Kim Jo-džong tak reagovala na minulotýždňové vyjadrenia Kišidu, podľa ktorého je potrebné zmeniť súčasné nastavenie vzťahov Tokia a Pchjongjangu.
„Myslím, že by nebol dôvod nehodnotiť (Kišidov) nedávny prejav pozitívne, ak bol z jeho strany vedený skutočným zámerom odvážne sa oslobodiť od pút minulosti,“ citovala Kim štátna agentúra KCNA.
KĽDR a Japonsko podľa nej „môžu otvoriť novú spoločnú budúcnosť“, to však bude záležať na krokoch Tokia vrátane uzatvorenia dlhodobého problému s únosmi japonských občanov Severnou Kóreou v 70. a 80. rokoch minulého storočia. „Nebude dôvod, aby sa obe krajiny nezblížili a deň návštevy premiéra v Pchjongjangu by tak mohol nastať,“ uviedla Kim.
Čítajte viac Soul varoval Kima, vojnou hrozí pád jeho režimu. Ako prvé udrú na KĽDR stíhačky F-35
KĽDR v roku 2002 priznala, že vyslala svojich agentov, aby medzi rokmi 1970 a 1980 uniesli 13 Japoncov a prinútili ich pomáhať pri výcviku špiónov v japonskom jazyku a zvykoch. Únosy v Japonsku stále silnou a citlivou záležitosťou a v krajine naďalej existujú podozrenia, že do KĽDR uniesli viac Japoncov, ako sa oficiálne priznalo.
Kišida vlani v prejave pred Valným zhromaždením OSN vyjadril vôľu stretnúť sa s vodcom KĽDR bez predchádzajúcich podmienok. Tokio je podľa neho pripravené vyriešiť všetky problematické záležitosti vrátane únosov.
Bývalý japonský premiér Džuničiró Koizumi v roku 2002 navštívil Pchjongjang a stretol sa s otcom súčasného vodcu KĽDR Kim Čong-ilom. Schôdzkou sa mala pôvodne odštartovať normalizácia vzťahov, pričom Japonsko navrhlo Pchjongjangu ekonomickú podporu.
Výsledkom Koizumiho cesty bola repatriácia piatich Japoncov a ďalšia návšteva japonského premiéra. Diplomatické rokovania však stroskotali, a to aj pre obavy Tokia, že KĽDR sa nevyjadrila k obetiam únosov.
Čítajte viac Severná Kórea privítala ruských turistov, vôbec prvých od covidovej pandémie