Opatrenia sú súčasťou 13. balíka sankcií proti Rusku. Režim Vladimira Putina im čelí od veľkej invázie, ktorú spustil pred dvoma rokmi, 24. februára 2022. Napriek tomu, že vojna proti Ukrajine je jednoznačným porušením medzinárodného práva, Peking Moskve politicky kryje chrbát.
Putin hovoril 8. februára so šéfom čínskych komunistov Si Ťin-pchingom. Dvaja lídri autoritatívnych režimov vyhlásili, že je potrebné osláviť spoluprácu ich krajín v rôznych sektoroch a skritizovali zasahovanie USA do záležitostí iných štátov. Putin sa tohto roku chystá aj na návštevu Číny.
Prelomové rozhodnutie
Od začiatku veľkej ruskej agresie sa ekonomické vzťahy medzi Pekingom a Moskvou pomerne čulo rozvíjajú. Podľa agentúry Reuters čínsko-ruský obchod vlani od januára do novembra dosiahol objem 218,2 miliardy dolárov. Je to viac ako za celý rok 2022. Vyplýva to z colných údajov, ktoré Peking zverejnil v decembri. Rusko a Čína teda dosiahli nový hospodársky rekord.
„Hoci medzi Moskvou a Pekingom existujú nezhody, boli pomerne úspešní pri oslabovaní demokracií a využívaní ich systémov,“ povedala pre Hlas Ameriky Sari Arhoová Havrénová, spolupracovníčka londýnskeho think-tanku RUSI s tým, že vzájomné vzťahy v tejto chvíli prinášajú Číne a Rusku viac pozitív ako negatív.
No podľa agentúry Bloomberg ani všetci politici v Pekingu nemajú rovnaký názor na inváziu. Si Ťin-pching a Putin majú mimoriadne blízke vzťahy, ale niektorí funkcionári komunistického režimu sú k Moskve skeptickejší. "Peking sa usiluje odolať snahám Ruska zatiahnuť ho hlbšie do podpory vojny,“ uviedol pre Bloomberg čínsky predstaviteľ, ktorý si pre citlivosť diskutovanej témy neželal byť menovaný.
„Čína je dôrazne proti uplatňovaniu nezákonných sankcií z dôvodu spolupráce s Ruskom. Prijmeme potrebné opatrenia na rázne zabezpečenie legitímneho práva a záujmov čínskych podnikov,“ uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí.
"O tom, či majú byť terčom európskych sankcií súvisiacich s ruskou agresiou proti Ukrajine aj čínske firmy, respektíve rôzne čínske organizácie, sa diskutovalo už dlhšie. No pomocou vlastnej diplomacie, ale aj vzhľadom na odpor niektorých členských štátov, ktoré majú možno intenzívnejšie ekonomické a politické väzby na Čínu, tieto návrhy neprešli. To, že ich teraz schválili, je pomerne prelomové. Od začiatku tejto vojny sa analytici zhodujú, že Peking sa obáva uvalenia sankcií alebo nejakého sekundárneho dopadu týchto opatrení. Teraz už nejaké máme, hoci sú stále pomerne obmedzené. Môžeme to vnímať asi ako nejaký varovný prst pre Peking, že Európska únia sa nebude zdráhať možno aj rozšíriť tieto sankcie, ak Čína nejakým zásadnejším spôsobom nezmení svoj postoj k ruskej agresii,“ reagoval pre Pravdu Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).
Analytik však pripomenul, že sankcie EÚ sa netýkajú len Číny, ale aj iných subjektov a štátov, ktoré sa v nejakej miere správajú podobne ako Peking. "Súčasťou aktuálneho balíka sú aj opatrenia uvalené na firmy z Indie. Tá je na jednej strane vnímaná v istých ohľadoch ako spojenec Západu, ale vo veľmi veľkej miere je aj vojensky prepojená s Ruskom, odkiaľ tiež nakupuje energetické suroviny,“ vysvetlil Šimalčík.
Americká televízia CNBC zameraná na ekonomické záležitosti uviedla, že aj Spojené štáty zvažujú uvaliť sankcie na čínske spoločnosti, o ktorých sa domnievajú, že pomáhajú Rusku podporovať vojnu na Ukrajine. Uviedli to viacerí členovia Kongresu.
"Čína musí pochopiť, že rovnaké druhy sankcií, ktoré sa v Rusku začínajú skutočne uplatňovať a ovplyvňujú jeho produktivitu, ekonomickú výkonnosť a kvalitu života, možno uplatniť i na Čínu. A úprimne povedané, tá môže stratiť oveľa viac ako Rusko,“ povedal cez víkend na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii pre CNBC demokratický kongresman Gerald Connolly, ktorý je členom výboru pre zahraničné vzťahy.
Čítajte viac Čína či Rusko? Peking je väčšia hrozba, myslí si exminister obrany USA
"Je to oblasť, na ktorú sa pozeráme, a Kongres spolupracuje s vládou na tom, ako môžeme presadiť sankcie proti Rusku, čo si bude vyžadovať väčšiu spoluprácu ostatných krajín,“ reagoval pre CNBC aj demokratický senátor Ben Cardin.
"Dúfam, že samotná hrozba sankcií a skutočnosť, že Európania to s nimi myslia naozaj vážne, čo je pomerne nový vývoj, pomôže Pekingu, aby si ujasnil svoje predstavy. Ak by sme proti Číne uplatnili široké sankcie, skutočne by ju to zasiahlo, veď jej ekonomická výkonnosť je už teraz slabá. Preto by som dúfal, že si Čína dôkladne spočíta dôsledky podpory ruského násilia na Ukrajine,“ varoval Peking Connolly.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Opatrné čínske banky
V tejto súvislosti vyznieva zaujímavo správa ruského denníka Izvestiia. Podľa neho tri zo štyroch najväčších čínskych bánk od začiatku roku 2024 obmedzili transakcie s ruskými finančnými inštitúciami, na ktoré sa vzťahujú západné sankcie. Sú to Industrial and Commercial Bank of China, China Construction Bank a Bank of China. Pre noviny to povedal Alexej Porošin, riaditeľ investičnej a poradenskej firmy First Group. Čínske banky vraj k tomu pristúpili preto, lebo sa obávali, že sa dostanú do čoraz prísnejšieho sankčného režimu Západu proti Rusku.
„To, že teraz tieto banky prestali realizovať platobné operácie so sankcionovanými ruskými subjektmi, je ďalším dielikom do skladačky, ktorá ukazuje, že čínske firmy neberú európske a americké sankcie úplne na ľahkú váhu. Súvisí to vo veľkej miere s tým, že v rámci jednotlivých firiem, ale aj na úrovni celej čínskej ekonomiky sú vzťahy so Západom omnoho dôležitejšie ako s Ruskom. Samozrejme, aj tie sú pre Čínu podstatné z politického a strategického hľadiska. Sú to dva autokratické režimy, ktoré sa navzájom podporujú. No vzhľadom na ekonomiku je pre Peking určite dôležitejší Západ. V tomto kontexte je možno dôležité si pripomenúť aj to, že čínska ekonomika má pomerne rozsiahle problémy, ktorým čelí, odkedy ju zasiahla covidová pandémia a následne sa začali prejavovať ďalšie štrukturálne hospodárske výzvy,“ pripomenul Šimalčík.