„Z našich analýz vyplýva, že Azerbajdžan chce spustiť vojenskú operáciu v niektorých pohraničných oblastiach s prípadnou eskaláciou na vojnu proti Arménsku v plnom rozsahu,“ uviedol Pašinjan na zasadnutí vlády.
„Tento zámer sa dá vyčítať zo všetkých vyhlásení a krokov zo strany Azerbajdžanu,“ dodal arménsky premiér.
Dlhodobé napätie medzi Jerevanom a Baku vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan vlani v septembri opätovne dobyl sporný región Náhorný Karabach pri bleskovej ofenzíve.
Jerevan sa teraz obáva, že by Azerbajdžan mohol opäť napadnúť arménske územie, aby si vytvoril pozemný koridor do svojej exklávy Nachičevan.
Čítajte viac Pašinjan naznačil odklon Jerevanu od politiky Kremľa. Zatkli by Arménci Putina?
V utorok vypukli na arménsko-azerbajdžanských hraniciach potýčky, pri ktorých zahynuli štyria arménski vojaci a jeden ďalší utrpel zranenia. Podľa arménskeho ministerstva obrany došlo k paľbe na arménske pozície zo strany azerbajdžanských vojakov.
Podľa azerbajdžanskej pohraničnej stráže to však bola odpoveď na pondelkovú provokáciu zo strany Arménska, pri ktorej podľa Baku utrpel zranenia jeden azerbajdžanský vojak.
Azerbajdžanský premiér Ilham Alijev zároveň v stredu vyhlásil, že nie Azerbajdžan, ale Arménsko má neodôvodnené územné nároky. „Nemáme žiadne územné nároky voči Arménsku. Oni by sa mali vzdať svojich. Pokiaľ nás budú vydierať, vyjde ich to draho,“ povedal Alijev.
Čítajte viac Republika Náhorný Karabach prestane existovať 1. januára 2024