov súčasnej vlády. A je vysoko pravdepodobné, že klimatická kríza a boj proti nej bude výrazným motívom volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v Európskej únii v júni.