Potraty sú v krajine galského kohúta povolené päť desaťročí, s čím podľa prieskumov súhlasí výrazná väčšina obyvateľov. Neexistujú ani politické tlaky, ktoré by mohli ohroziť doterajší prístup k interrupciám. Prečo sa teda chystá zmena ústavy? Má to byť poistka do vzdialenej budúcnosti. Kým zákon sa dá zmeniť pomerne ľahko, naopak, zásah do ústavy potrebuje rozsiahlu podporu.
Foto: Aurelien Morissard
Obavy z vývoja v USA a v niektorých štátoch Európy
Do ústavy by sa mala dostať táto veta: „Zákon určuje podmienky, za ktorých sa uplatňuje sloboda žien podstúpiť interrupciu, ktorá je zaručená." Návrh v dolnej komore parlamentu prešiel tento týždeň podľa očakávania hladko – 493 hlasmi, proti bolo iba 30 zákonodarcov.
Francúzska ústava sa dá meniť dvomi spôsobmi: referendom alebo si jej novelizácia vyžaduje dvojtretinový súhlas na spoločnej schôdzi oboch komôr parlamentu. Ak návrh prejde aj cez senátorov, prezident Emmanuel Macron zvolá rokovanie všetkých zákonodarcov v marci.
Ochrancovia slobodnej voľby tehotných žien sú síce vo Francúzsku v prevahe, ale nič nebýva nemenné. „Vláda vo svojom úvode k návrhu zákona argumentovala tým, že právo na interrupciu je ohrozené v Spojených štátoch, kde najvyšší súd v roku 2022 zrušil 50 rokov starý verdikt, ktorý garantoval právo na potrat," napísala agentúra AP.
Čítajte viac Koniec interrupcií. Je Amerika krajinou pre ženy?
Rozsudok v USA spred dvoch rokov posmelil odporcov umelého prerušenia tehotenstva v európskych štátoch. „Žiaľ, táto udalosť nie je izolovaná: v mnohých krajinách, dokonca aj v Európe, existujú názorové prúdy, ktoré sa snažia za každú cenu brániť slobode žien ukončiť tehotenstvo, ak si to želajú," zdôraznila vláda v predkladacej správe.
Ľavicová poslankyňa Európskeho parlamentu Manon Aubryová bola konkrétna: „Pred niekoľkými rokmi si ženy v Poľsku, Maďarsku, Taliansku a na Slovensku nevedeli predstaviť, že ich budú chcieť obrať o právo na potrat." Vzápätí obvinila krajnú pravicu, že chce získať moc aj preto, aby zabraňovala interrupciám.
Na Slovensku v minulom volebnom období v NR SR predložila návrh na sprísnenie prerušenia umelého tehotenstva Anna Záborská. V novembri 2021 zaň hlasovalo 67 poslancov, čo na zmenu nestačilo. V októbri 2022 sa Záborská znovu pokúsila zasiahnuť do legislatívy, ale ani vtedy nepochodila (navrhovala, aby ženy uvádzali dôvody interrupcie a formy antikoncepcie).
Čítajte viac V roku 1990 bolo u nás skoro 50 tisíc interrupcií... a dnes?
V Poľsku pred niekoľkými rokmi predchádzajúca vláda takmer úplne zakázala potraty (neumožňuje ich napríklad ani ženám, ktoré majú porodiť potomka s Downovým syndrómom). V Maďarsku prijali zákon, podľa ktorého pôrodníci-gynekológovia musia nútiť tehotné ženy, aby pred interrupciou počúvali, ako plodu bije srdce, čo ich má odradiť od zákroku na klinike.
Čítajte viac Až prestane biť srdce, počula Poľka, keď ju ešte mohla zachrániť interrupcia
Katolícka cirkev by privítala referendum
Tí, čo nesúhlasia so zmenou ústavy, tvrdia, že je zbytočná, pretože podľa nich nič neohrozuje platný právny stav o interrupciách. Čo sa týka katolíckej cirkvi, ktorá celú svoju existenciu obhajuje nenarodené deti, dala najavo, že o takomto zásahu do základného zákona by mali občania rozhodnúť v referende.
Pravicový predseda Senátu Gérard Larcher povedal, že vo Francúzsku na rozdiel od USA nikto neohrozuje právo na potraty a preto chystaný krok nechápe. „Keby bolo v ohrození, verte mi, že by som bojoval za jeho zachovanie, ale ústava nie je katalóg sociálnych a spoločenských práv," uviedol pre stanicu France Info. Ubezpečuje, že proti interrupciám nič nenamieta, ale z právneho hľadiska považuje ústavnú zmenu za nezmyselnú.
Foto: Gareth Cattermole via DIOR
Proti Larcherovi sa ostro ozvala obľúbená herečka Sophie Marceaová. „Samozrejme, že umelé prerušenie tehotenstva je ohrozené!!! Naozaj vás nezaujíma osud žien. Zastupujete patriarchát v celej jeho kráse: samoľúby, zaostalý a pokrytecký. Hanbíte sa za našu francúzsku spoločnosť. Kým budú existovať muži ako vy, všetci budeme v nebezpečenstve," odkázala mu na sociálnej sieti Instagram.
Vo Francúzsku sa ročne vykoná viac ako 220-tisíc potratov. Čo sa týka prístupu k nim, zdravotníckej starostlivosti na interrupčných klinikách a dostupnosti relevantných informácií, je na piatom mieste v rebríčku európskych štátov.
Interrupcie vo Francúzsku v posledných sto rokoch
- Po skončení prvej svetovej vojny zákony zakázali nielen potraty, ale aj užívanie antikoncepcie. Súviselo to s úbytkom obyvateľov počas krvavého obdobia 1914 – 1918. Štát chcel zvýšiť pôrodnosť, ktorá už v 19.storočí bola nižšia v porovnaní s väčšinou európskych krajín.
- Kto vykonal potrat, tomu hrozilo päť rokov väzenia a pokuta do výšky 10-tisíc frankov. Ženy, ktoré ho podstúpili, mohli odsúdiť na dva roky.
- Počas nacistickej okupácie Francúzska sa umelé prerušenie tehotenstva dokonca trestalo smrťou (zákon umožnil popravy od marca 1942). Prvej odsúdenej žene sťali hlavu na gilotíne.
- Zmena nastala v roku 1944 po oslobodení Paríža, ale potraty zostali protizákonné (bolo možné trestať za na desiatimi rokmi žalára). Keď Británia v roku 1967 povolila interrupcie, veľa tehotných Francúzok cestovalo na tamojšie kliniky, aby využili túto možnosť.
- Dekriminalizácia potratov nastala v roku 1975. Zákon ich najprv umožnil vykonávať do desiateho týždňa tehotenstva, neskôr do dvanásteho a po úprave spred dvoch rokov je to dovolené až do štrnásteho týždňa.