„Prezident jednej veľkej krajiny vstal a vraví: Teda, pane, ak nezaplatíme a napadne nás Rusko, ochránite nás? Povedal som: Nezaplatil si, si delikvent? On na to: Áno, povedzme, že sa to stalo. Nie, nechránil by som vás. V skutočnosti by som ich povzbudil, aby si, dočerta, robili, čo chcú. Musíte zaplatiť. Musíte platiť svoje účty,“ opísal Trump príbeh, ktorý sa mal stať pri jeho stretnutí s predstaviteľmi krajín NATO. Populistický republikán ho vyrozprával na predvolebnom stretnutí so svojimi stúpencami v Južnej Karolíne, kde sa 24. februára koná ďalšie kolo prezidentských primárok.
Podkopaná bezpečnosť aliancie
Na Trumpove slová okamžite reagoval generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. „Akýmkoľvek spôsobom naznačovať, že spojenci sa nebudú navzájom brániť, podkopáva celú našu bezpečnosť vrátane bezpečnosti USA a vystavuje amerických a európskych vojakov zvýšenému riziku,“ vyhlásil šéf NATO.
Jasná kritika na adresu Trumpa od Stoltenberga je zaujímavá aj preto, že práve on musel s celebritným miliardárom riešiť záležitosti týkajúce sa aliancie a prakticky vôbec ho nekritizoval. Republikán bol v Bielom dome v rokoch 2016 – 2021.
Čítajte viac Problém pre Ukrajinu a výhra Ruska? Možný úspech Trumpa vo voľbách už vyhodnocuje eurokomisia
Členské štáty NATO si už v roku 2014 na summite vo Walese sľúbili, že v priebehu dekády zvýšia svoje obranné výdavky na dve percentá hrubého národného produktu. Momentálne tento cieľ spĺňa v aliancii 11 krajín vrátane Slovenska.
Podľa republikánskeho senátora Marca Rubia je potrebné Trumpove slová vnímať ako tlak na členské štáty, aby do armád investovali viac. Republikán z Floridy povedal, že on nechápe vyjadrenia exprezidenta tak, že by nimi chcel povzbudiť Rusko, aby zaútočilo na členov NATO.
No práve Rubio nedávno v Kongrese pomohol presadiť zákon, ktorý americkému prezidentovi znemožňuje jednostranný odchod z aliancie. Aj bez toho, aby to republikáni povedali priamo, je jasné, že práve Trumpove vyjadrenia na adresu NATO prispeli k zrodu tejto legislatívy.
Zdá sa totiž, že existuje reálne riziko, že ak sa exprezident vráti po novembrových voľbách do Bieleho domu, žiadal by, aby USA alianciu opustili. Podľa bývalého ministra obrany Marka Espera nad tým Trump dlhodobo uvažuje.
"Často hovoril o NATO, o stiahnutí jednotiek z Európy a z Južnej Kórey. Povedal to toľko ráz, že si myslím, že by to skúsil urobiť,“ povedal vlani Esper v rozhovore pre Pravdu. Ako šéf Pentagonu slúžil v Trumpovej vláde v rokoch 2019 – 2020.
Čítajte viac Darček pre Putina? Exminister obrany USA pre Pravdu: Trump by odišiel z NATO
Okrem negatívneho postoja k aliancii sa dá diskutovať aj o tom, čo v skutočnosti exprezident hovorí, keď chce, aby európski spojenci dávali na obranu viac peňazí. Z Trumpových vyhlásení to totiž neraz vyzerá tak, akoby ich vyzýval, že majú platiť Amerike za ochranu.
"NATO nie je súkromná bezpečnostná služba. Keď sme prvýkrát aktivovali článok 5 po 11. septembri 2001, Poľsko vyslalo brigádu vojakov do Afganistanu, ale nikdy sme do Washingtonu neposlali faktúru. Okrem toho, aliancie USA posilňujú,“ reagoval na Trumpa poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski.
Nebezpečné vyjadrenia
Ako to už pri Trumpovi býva, jeho vyjadrenia sú jednoducho bizarné, ale to neznamená, že nemajú následky.
"Predtým ako zvážime úplnú ľahkomyseľnosť a nemorálnosť tohto vyhlásenia, povedzme si, že takáto výmena názorov sa takmer určite nikdy neodohrala,“ komentoval pre magazín Atlantic vystúpenie exprezidenta Tom Nichols, expert na americkú bezpečnostnú politiku, ktorý pôsobil na US Naval War College.
Analytik pripomína, že Trump si v podstate patologicky vymýšľa. No aj tak sú jeho slová nebezpečné. "Nechajme bokom, ak musíme, Trumpovu povesť sériového klamára, ktorý žije vo svete svojich vlastných fantázií. Tieto jeho komentáre sú oveľa nebezpečnejšie ako väčšina jeho znepokojivých vyjadrení, pri ktorých sa nafukuje. Američania by nemali toto vyhlásenie len tak nechať odznieť, ako keby to bola len ďalšia nechutná hrudka v zatuchnutom guláši, ktorý Trump pravidelne podáva svojim verným. Namiesto toho by sme sa mali sústrediť na desivejší problém. Realitu, ktorá existuje nezávisle od Trumpových imaginárnych rozhovorov. Líder jednej z dvoch veľkých amerických politických strán práve signalizoval Kremľu, že ak bude zvolený, nielenže odmietne brániť Európu, ale rád by podporil Vladimira Putina počas tretej svetovej vojny a dokonca by ho povzbudil, aby robil americkým spojencom, čo chce,“ pripomenul Nichols.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Hrá sa teda o to, či po amerických prezidentských voľbách bude ešte NATO fungovať? V súboji o Biely dom sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretnú Trump a súčasný demokratický prezident Joe Biden. Odborník na medzinárodné vzťahy Kenneth McDonagh z Dublinskej mestskej univerzity pre Pravdu povedal, že niektorým európskym lídrom v skutočnosti môže víťazstvo republikána vyhovovať. Najmä vzhľadom na pokračujúcu ruskú vojnu proti Ukrajine.
„Ak Trump opäť získa Biely dom, mnohé štáty EÚ to môžu považovať za príležitosť prinútiť Kyjev k mierovým rozhovorom. Nebudú sa usilovať nahradiť americkú podporu. Bola by to chyba. Zatiaľ čo americká pomoc Ukrajine sa dá vnímať ako principiálna a hodnotová záležitosť, pre EÚ je to skutočne otázka prežitia. Ak bude teraz robiť únia ústupky Rusku, len ho to do budúcnosti posilní,“ skonštatoval McDonagh.