Správa má názov Kríza v KSČ. V úvode poukázala na to, že komunisti sa boria s hospodárskymi problémami, ktoré vyplývali z prehnaných požiadaviek Moskvy. Gottwald ich akceptoval, ale nedarilo sa plniť, čo by podľa CIA mohlo viesť v neveľmi vzdialenej budúcnosti k radikálnej sovietizácii Československa.
Tlak zvonku pritom nebol jedinou veľkou nepríjemnosťou. Politické špičky KSČ sa správali nejednotne. CIA ich rozdelila na dve hlavné frakcie. Takzvaní realisti verili, že kapitalizmus sa zrúti jedine po novej vojne a preto boli presvedčení, že bude nevyhnutná. Spoliehali sa vo vhodnej dobe na vypuknutie ozbrojeného konfliktu so Západom s výsledným víťazstvom (skôr ako sa nepriateľské štáty dokážu prezbrojiť), čo by umožnilo napredovať v celosvetovej komunistickej revolúcii.
Čítajte viac Americké tajné správy: Ako Stalin oklamal Beneša. Československý prezident neznášal časť svojich ministrov
Naopak, takzvaní oportunisti sa spoliehali na to, že prezbrojenie Západu povedie k jeho finančnému bankrotu a ekonomickej dezintegrácii. Tým by sa podľa ich predstáv splnili plány o ovládnutí sveta komunistami aj bez vojenského ťaženia.
Sovietsky veľvyslanec podporoval Slánského
Čelní predstavitelia KSČ čelili ešte ďalším rozbrojom. Správa CIA je datovaná necelé tri týždne po tom, čo zatkli Rudolfa Slánského, donedávna jedného z najmocnejších pohlavárov strany. (Najprv ho v septembri 1951 zbavili funkcie generálneho tajomníka KSČ, degradovali na vicepremiéra, až ho napokon čoskoro umiestnili do vyšetrovacej väzby, z ktorej sa už na slobodu nedostal; podobne ako Clementis skončil v decembri 1952 na popravisku).
Foto: Profimedia
Slánský robil veľa vecí na vlastnú päsť (fungoval politický dualizmus), obchádzal vládu. Na jej čele chcel nahradiť Antonína Zápotockého. Pomáhal mu v tom sovietsky veľvyslanec v Prahe Michail Silin, ale Gottwaldovo krídlo nakoniec ustálo tento mocenský boj a obeťou sa stal Slánský.
Foto: Wikipedia/denník Maariv
Ďalší problém spočíval v partajnom dualizme: popri KSČ existovala Komunistická strana Slovenska. „Separatizmus na Slovensku vyústil do opozície slovenských komunistických lídrov proti zasahovaniu Prahy do slovenských záležitostí," poznamenala CIA. Do tejto skupiny patril aj Clementis, medzi ďalšími bol napríklad Gustáv Husák, ktorého v roku 1954 odsúdili za takzvaný buržoázny nacionalizmus.
Čítajte viac Americké tajné správy: Beneš chcel Tisa omilostiť, obával sa nepokojov
V atmosfére neutíchajúcich intríg Slánského (keď mal ešte silné slovo) a jeho stúpencov i rastúceho separatizmu Husákovej formácie museli Gottwald a Zápotocký súhlasiť so sovietskymi požiadavkami, aby sa industrializácia v Československu zväčšila takmer o štvrtinu v porovnaní s rokom 1938 a aby výroba bola vyššia viac než o tretinu, ako vyzerali ekonomické ukazovatele v roku 1945. „Súviselo to s potrebami hospodárskeho potenciálu sovietskeho bloku štátov," ozrejmila CIA.
Foto: Archív TASR
Objednávka zadaná z Kremľa však bola mimoriadne náročná. „Gottwald a Zápotocký zrazu čelili náročnej úlohe prinútiť československých robotníkov akceptovať nepopulárne opatrenia v podobe ťažšej práce, nižšej mzdy a menších sociálnych výhod. S týmto programom riskovali ďalšie zhoršenie svojich pozícií, už aj tak podkopávaných intrigami Slánského a opozíciou slovenských separatistov," konštatovala CIA.
O uväznenie Clementisa sa pričinil Široký
Keď zatkli Clementisa, vnútorné spory na najvyšších mocenských poschodiach KSČ sa vystupňovali až tak, že podľa americkej rozviedky sa komunistické vedenia ocitlo takmer na pokraji anarchie. „Došlo k tomu vtedy, keď Viliam Široký, osobný nepriateľ a rival Clementisa v zahraničnej politike aj vo vnútorných slovenských záležitostiach, nástojil na jeho zadržaní a súdení," upozornila CIA s tým, že Široký mal v tomto prípade oporu v Slánskom.
Foto: ARCHÍV TASR
Široký, rodák z Bratislavy, bol od apríla 1945 podpredseda vlády, čiže už pred komunistickým prevratom vo februári 1948. V inej (staršej) správe CIA informovala, že podľa neho minister zahraničných vecí musí mať zároveň funkciu vicepremiéra, čo o Clementisovi ako o šéfovi diplomacie neplatilo. Dlhší čas sa usiloval získať pre seba jeho rezort, čo sa mu nakoniec podarilo; v marci 1953 sa dostal ešte vyššie: stal sa predsedom vlády (po smrti Gottwalda sa z tejto funkcie Zápotocký presunul do prezidentského kresla).
