Ako ste sa dostali do Námorných obranných síl Japonska?
To je prísne tajné (smiech). Viete, vyrastal som v horskej oblasti. Vyzeralo to tam podobne ako na Slovensku. V mori som po prvý raz plával, až keď som mal 18 rokov. Do Námorných obranných síl Japonska som sa dostal počas studenej vojny. Zažil som jej koniec, éru po studenej vojne, ale i to, čo prišlo po tejto historickej perióde. Ruská vojna proti Ukrajine sa dá označiť za začiatok nového obdobia. Okrem toho sme svedkami rastúceho napätia v Taiwanskom prielive, čo môže vyvrcholiť okolo roku 2027. Je možné, že v najbližších štyroch či piatich rokoch sa budeme nachádzať v období medzi dvoma vojnami. Tou na Ukrajine a krízou v Taiwanskom prielive. Toho sa obávam najviac. Japonsko by sa malo pripraviť, pozorne sledovať ruskú vojnu, poučiť sa z nej a posilniť svoje obranné kapacity.
V novembri sa na japonskom ostrove Jonaguni, ktorý je vzdialený len 110 kilometrov od Taiwanu, konal nácvik evakuácie po tsunami. Zároveň to mala byť príprava na krízovú situáciu, ktorá by mohla nastať, keby Čína napadla Taiwan. Pokladáte teda za pravdepodobné, že sa to môže stať?
Podľa správ, ktoré máme k dispozícii, čínsky prezident Si Ťin-pching chce, aby bola jeho armáda na inváziu pripravená do roku 2027. Ale niektorí experti hovoria, že ruská vojna proti Ukrajine zasiala do radov lídrov v Pekingu pochybnosti, či by bol takýto krok úspešný. Na druhej strane sa Si Ťin-pching minulý rok zbavil všetkých podriadených, ktorí boli proti invázii na Taiwan. Myslím si, že táto situácia sa podobá dianiu v Rusku pred vojnou proti Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. Nikto prezidentovi Vladimirovi Putinovi nedodal správy o tom, čo sa skutočne deje. Je možné, že ani Si Ťin-pching nedostáva správne informácie. Otázkou je, ako čínsky líder vníma načasovanie svojich krokov. Kedy bude mať pocit, že prišiel správny čas na zmenu súčasného stavu v Taiwanskom prielive. Môže to vyzerať rôzne. Od snahy blokádou odrezať Taiwan od sveta až po veľkú inváziu. Japonské posádky na vzdialených ostrovoch juhozápadného súostrovia by mali slúžiť ako odstrašujúca sila a ako signál Číne, že sme pripravení sa brániť. Vytvorenie nových základní a naše spoločné cvičenia s USA by mohli Si Ťin-pchingovi ukázať, že neprišiel správny moment na to, aby urobil niečo v súvislosti s Taiwanom.
Môžete zo svojich skúseností povedať, ako by vláda v Tokiu reagovala, keby sa Peking predsa len na niečo v Taiwanskom prielive odhodlal?
Čína sa podľa mňa zatiaľ nevzdala myšlienky, že by sa Taiwan stal jej súčasťou pokojnou cestou. No na Taiwane sa budú konať prezidentské voľby (hlasuje sa 13. januára, pozn. red.). Čína v podstate hovorí, že keď zvíťazí kandidát vládnucej Demokratickej pokrokovej strany, povedie to k vojne. Konflikt nebude, keď vyhrá nominant Kuomintangu či inej opozičnej strany. Taiwan tiež čelí masívnym kybernetickým útokom, na ktoré si však už obyvatelia krajiny zvykli. Ako som vravel, konflikt môže mať rôzne podoby, ako sú blokáda či iné hybridné formy vojny zamerané i na ostrovy, ktoré patria Taiwanu. Napríklad na súostrovie Ma-cu či Peskadorské ostrovy. Viem, že sa opakujem, ale dôležité je, aby sme nedali Si Ťin-pchingovi a politickému vedeniu v Pekingu šancu, aby si mysleli, že niečo môžu s Taiwanom spraviť.
Keby sa však predsa niečo stalo, mohlo by to viesť až ku konfrontácii medzi USA a Čínou, teda medzi jadrovými veľmocami. Mali by sme sa obávať takého scenára, ktorý by sa odohrával hneď vedľa Japonska? Americký prezident Joe Biden viac ráz povedal, že by v prípade napadnutia prišiel Taiwanu na pomoc.
