„Výrazné pracovné výpadky viedli k značným stratám vo výrobe. Bez nadpriemerných dní práceneschopnosti by nemecká ekonomika rástla takmer o 0,5 percenta,“ citoval výsledky štúdie denník Rheinische Post.
Namiesto možného rastu sa nemecké hospodárstvo, naopak, prepadlo o 0,3 percenta. „Keby chorobnosť nebola znova taká vysoká, v roku 2023 by ekonomika dodatočne vytvorila asi 26 miliárd eur,“ odhadli autori štúdie.
Následkom vysokej práceneschopnosti, ktorú Nemecko zaznamenalo už druhý rok po sebe, stratili zdravotné poisťovne za toto obdobie až päť miliárd eur, no odrazilo sa to aj na výrazne menších daňových príjmoch, ktoré by boli inak o 15 miliárd eur vyššie.
Čítajte viac Nemeckej ekonomike dochádza dych. Ľuďom sa žije ťažšie
Podľa autorov štúdie je negatívny vývoj nemeckého hospodárstva ešte zreteľnejší, keď sa porovná s ekonomickými výsledkami v cudzine. „Nemecko je aspoň v roku 2023 v pravom zmysle slova "chorým mužom“, ktorého ekonomiku príval chorôb zaťažuje výrazne viac ako v iných krajinách," vybral z ich analýzy portál Tagesschau.de.
Alarmujúci rekord
Najväčší výpadok v produkcii – okolo 70 percent – sa prejavil v automobilovom, strojárskom, kovospracujúcom, elektrotechnickom, ale aj vo farmaceutickom a v chemickom priemysle. Najväčšiu práceneschopnosť vykazovali podniky na výrobu kovov.
To, že Nemci vlani dosiahli rekordnú chorobnosť, potvrdila už predtým verejnoprávna zdravotná poisťovňa DAK. Podľa jej údajov strávil v minulom roku priemerný Nemec až 20 dní na péenke a každý deň tak priemerne maródovalo 55 z tisíc zamestnancov. Práceneschopnosť opäť dosiahla výšku 5,5 percenta, teda rovnako ako v roku 2022.
Podľa DAK je to najväčšia chorobnosť za celých 25 rokov, odkedy sa robia analýzy. Predtým sa ešte nestalo, že by podiel práceneschopnosti prekročil štyri percentá. Ide teda o rekordné čísla, ktoré mali negatívny vplyv aj na beztak oslabenú nemeckú ekonomiku.
Čítajte viac Motor Európy sa zadrháva. Slovensko na to môže doplatiť. Čo sa deje v Nemecku?
Z údajov zdravotných poisťovní vychádza, že takmer dve tretiny zamestnancov (64,5 percenta) boli aspoň raz „vypísaní PN“, zatiaľ čo vyše tretiny (35,5 percenta) nebolo „na maródke“ ani jediný deň.
„Aj keď po jarnej a jesennej vlne prechladnutí nie je tento výsledok prekvapujúci, pre hospodárstvo je to alarmujúce,“ uviedol pre agentúru DPA riaditeľ DAK Andreas Storm. Veľká absencia zamestnancov sťažuje prácu viacerým spoločnostiam aj úradom, najmä keď už i bez toho trpia nedostatkom personálu.
Podľa Storma by sa preto mali podniknúť kroky na lepšiu zdravotnú prevenciu a liečbu zamestnancov. Pokiaľ ide o profesie, najväčšiu práceneschopnosť vykazovali opatrovatelia seniorov (7,4 percenta) a pracovníčky v materských školách (sedem percent), najnižšiu zamestnanci v oblasti informatiky a komunikačných technológií (3,7 percenta).
Nevyhnutné investície
Podobné údaje ako DAK zozbierala i Zdravotná poisťovňa technikov (TK), ktorá je s vyše 11 miliónmi poistencov najväčšou v Nemecku. Aj jej analýza potvrdila mimoriadne vysokú absenciu zamestnancov v uplynulom roku – priemerný poistenec TK bol PN až 19,4 dňa.
Zdravotné ťažkosti, pre ktoré ľudia zostávali doma, boli podľa poisťovní zväčša rovnaké. „Hlavnou príčinou vysokej absencie je, tak ako v predošlom roku, práceneschopnosť z dôvodu respiračných chorôb, ako sú chrípkové infekcie, bronchitída či chrípka. Tvorili viac ako štvrtinu absencií,“ priblížil pre mediálny dom Funke predseda predstavenstva TK Jens Baas.
Čítajte viac Nemeckými vlakmi sa neodveziete. Zvýšia železničiarom platy až o 550 eur?
Čo sa týka zvyšných dôvodov práceneschopnosti, medzi poistencami DAK predstavovali druhú najväčšiu skupinu ochorenia pohybového ústrojenstva, ako napríklad bolesti chrbta, a na treťom mieste psychické choroby, najmä depresia. V TK boli tieto ochorenia dokonca ešte častejšie a umiestnili sa hneď za respiračnými.
Autori štúdie VFA upozornili, že aby sa v budúcnosti zabránilo zvýšenej chorobnosti a posilnil sa výkon nemeckej ekonomiky, treba investovať do zdravotníctva a preventívnych opatrení.
Ako totiž varovali, keby pretrvával súčasný stav a rekordné absencie v práci by sa stali bežným javom, nemecká ekonomika by mala k dispozícii zhruba o 350-tisíc zamestnancov menej.