Gottwaldovi a Zápotockému navyše spôsoboval vážny problém výrazný prepad hospodárskej výroby na prelome rokov 1950 – 1951. Obaja však zaznamenali prvé malé víťazstvo: podarilo sa im presvedčiť Moskvu, aby odvolala z Prahy ambasádora Silina, ktorý drukoval Slánskému.
Foto: Archív TASR
Dohoda po dlhých a náročných vyjednávaniach
Prezident a premiér si upevnili svoje pozície, nebolo to však zadarmo. „Po dlhých a náročných vyjednávaniach Kremeľ navrhol kompromis. Gottwald a Zápotocký dostanú voľnú ruku v zjednocovaní komunistického vedenia v Československu, ale s prísľubom zvýšenej produkcie, ukončenia politiky slovenského separatizmu a čistkami tých, ktorí sa odchyľujú od ideologického smerovania bez ohľadu na ich postavenie vo vláde alebo v strane," zdôraznila CIA.
Tento ústupok Gottwalda a Zápotockého viedol k tomu, že sa, žiaľ, otvorila cesta na popravisko významnému slovenskému diplomatovi: „Gottwald bol prinútený súhlasiť s uväznením svojho osobného priateľa Clementisa, ktorého zatknutie umožnilo rozdrviť celú silnú Husákovu skupinu a skoncovať s érou slovenského separatizmu," podčiarkla CIA.
Foto: Historieweb.cz
V tej dobe sa na čistkách podieľal ešte aj Slánský, ale rýchlo mu odzvonilo. Do ďalšieho vývoja zasiahol námestník šéfa sovietskej diplomacie Valerian Zorin, ktorý niekoľko mesiacov pred februárovým pučom radil Gottwaldovi, ako má nedemokraticky prevziať moc v krajine (vo funkcii ambasádora bol v Prahe od jari 1945 do marca 1947). CIA tvrdila, že konečné urovnanie komunistickej krízy v Československu dosiahol Zorin 6. septembra 1951.
Rýchle zmeny v Bratislave aj v Prahe
Dohoda obsahovala v prvom rade rozhodnutie o zrušení funkcie generálneho tajomníka ústredného výboru strany, čo bol v podstate pod vedením Slánského štát v štáte, a jeho presun na pozíciu nevýznamného vicepremiéra. Ďalej bolo uzatvorené takpovediac dočasné prímerie o nových čistkách a všetkých najviac nepohodlných funkcionárov preradili na podriadené posty. Čo sa týka Zápotockého, dostal čas na reorganizáciu produkcie, zvlášť baníckej ťažby v okolí Ostravy.
Súčasťou dohody bolo tiež vymenovanie Júliusa Ďuriša za predsedu Zboru povereníkov (národného orgánu výkonnej moci na Slovensku). Podľa CIA sa v Prahe mohli na neho spoľahnúť, pretože prejavoval ochotu poslušne plniť príkazy. Jeho príchod do Bratislavy sa udial veľmi rýchlo: Zorin sa dohodol s Gottwaldom 6. septembra a už o päť dní sa rodák z obce Rovňany (okres Poltár) ujal funkcie.
K zmenám v Prahe došlo ešte rýchlejšie. Nastali výmeny vo vláde. Napríklad Ludvíka Svobodu (do apríla 1950 bol minister národnej obrany) odvolali z funkcie vicepremiéra povereného riadením Československého štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport už 8. septembra.
Foto: Miroslav Tuleja
CIA upozornila, že politické krídlo na čele s Gottwadom a Zápotockým dosiahlo podmienečný úspech s obmedzeným trvaním. Nový sovietskych veľvyslanec v Prahe Anatolij Lavrentiev mal v nadchádzajúcich mesiacoch dôkladne sledovať, či Československo plní všetky svoje sľuby.
Stalin by dosadil na Pražský hrad Nejedlého
Záver správy americkej rozviedky informoval o tom, čo zamýšľa urobiť vládca v Kremli, keby komunistické vedenie v Prahe zlyhalo. Stalin by bol odhodlaný siahnuť k drastickým opatreniam. CIA ich zhrnula do ôsmich bodov. Gottwalda by prinútil abdikovať a na Pražský hrad by sa dostal zaslepený obdivovateľ Sovietskeho zväzu Zdeněk Nejedlý, v tom čase už 73-ročný minister školstva.
Zápotockého by preradili na nižší post s tým, že na čele vlády by ho nahradil Slánský (táto teória platila v septembri 1951, o dva mesiace neskôr ho však zatkli!). Široký by získal diktátorské právomoci na Slovensku. Velenie československej armády by prevzal sovietsky maršal Ivan Konev. Dočasné prímerie súvisiace s politickými čistkami by sa skončilo tvrdým zúčtovaním so separatistami.
Foto: russian-dossier.ru
Rátalo sa tiež s novými brutálnymi represiami proti takzvaným triednym nepriateľom a s ich hromadnou deportáciou (zrejme do sovietskych gulagov). V ekonomickej oblasti by vláda musela prijať výnimočné opatrenia zabezpečujúce zvýšenie produkcie. A posledný bod? Sovietizácia Československa by bola dokončená.