V decembri roka 2022 Japonsko publikovalo tri strategické dokumenty. V prvom rade ide o to, aby sme riešili nedostatočné financovanie obranných síl. Vláda má plán, ako do roku 2027 zvýšiť bezpečnostný rozpočet. Myslím si, že je to naša povinnosť, lebo sme veľká regionálna mocnosť. Japonsko musí mať obranné spôsobilosti na to, aby v spolupráci s USA a Južnou Kóreou odradilo Čínu či Severnú Kóreu od snáh zmeniť existujúce status quo v oblasti. Tokio bude mať k dispozícii zbrane, ktorými po prvý raz od druhej svetovej vojny dokáže zasiahnuť územie prípadného nepriateľa. Zároveň môžu byť tieto spôsobilosti integrované do konvenčnej a jadrovej štruktúry Spojených štátov. Japonsko sa však musí zamerať aj na vlastnú obranu vrátane vzdialených ostrovov. Ak by sme sa spoliehali len na USA, najväčším problémom by bolo, že Peking si môže myslieť, že Washington by sa do možného konfliktu nezapojil. Čo sa týka jadrových zbraní, do roku 2035 sa dostaneme do situácie, keď sa Čína a USA budú môcť navzájom zničiť. Výsledkom bude, že bezpečnostná situácia vo Východnej Ázii sa bude dať označiť za paradox stability v nestabilite. Na jednej strane to výrazne zníži možnosť vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou. No nemusí to platiť v prípade nepriameho, menšieho konfliktu. Čína sa môže pokúsiť zastrašiť Ameriku prostredníctvom svojich nestrategických jadrových síl, ktoré USA v regióne nemajú. Hovorí sa o tom ako o deeskalácii situácie cez jej eskaláciu.
Čo to znamená pre Japonsko?
Mali by sme sa na to pripraviť. Už som hovoril o tom, že Japonsko bude mať možnosť zasadiť prípadnému oponentovi odvetný úder a musíme zlepšiť aj našu obranu pred balistickými raketami. Ako iste viete, vláda chce do roku 2027 kúpiť 400 striel s plochou dráhou letu Tomahawk. Okrem toho bude Japonsko vyvíjať vlastné zbrane odvetného úderu, ktorými budeme schopní zasiahnuť kontinent. V budúcnosti by sme ich mali mať stovky až tisícky. A, ako som povedal, mohli by byť integrované do americkej konvenčnej či jadrovej štruktúry. Japonsko by potom bolo nevyhnutné brať do úvahy ako hráča, s ktorým treba počítať v súvislosti so strategickým súperením v západnom Pacifiku.
Foto: SITA/AP
Japonsko teda nakúpi Tomahawky a bude na obranu vydávať dve percentá hrubého domáceho produktu. Keď sme však spomínali rôzne koncepty v obrane, toto vytvára takzvanú bezpečnostnú dilemu. Ak Čína vidí, že Japonsko sa vojensky posilňuje, možno sa o niečo pokúsi, aby vašu krajinu otestovala. Napríklad pri japonskom súostroví Senkaku, ktoré Peking pokladá za svoje územie. Vnímate to ako problém?
Na súostrovie Senkaku si robia nárok Tchaj-pej i Peking. Si Ťin-pching ho zaradil medzi najzásadnejšie čínske priority. Súostrovie Senkaku má mimoriadny geostrategický význam. Kto ho ovláda a umiestni tam zbrane, má vojensky pokryté celé Východočínske more. Keby sa Čína rozhodla vojensky ovládnuť Taiwan, jej prvým krokom by mohlo byť prevzatie moci nad súostrovím Senkaku. Japonsko by sa stalo súčasťou krízy v Taiwanskom prielive. Okrem toho, keby Tchaj-pej požiadal Washington o pomoc, a ten by chcel použiť japonské základne a prístavy, Tokio by ťažko mohlo povedať nie. Bolo by to totiž na základe článku 6 bezpečnostnej dohody medzi Japonskom a USA. Keby to Tokio neurobilo, prakticky by to bol koniec spojenectva s Washingtonom.
Kritici súčasnej vlády tvrdia, že zvyšovanie obranných výdavkov je v rozpore s japonskou ústavou, ktorá hovorí, že spory nie je možné riešiť vojnou. Čo si o tom myslíte?
