Aké má švédska armáda hlavné prednosti, ktorými posilní NATO?
Na túto otázku odpoviem ako analytik, ktorý sa zaoberá Ruskom. Nasadím si moskovské okuliare a poviem, ako sa NATO zmení, keď sa rozšíri o Švédsko. Kremeľ vníma, že krajina má rozsiahly obranný priemysel, ktorý je už naozaj dobre integrovaný do Severoatlantickej aliancie. Švédsko má celkom kvalitné letectvo, ako aj určité špeciálne spôsobilosti v námorníctve, čo sa týka ponoriek, a veľmi dobre pozná Baltské more. Pre NATO je to prínos. Švédska armáda je však veľmi malá. Urobili sme to, čo väčšina európskych krajín po studenej vojne. Zredukovali sme veľkú vojenskú organizáciu, ktorá stále cvičila veľa ľudí, na v podstate malú stálu jednotku. Teraz sa ozbrojené sily usilujeme rozšíriť, ale to si vyžiada čas. Roky, ak nie desaťročia.
Takže malá armáda je najväčšou slabinou Švédska, keď hovoríme o jeho členstve v aliancii?
Dá sa to tak povedať. Švédsko si teraz podobne ako mnohé krajiny v Európe uvedomuje: bože, vojna je skutočná. Je celkom blízko, je veľká a poriadne brutálna. Za posledných 30 rokov sme o tom naozaj nepremýšľali. Analyzujem tieto veci už niekoľko desaťročí. Dlhodobo som počúval, že súčasné vojny sú krátke a sú založené na moderných technológiách a leteckej prevahe. A odohrávajú sa v ďalekých krajinách, v ktorých budeme potrebovať púštne uniformy. Ale zrazu tu máme veľkú, dlhú a veľmi staromódnu vojnu s obrovským nasadením pozemných síl, ktorá je blízko, a jej súčasťou je Rusko ako veľmi agresívna mocnosť. Politická reakcia na to bola – jaj, musíme niečo urobiť. Keď sa však niečo naozaj má stať, zaberie to veľa času a mala by do toho byť zapojená celá Európa. Musíme si odpovedať na otázky, ako vyrábať viac zbraní, ako produkovať väčšie množstvo 155 mm delostreleckých granátov, atď. Pozrime sa späť do histórie. Väčšina krajín neudržiava v mieri veľké vojenské štruktúry, pretože to stojí veľa peňazí, s ktorými sa dajú robiť lepšie veci. No dejiny na nás občas zatlačia a musíme to nejako dohnať. A to je to, čo práve robíme.
Švédski občania musia byť pripravení brániť krajinu so zbraňou v ruke. Vojna sa nedá vylúčiť. Počuli sme viacero podobných vyjadrení od švédskych politických a vojenských predstaviteľov. Ale čelili aj určitej kritike, že šíria paniku. Myslíte si, že to, čo hovoria, je správna komunikačná stratégia?
Podľa mňa áno. Myslím tým, že riziko vojny je reálne, kým je v Rusku režim, ako je ten súčasný. Vladimir Putin jedného dňa zomrie – ako my všetci. Ale čokoľvek príde po ňom, môže byť rovnaké, lebo niektorí ľudia dokonca tvrdia, že je to súčasť hlboko zakorenenej strategickej kultúry krajiny. Čiže problém tu je a nevyzerá to tak, že by sa Rusko išlo zmeniť. Samozrejme, Putin vyhrá aj prezidentské voľby. Preto si myslím, že hrozí vojna. Rusko chce vojenskou silou zmeniť svet vo svoj prospech a vo veľmi veľkom rozsahu sme toho svedkami na Ukrajine. Preto je podľa mňa správne, že debatujeme o tom, na čo ste sa pýtali, lebo to zvyšuje úroveň povedomia o celej situácii. Je to pripomienka pre švédske obyvateľstvo a vznikla z toho veľmi energická diskusia a niekedy aj veľmi emotívna. Ale myslím si, že je správne, že sa o tom rozprávame a vidíme názory pre aj proti.
Čítajte viac Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciach
Ako na to reagovali ľudia?
Niektorým sa to nepáčilo. Iní išli do supermarketu a kúpili si ďalšie konzervy. A časť spoločnosti tomu nevenuje pozornosť. No je dobré, že diskutujeme, lebo máme tendenciu, že prestávame vnímať dianie okolo seba. Ruská invázia na Ukrajinu trvá takmer dva roky, teda sme si už na ňu zvykli, a medzitým nás zaujal konflikt v Gaze. Zmyslom tej diskusie je, aby nám pripomenula, že vojna môže prísť. Nemusí sa to stať zajtra ani na budúci týždeň. Ale nie je vylúčená. A ak príde o päť, sedem či 10 rokov, aj tak bude zle. Musíme sa začať pripravovať už teraz, pretože celý proces trvá dlho. Rusko má stále spôsobilosti, ktoré môže použiť proti Európe vrátane Švédska, napriek tomu, že vojna proti Ukrajine v podstate vysáva väčšinu jeho vojenských prostriedkov. No Moskva má námorné sily, ktoré môže nasadiť v Baltskom mori a na iných miestach. Má rakety dlhého doletu, ktoré sa teraz zameriavajú na Ukrajinu, ale dajú sa nasmerovať aj inde. Disponuje istou časťou leteckých síl a, samozrejme, jadrovými zbraňami. Faktom však je, že ruské pozemná armáda budú v dohľadnej dobe viazané na Ukrajine.
