S odvolaním sa na telegramové účty tejto radikálnej skupiny o tom informovala agentúra Reuters. Iránske štátne médiá s odvolaním sa na informovaný zdroj už skôr uviedli, že vyšetrovatelia pracujú s verziou, že druhý najtragickejší teroristický útok v iránskych dejinách majú na svedomí dvaja samovražední atentátnici.
Dve explózie, ku ktorým došlo v rozpätí asi desiatich minút, mierili na davy ľudí zhromaždené počas ceremoniálu pri príležitosti výročia úmrtia generála revolučných gárd Kásema Solejmáního, ktorý zomrel pred štyrmi rokmi pri americkom atentáte v Bagdade. Solejmání bol ikonou pre stúpencov iránskej teokracie, zatiaľ čo Spojené štáty ho mali za tvrdého nepriateľa, ktorý pomáhal ozbrojencom zabíjať amerických vojakov v Iraku.
Čítajte viac Hizballáh z Libanonu útočil na izraelské pozície
Iránska štátna tlačová agentúra IRNA citovala nemenovaného oficiálneho predstaviteľa, podľa ktorého je na záberoch z bezpečnostných kamier na trase k pietnemu aktu na cintoríne v Kermáne jasne vidieť samovražedný atentátnik, ktorý odpaľuje výbušninu. Druhý výbuch podľa tohto predstaviteľa „pravdepodobne“ inicioval ďalší samovražedný atentátnik, hoci táto skutočnosť nebola potvrdená nadovšetko pochybnosť. Predstaviteľ tiež uviedol, že explózie nastali vo vzdialenosti 1,5 kilometra a 2,7 kilometra od hrobu Solejmáního a atentátnici si tieto miesta pravdepodobne vybrali preto, že sa nachádzali mimo bezpečnostného perimetra pietnej akcie.
Iránska polooficiálna agentúra Tasním ešte v stredu s odvolaním sa na informované zdroje písala, že dvojica bômb bola odpálená na diaľku. Pôvodne uvádzaná bilancia 103 mŕtvych bola dvakrát znížená po tom, ako úrady zistili, že niektoré mená obetí boli započítané dvakrát. Veľa zranených však zostáva podľa zdravotníkov v kritickom stave, takže počet mŕtvych môže opäť stúpať.
Čítajte viac Explózie blízko Solejmáního hrobu v Iráne zabili desiatky ľudí
Veliteľ elitných iránskych jednotiek Kuds Solejmání bol zabitý 3. januára 2020 pri útoku amerického bezpilotného lietadla pri letisku v Bagdade. Vplyvný generál, ktorého Washington zaradil na zoznam teroristov, dohliadal na iránsky jadrový program a bol považovaný za architekta stratégie takzvaných zástupných vojen. Na Solejmáního pohrebe pred štyrmi rokmi vznikla tlačenica, pri ktorej zahynulo najmenej 56 ľudí a vyše 200 bolo zranených.
Agentúra AP už skôr poznamenala, že Irán má celý rad nepriateľov, ktorí mohli za útokmi stáť, vrátane exilových skupín, militantných organizácií aj štátnych aktérov. Irán podporuje palestínske radikálne hnutie Hamas, ktoré teraz vedie vojnu s Izraelom v Pásme Gazy, libanonské šiitské hnutie Hizballáh či jemenských šiitských povstalcov Húsíja. Irán v minulosti vinil z útokov na jednotlivcov alebo miesta na svojom území tiež Izrael, čo Jeruzalem nikdy nepotvrdil, ani nepoprel. Ani predtým, ako sa k zodpovednosti za útok prihlásil Islamský štát, však nič nenasvedčovalo tomu, že by do ň bol akokoľvek zapojený cudzí štát.