Vo verejnej debate o strategických dokumentoch sa objavili obavy, čo sa týka získania zbraní, ktoré sa dajú použiť na odvetný úder, a zvyšovania rozpočtu. Čo sa týka prvej veci, myslím si, že sa dá povedať, že už aj opozícia to podporuje. Rovnako posilnenie kybernetickej bezpečnosti a obranných operácií v rámci vojenských domén. Otázkou je však rozpočet. Keď sa začala vojna na Ukrajine, viac ako 70 percent Japoncov hovorilo, že súhlasia s tým, aby vláda posilnila obranu. No momentálna ekonomická situácia Japonska nie je práve najlepšia, preto sa mnoho ľudí obáva, aký vplyv budú mať zvýšené obranné výdavky. Vláda sa však nezastaví. Bude sa usilovať posilniť obranné spôsobilosti do roku 2027. Už som hovoril, že za štyri či päť rokov sa očakáva, že napätie v Taiwanskom prielive sa dostane do kritického bodu a Čína bude chcieť byť pripravená na inváziu. Japonsko nesmie váhať a musí zlepšiť svoje obranné možnosti. Nie som si však istý, či na to budeme mať peniaze.
Čítajte viac Taiwanský diplomat: USA by to vyšlo draho, keby nám nepomohli proti Číne
Áno, túto debatu vidíme aj v Európe či USA, ako zaplatiť posilnenie obrany v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine. Keď však hovoríme o nej, aký má vplyv na indo-pacifický región?
Hlavný efekt je ten, že Japonci si uvedomujú, že ich bezpečnosť je prepojená s Európou, hoci z geografického hľadiska sme na opačných koncoch Eurázie. Ako povedal náš premiér Fumio Kišida: Dnes je to Ukrajina, zajtra to možno bude Východná Ázia. Do vojny na Ukrajine sú zapojené tri veľké mocnosti – Rusko, USA a Čína. A títo traja hráči sú tiež súčasťou strategického súperenia v západnom Pacifiku. Japonci majú najväčšie obavy z toho, ako sa bude správať Peking. Keď vidia, čo robí Rusko, rozmýšľajú nad Čínou. Vnímajú, ako sa Peking pozerá na súostrovie Senkaku a ako využíva nátlakovú diplomaciu proti krajinám v Juhočínskom mori, ako sú Filipíny, ale aj na štáty ako Austrália. Preto Japonci súhlasia s tým, čo hovorí premiér Kišida. Čína už ani neskrýva, že je ochotná použiť vojnu a podobné nástroje, aby rozšírila svoj vplyv vo Východočínskom mori, v Taiwanskom prielive a Juhočínskom mori. Peking pozorne sleduje, čo sa deje na Ukrajine, ale i v súvislosti s útokom Hamasu proti Izraelu. A vníma isté váhanie Spojených štátov, ktoré sa týka toho, nakoľko by sa strategicky mali zapojiť do týchto konfliktov. Možno si Peking myslí, že prichádza správny čas, aby urobil niečo na periférii Eurázie.
Tokio má s Moskvou územný spor o časť Kurilských ostrovov. Je to veľmi hypotetická otázka, ale viete si predstaviť, že keby bolo Rusko zásadne oslabené vojnou proti Ukrajine, Japonsko by sa mohlo rozhodnúť, že obsadí tieto ostrovy silou? Alebo by Tokio nad niečím takým ani nikdy neuvažovalo?
Mali by sme pamätať na to, že Rusko má svoje strategické predstavy o vojne a územiach, ktoré ovláda. Z historického hľadiska Moskva nezačínala konflikty na dvoch frontoch a momentálne bojuje v Európe. Nepredpokladám, že by sa Rusko pustilo do nejakých antagonistických aktivít na Ďalekom východe. Moskva sa v súčasnosti v oblasti zapája do námorných či leteckých operácií Pekingu. Ale toto sú čínske akcie, Rusko sa k nim len pridáva. Japonsko to chápe a je veľmi opatrné, čo týka nejakých zmien štatútu Severných teritórií (takto Japonci nazývajú časť Kurilských ostrovov, o ktoré vedú spor s Rusmi, pozn. red.). Vláda v Tokiu by sa tu nepustila do žiadnej vojenskej akcie. Japonsko by sa nesprávalo ako Čína. Teritoriálny spor chce vyriešiť pokojnou cestou, hoci by to malo trvať 100 rokov. Ako som však vravel, vojna na Ukrajine ukázala, ako je bezpečnosť Japonska spojená s Európou. Preto by som chcel vyslať odkaz i Slovákom, aby vnímali situáciu v západnom Pacifiku a Taiwanskom prielive, a keby sa tam niečo stalo, aby Japonsko podporili. Nehovorím o tom, aby ste niekde posielali vojakov. V prípade, že by sa niekto v regióne usiloval zmeniť status quo, by sme však potrebovali politickú podporu. Chceli by sme, aby ste sa za nás postavili, tak ako sa my vždy postavíme za vás.
Čítajte viac Moskva Tokiu: Nepodporujte Ukrajinu a dostanete Kurily. Čo by urobilo Japonsko?