Kým zákonodarcovia v 29 krajinách NATO si už možno ani nespomínajú, kedy prikývli na švédsku žiadosť z mája 2022, Turci na seba dávali čakať až doteraz. A hoci im to trvalo tak dlho, zdá sa, že Maďarov zaskočili. Premiér Viktor Orbán totiž opakovane zdôrazňoval, že jeho krajina nebude posledná, kto dá Švédom zelenú.
Analytici predpokladali, že maďarskému premiérovi išlo najmä o to, aby kryl chrbát svojmu spojencovi, tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ktorý chcel svoj súhlas čo najdrahšie zobchodovať.
„Erdogan potrebuje peniaze a zbrane. Dávno chce stíhačky F-16 a už nemá prospech z toho, že drží Švédsko v šachu,“ poznamenal pre denník Aftonbladet.se expert na Turecko Kurdo Baksi. Podľa neho rozhodujúcim momentom bol decembrový rozhovor Erdogana s Joeom Bidenom, v ktorom šéf Bieleho domu ubezpečil, že americký Kongres schváli predaj bojových lietadiel F-16 Ankare, ak Turecko odobrí vstup Švédska do NATO.
„Dnes sme o krok bližšie k tomu, aby sme sa stali plnohodnotným členom NATO,“ privítal premiér Ulf Kristersson na bývalom Twitteri (X) výsledok hlasovania tureckých zákonodarcov, ktorí sa rozhodnou väčšinou 287 proti 55 vyslovili za prijatie Švédska.
Pravda, to ešte neznamená, že by ratifikačný proces bol z tureckej strany ukončený. Bodku za ním svojím podpisom ešte musí urobiť hlava štátu. „Je to muž bez škrupúľ,“ varuje Baksi pred prípadným ďalším úskokom zo strany Erdogana.
Paul Levin, vedúci Inštitútu tureckých štúdií na Štokholmskej univerzite, však pre agentúru TT poznamenal, že „by bolo zvláštne“, keby Erdogan zastavil ratifikáciu, keď ju jeho vláda podporila. Prezident má podľa neho na podpis 15 dní. V opačnom prípade ratifikácia nenadobudne účinnosť.
„Nie som si však istý, či to pôjde tak rýchlo ako v prípade Fínska, keď Erdogan dokument podpísal v priebehu štyroch dní,“ pripomenul Levin to, čo vlani na jar predchádzalo vstupu Helsínk do NATO. Aj vtedy boli Maďari a Turci poslední, kto dokončil ratifikačný proces.
Jedným z možných scenárov podľa Levina je, že Erdogan by mohol zdržať podpis, aby dal Maďarom šancu dodržať ich sľub, že nebudú poslední.
Momentálne je totiž lopta na maďarskej strane ihriska. Kým v uplynulých mesiacoch sa šéf NATO a lídri popredných aliančných mocností sústredili na presviedčanie Erdogana, ktorý sa im javil ako tvrdší oriešok, teraz sa ich tlak plne sústredil na Orbána.
Šéf NATO Jens Stoltenberg už niekoľko hodín po hlasovaní tureckého parlamentu volal maďarskému premiérovi. Na bývalom Twitteri o tom informoval sám Orbán. „Práve som ukončil telefonát s generálnym tajomníkom NATO. Potvrdil som, že maďarská vláda podporuje členstvo Švédska v NATO,“ napísal.
„Zdôraznil som tiež, že budeme naďalej naliehať na maďarské Národné zhromaždenie, aby hlasovalo za pristúpenie Švédska a pri prvej možnej príležitosti uzavrelo ratifikáciu,“ dodal maďarský premiér, ktorého strana má v parlamente dvojtretinovú ústavnú väčšinu a absolútne lojálny poslanecký klub.
Čítajte viac Air Defender 23 je jasný odkaz Putinovi. Napadnúť NATO by bol hlúpy nápad
Maďarský parlament má do polovice februára zimnú prestávku. Pre Orbána by zvolanie mimoriadneho zasadania Národného zhromaždenia po technickej stránke neznamenalo žiaden problém. Pravda, cenou by bola strata prestíže. Vládnuca strana totiž doteraz tvrdo ignorovala pokusy opozície o zvolanie naliehavej schôdze parlamentu s cieľom bezodkladnej ratifikácie vstupu Švédska do NATO.
Orbánovi situáciu neuľahčil ani Štokholm. Na list, ktorým maďarský premiér v utorok pozval švédskeho partnera Kristerssona na návštevu Budapešti „kvôli rokovaniam o vstupe Švédska do NATO“, prišla zo severu chladná odpoveď. „V tejto situácii nevidím dôvod na vyjednávanie,“ odkázal šéf diplomacie Tobias Billström. Podľa švédskych médií tak dal jasne najavo, že Štokholm, ktorý v EÚ patrí k najprísnejším kritikom stavu právneho štátu v Maďarsku, sa od Budapešti nemieni dať vydierať.
Čítajte viac Orbán dostal košom. Švédi vraj nevidia dôvod rokovať s ním o vstupe do NATO