Podľa agentúry AP by krok mohol otriasť cestu k Spojeným štátom presadzovanej reforme palestínskej samosprávy. Ištaja stál od svojho vymenovania v marci 2019 na čele 18. vlády palestínskej samosprávy.
„Demisiu vlády som prezidentovi predložil 20. februára a dnes ju podávam písomne,“ uviedol Ištajja v Ramalláhu a dodal, že rozhodnutie bolo prijaté „vzhľadom na vývoj udalostí spojených s agresiou proti Pásmu Gazy“.
Podľa spravodajského webu televízie Al-Džazíra Ištajja svoju rezignáciu tiež zdôvodnil „bezprecedentnou eskaláciou“ násilia na okupovanom Západnom brehu Jordánu a v Jeruzaleme a „vojnou, genocídou a hladovaním v Pásme Gazy“. Dodal, že existujú „snahy urobiť z palestínskej samosprávy správny a bezpečnostný orgán bez politického vplyvu“.
Podľa palestínskej televízie Watan, ktorá sa odvolávala na vládnych predstaviteľov, si demisiu vlády vynútili svojím tlakom arabské krajiny a Spojené štáty. Cieľom Washingtonu je dosiahnuť hlbšiu reformu Palestínskej samosprávy ako súčasť plánov vzniku palestínskeho štátu. Izrael však tieto plány zásadne odmieta. V Gaze nechce pripustiť ani pokračovanie súčasnej vlády militantného hnutia Hamas, ani konkurenčného Fatahu, ktorý ovláda Palestínsku samosprávu v Predjordánsku.
Čítajte aj 'Ušetrite ľud pred katastrofou.' Palestínsky prezident vyzval Hamas, aby sa dohodol s Izraelom
Agentúra DPA označuje Štajju za Abbásovho lojálneho spolupracovníka, pričom pripomína, že ostane na čele dočasného kabinetu. Formovanie novej vlády národného porozumenia totiž môže trvať niekoľko týždňov alebo aj mesiacov.
Od 7. októbra, keď militanti z Pásma Gazy prepadli priľahlé izraelské územia a izraelská armáda následne spustila ofenzívu v tejto palestínskej enkláve, zahynulo pri potýčkach s izraelskou armádou v Predjordánsku podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva 388 Palestínčanov. Okrem toho sa zintenzívňuje aj násilie židovských osadníkov voči Palestínčanom, dodáva DPA.