„Vždy to bol sviatok, vždy. Nikto nepomýšľal, že by nešiel voliť. Voľby sú sviatok, volebné okrsky, s piesňami, tancom a občerstvením… Chápali sme, že je to povinnosť, svätá povinnosť. Všetci ľudia sa krásne oblečú. Mama s otcom, ideme na voľby. Vždy som s nimi na ne chodievala, keď som bola dieťa. Zakaždým to bol pre mňa sviatok, aj teraz to hovorím," rozplývala sa na stretnutí s mládežou, keď spomínala aj na obdobie života v komunistickom Sovietskom zväze.
Foto: Rada republiky
Je pochopiteľné, že Kočanovú opantal volebný ošiaľ: šéfku hornej komory bieloruského parlamentu nepochybne zase zvolia. Úspešní kandidáti sú viac-menej vopred určení a 63-ročná zaslepená obdivovateľka autoritárskeho vládcu Alexandra Lukašenka má svoju funkciu istú.
Bude to volebná groteska v réžii 69-ročného autokrata. V Bielorusku zostali fungovať z dvojciferného počtu politických strán už iba štyri. Lukašenko totiž v posledných rokoch pritvrdil, keď dal pokyn úradom, aby opozičným zoskupeniam nepovolili požadovanú novú registráciu alebo ich rozpustili.
Kočanovej patrí v mocenskej hierarchii dôležité postavenie v prípade, že by diktátor nemohol vykonávať svoje právomoci. Podľa zmenenej ústavy by ho automaticky zastupovala. Dôvody, pre ktoré si ju vybral, sú pravdepodobne dva. Správa sa k nemu absolútne lojálne, pričom nemá vyššie politické ambície. Keby hornej komore šéfoval niekto pochádzajúci z bezpečnostných zložiek, paranoický Lukašenko by sa ho mohol obávať, že by mu chcel uchmatnúť jeho právomoci. Predchádzajúca verzia ústavy stanovila, že v prípade mocenskej nespôsobilosti prezidenta by ho zastupoval predseda vlády.
Oddaná služobníčka diktátora o ňom hovorí, že mu bude verná až do konca. Je mu zaviazaná, pretože z nej vytvoril najvýznamnejšiu političku v ére samostatného Bieloruska. Najprv ju vymenoval ako prvú ženu na vicepremiérsky post, neskôr si ju zobral k sebe, aby ju poveril riadením prezidentskej kancelárie.
Funkciu predsedníčky Rady republiky (hornej parlamentnej komory) vykonáva piaty rok. Mimochodom, žien je na vysokých bieloruských politických pozíciách ako šafranu. V súčasnosti má napríklad vláda len jednu ženu (riadi ministerstvo práce a sociálnej ochrany).
Pred príchodom do Minska, čiže keď sa stala členkou vlády, Kočanová pôsobila ako starostka Novopolocku. Ku cti jej slúži, že sa zaslúžila o pozdvihnutie tohto 100-tisícového mesta vo Vitebskej oblasti. Nevyhla sa však ani kontroverziám: ženy, ktoré chceli ísť na potrat, nútila, aby najprv navštívili psychologickú poradňu.
Keď Lukašenko vytiahol Kočanovú do vysokej politiky, tvrdil, že mu ju odporučili predstavitelia silových rezortov. Svoju poslušnosť prejavuje pravidelnou chválou hlavy štátu.
„Všetko, čo hovoril, ako bude, tak sa aj deje. Musíme si ceniť, že máme takého lídra v našej krajine. Národný líder, nazdávam sa. Nemá rád, keď ho chvália, ale musíme pravdu hovoriť ľuďom," citoval ju server Naša niva.
Kočanová dokonca doslova vyhlásila, že Bielorusi môžu byť vďační bohu, že im zoslal takého prezidenta.
Svoju lojalitu k Lukašenkovi prejavuje aj na sociálnej sieti: „Náš prezident – súčasný líder svojej krajiny – sa stará o každého človeka," napísala na Telegrame.
Čítajte viac Lukašenko sa doživotne poistil. Nástup nemanželského syna k moci ale odďaľuje. Bude čakať do otcovej deväťdesiatky?
O tom, že Kočanová nedá na diktátora dopustiť, svedčí jej postoj k prezidentským voľbám v roku 2020, keď kandidoval už šiestykrát. Pred voľbami sa posudzovalo, koľko percent takpovediac nakresliť Lukašenkovi. Anatolij Kotov, ktorý kedysi pracoval v prezidentskej kancelárii a teraz žije v exile, tvrdí, že jeden z vplyvných podriadených navrhoval, aby mal okolo 60 percent odovzdaných hlasov, pričom v Minsku by prehral.
„Podľa neho by to pomohlo odvrátiť protesty. V debate však vyhral návrh Kočanovej, aby to bolo 80 percent," citovala Kotova stanica Deutsche Welle.
Po sfalšovaných výsledkoch hlasovania vypukli dovtedy nevídané demonštrácie. Ústredná volebná komisia vyhlásila za víťaza Lukašenka so ziskom viac ako 83 percent hlasov. Opozícia, naopak, bola presvedčená, že vyhrala ich kandidátka Sviatlana Cichanovská, ktorú zrejme podporilo 60 – 70 percent voličov.
Kotov je presvedčený, že Lukašenko túžil vyzerať ako nespochybniteľný vodca: „Bol to názor, ktorý chcel počuť," poznamenal o návrhu Kočanovej. „Logika každého funkcionára v jeho najbližšom okolí sa vyznačuje dvomi modelmi. Prvý je neprotirečiť a druhý snažiť sa uhádnuť jeho želania," dodal Kotov s tým, že takéto správanie zaručuje lokajom Lukašenka, aby sa udržali na politickom Olympe.
Čítajte viac S granátometom za roľníkmi, aby mali vyššiu úrodu. Kto je Lukašenkov vplyvný generál?
Parlamentné voľby budú ďalšou fackou demokracii. Na priebeh hlasovania odmietli pozvať pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (Bielorusko je jeho členskou krajinou). Minsk to zdôvodnil tvrdením, že v nej majú väčšinové zastúpenie západné (čiže nepriateľské) štáty. Naopak, na monitorovanie volieb dostali pozvánku zástupcovia Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré združuje niekdajšie sovietske republiky, ktoré sa dodržiavaním politických slobôd určite nemôžu pochváliť.
Nový parlament sa bude skladať až z 1200 členov (zastúpenie získajú napríklad aj rôzne organizácie). Na jeho pôde po zmene ústavy vznikne užšie vedenie zložené z pätnástich predstaviteľov. Opoziční politici žijúci nútene za hranicami Bieloruska to ironicky prirovnávajú ku komunistickému politbyru v sovietskych časoch.
Čo sa týka samotných volieb, odporcovia režimu majú fakticky jedinú možnosť – bojkotovať hlasovanie, aby aspoň symbolicky dali najavo nevôľu s brutálnym režimom Lukašenka.