Historický deň
Ruská agresia zmenila bezpečnostné pomery v Európe a má aj globálny vplyv. To bol dôvod, prečo v máji 2022 Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO. Helsinki rozšírili rady aliancie vlani v apríli a stali sa jej 31. členom. Štokholm čakal ešte takmer o rok dlhšie. Včera však jeho členstvo konečne ratifikoval aj parlament v Budapešti. Maďarsko bolo poslednou krajinou aliancie, ktorá vstup Švédska odobrila. Nedávno to urobilo ako predposledné Turecko.
"Napriek svojej orientácii na USA a západnú Európu, Fínsko a Švédsko od konca studenej vojny stavili na to, že ich národnú bezpečnosť najlepšie zaistí, ak nevstúpia do Severoatlantickej aliancie. Ich cieľom bolo vyhnúť sa narušeniu vojenskej rovnováhy v regióne Baltského mora a provokovaniu Ruska. Tieto výhrady sa však skončili po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá podnietila dve severské krajiny, aby sa pripojili k aliancii, aby boli pripravené na čokoľvek, čo prezident Putin plánuje ďalej vo svojom úsilí rozšíriť sféru vplyvu Moskvy,“ napísala agentúra Bloomberg v analýze s názvom: Ako Rusko dotlačilo Švédsko a Fínsko do NATO.
Čítajte viac Ukrajinská nobelistka: Smrť už u nás zaklopala takmer na všetky dvere
Ak teda Kremľu vadí rozširovanie aliancie, ako tvrdí, inváziou na Ukrajinu si veľmi nepomohol. Trvá 24 mesiacov a skóre NATO versus Rusko je 2:0. Dva štáty alianciu posilnili, no Rusku na Ukrajine zabili či zranili státisíce vojakov.
„Toľko sa dá povedať k päťrozmernej šachovej majstrovskej stratégii Putina,“ ironicky komentoval na sociálnej sieti Twitter (X) tento vývoj expert na európsku politiku Alexander Clarkson z londýnskej univerzity King's College. Analytik k tomu ešte pridal mapy severnej Európy a Pobaltia z rokov 1988 a 2024, ktoré zobrazujú ako krajiny v týchto regiónoch postupne vstúpili do NATO.
"Je to historický deň. Švédsko je pripravené prevziať zodpovednosť za euroatlantickú bezpečnosť,“ uviedol premiér severskej krajiny Ulf Kristersson.
Ako teda posilní Severoatlantickú alianciu štát, ktorý naposledy viedol vojnu v roku 1814? V Štokholme sa veľmi otvorene hovorí, že Rusko predstavuje hrozbu pre európsku bezpečnosť a že sa nedá vylúčiť ani to, že sa s ním NATO v budúcnosti dostane do konfliktu.
"Sme vo veľmi vážnej bezpečnostnej situácii,“ citovala vlani v novembri agentúra Reuters vyhlásenie veliteľa švédskych ozbrojených síl generála Micaela Bydéna. Podľa neho by do roku 2026 mala jeho krajina na obranu vydávať dve percentá hrubého národného produktu, k čomu sa zaviazali štáty NATO.
Bydén tvrdí, že Švédsko zvýši svoje vojenské kapacity na súši, mori a vo vzduchu vrátane väčšieho počtu bezpilotných systémov a zvýšenej prítomnosti na strategickom ostrove Gotland v Baltskom mori.
Podľa agentúry AFP má krajina teraz k dispozícii okolo 50-tisíc vojakov, polovicu z nich tvoria rezervisti. Keďže Švédsko vyrába stíhačky, môže nasadiť viac ako 90 bojových strojov Gripen. Významné je aj vojenské námorníctvo severského štátu. Jednu novú útočnú ponorku A26 spustí Štokholm na vodu v roku 2027, ďalšiu o rok neskôr.
„Baltské more nie je jednoduché zvládnuť, ak nemáte potrebné skúsenosti, ale operačné problémy by mala zmierniť skutočnosť, že do NATO vstupuje ďalšia krajina, ktorá ho má ako zadnú záhradku a má regionálnu expertízu,“ reagoval pre portál Politico bývalý veliteľ ponorky Carl Gyhlenius, ktorý teraz pôsobí ako plánovač vo švédskych námorných silách.
Hoci sa zvykne hovoriť, že po vstupe Švédska do aliancie sa stane z Baltského mora jazero NATO, bezpečnostný expert John Deni varuje pre prílišným triumfalizmom. Podľa neho môže Moskva zaútočiť na podmorskú infraštruktúru, ktorú tvoria telekomunikačné káble či energetické prepojenia. A netreba zabudnúť ani na ruskú enklávu Kaliningrad.
„Ruské vojenské spôsobilosti tu za posledných niekoľko rokov narástli a zahŕňajú riadené strely, strely zem-vzduch a jadrové zbrane. Existujú dôkazy, že Rusko presunulo pozemné sily z Kaliningradu do vojnovej zóny na Ukrajinu. Napriek tomu zostáva vzdušná, námorná a raketová výzbroj v oblasti väčšinou nedotknutá vrátane bojových stíhacích lietadiel Su-24, Su-27 a Su-30 schopných odpaľovať protilodné strely,“ pripomenul Deni v analýze pre Carnegieho nadáciu pre medzinárodný mier.
Čítajte viac Švédsky analytik: Riziko vojny s Ruskom je reálne, kým je tam Putinov režim
Maďarsko a Turecko ustúpili
Johan Norberg zo Švédskej agentúry pre obranný výskum tvrdí, že hoci vstup jeho krajiny do aliancie nebol úplne hladký, štáty, ktoré ho zdržiavali, nakoniec museli ustúpiť.
"Väčšina krajín Švédsko veľmi podporovala a Maďarsko a Turecko mali svoje dôvody na to, ako konali. Nemyslím si však, že chceli byť vnímaní ako tí, ktorí skutočne oslabujú alianciu alebo ju rozbíjajú. V NATO existuje istá hranica toho, čo môžete robiť. Mám pocit, že tlak na Maďarsko aj Turecko bol dosť veľký z rôznych strán v rámci aliancie i z USA,“ povedal pre Pravdu Norberg.
Expert uviedol, že Švédsko sa musí usilovať o to, aby bolo zodpovedným a schopným členom NATO. "Už to robíme a tvrdo na tom pracujeme. Je tiež zaujímavé sledovať, aké sú reakcie Ruska na celý proces vstupu Švédska a Fínska do aliancie. Najprv boli pomerne nevýrazné, respektíve z Moskvy znelo, že je jedno, či má aliancia 30 alebo 32 členov, lebo aj tak sú to všetci rusofóbi. No teraz už nový vývoj začínajú brať Rusi do úvahy. Musia najmä riešiť dlhú hranicu s Fínskom, ktorá má 1 340 kilometrov. Plánujú si, ako by tu malo vyzerať budúce rozmiestnenie jednotiek po vojne proti Ukrajine. Rusi sú v tom veľmi ambiciózni, hoci nie je jasné, ako to zvládnu, veď chcú nahradiť súčasné straty a navýšiť vojenské sily o ďalších 50 percent,“ pripomenul Norberg.