Nedávno som sa zúčastnil na diskusii so štátnym tajomníkom švédskeho ministerstva pre európske záležitosti Christianom Danielssonom. Povedal, že keď bol mladý, bol v ozbrojených silách, a všetci vedeli, čo by ľudia mali robiť v prípade konfliktu. Prestalo to fungovať po konci studenej vojny. Predpokladáte, že európske armády teraz budú vytvárať podobné štruktúry ako v časoch pred rozpadom Sovietskeho zväzu?
Môžeme sa pozrieť na studenú vojnu a uvidíme, čo bolo dobré. Čo dnes môžeme využiť a ako. V tých časoch bola hlavným nástrojom ozbrojených síl povinná vojenská služba. Zákon o brannej povinnosti vo Švédsku existoval aj v posledných 30 rokoch. Ale neuplatňovali sme ho veľmi striktne, respektíve sa celkovo zmenila jeho implementácia. Teraz sa vláda usiluje zvýšiť počet odvedených Švédov, ale to si tiež vyžaduje čas. Nemôžeme len tak naraz povolať 100-tisíc ľudí.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Čo je na to potrebné?
Dostatok výcvikových zariadení, uniforiem, zbraní a inštruktorov. Postupne sa usilujeme zvyšovať počet brancov za rok, ale ide to veľmi pomaly. Z päť- až šesťtisíc ročne sa teraz snažíme dostať na 10– alebo dokonca 12-tisíc. Keď som bol ja v 80. rokoch na vojenskej službe, ak sa dobre pamätám, bolo tých brancov 50-tisíc. Bude to teda ešte dlhá cesta, aby sme sa dostali späť k číslam zo studenej vojny. Ruská invázia na Ukrajinu nás však skutočne niečo naučila. Vidíme, že v boji zomierajú ľudia. Znie to banálne, ale znamená to, že bez ohľadu na to, koľko máte na začiatku konfliktu vojakov, polovicu z nich môžete stratiť za mesiac alebo dva. Pretože vojna zabíja a ničí. Ak máte k dispozícii len určité jednotky, ale žiadny mobilizačný systém, ako nahradíte straty? Pri skutočnej príprave na vojnu sú fungujúce mobilizačné štruktúry základom. Ďalším aspektom je, že musíte mať plán. Ukrajinci ukázali, že sa dá aj improvizovať, ale je to za veľmi vysokú cenu. Takže v tomto kontexte je vždy lepšie mať plán a systém. Nemusia byť dokonalé, ale musíte ich nastaviť tak, aby o nich väčšina ľudí vedela. Som v tom trochu optimistický, lebo časy studenej vojny si vo Švédsku stále pamätá veľa obyvateľov. Chápu, čo sa deje, i to, že sa teraz vraciame k niečomu podobnému, hoci nie úplne rovnakému.
Takže je treba mať dobrú štruktúru na mobilizáciu, mať k dispozícii viac vojakov, plán na posilnenie obranného priemyslu a je potrebné uvedomiť si, že vojna je skutočná. Sú toto najdôležitejšie veci, ktorými by sa mali NATO a Európska únia zaoberať, ak sa chcú pripraviť na možný konflikt s Ruskom?
Áno.
Ešte by ste k tomu niečo dodali?
Rusko otvorene hovorí, že je v širšej konfrontácii so Západom, čoho súčasťou je aj vojna na Ukrajine. Moskva to prepája s históriou. Že Rusko už bolo niekoľkokrát v dejinách ohrozované Západom, takže ten predstavuje vojenský problém. Táto rétorika pomáha Putinovmu režimu podporovať patriotizmus. Na to by sme sa mali pripraviť. Pretože Rusko, ako som už povedal, ukázalo, že je ochotné použiť vojenskú silu. Moskvu však skutočne dráždi naša jednota. Preto je potrebné pripraviť sa v rámci EÚ a NATO, lebo tieto organizácie sa môžu postarať o rôzne veci v konflikte. Aliancia viac o vojenský aspekt, ale vojna, ako sme videli, má aj ekonomické a priemyselné rozmery. Do nich môže výraznejšie vstúpiť EÚ a bolo by ideálne, keby únia a aliancia fungovali ako tandem. Ale podstatné je, že čím budeme jednotnejší, tým horšie pre Rusko.
Spolieha sa Moskva na to, že Západ nakoniec nedokáže postupovať spoločne?
<Ak> Áno, počas posledných dvoch rokov sa veľa o ruskej vojne diskutovalo, ale tak to funguje v demokraciách, a západná jednota bola dosť silná. Čo sa týka sankcií a iných vecí, tak nejako v praxi uplatňujeme všetky tieto opatrenia a smerovanie západnej politiky určite nepodlieha tomu, čo by chcel Kremeľ. Naopak, podporujeme Ukrajinu. Myslím si, že v tom budeme pokračovať, pretože nakoniec je to v našom záujme. Ak je Rusko náš vojenský problém, Ukrajina sa oň momentálne stará za nás. Nás to len niečo stojí a dávame Kyjevu zbrane. Ukrajinci však platia životmi. No je to zásadné. Keď prestaneme podporovať Ukrajinu, Rusko to bude považovať za prejav slabosti.
Mohlo by ho to povzbudiť?
Pre Moskvu by to bolo poučenie, že jej vojenské násilie funguje. Uvidí to a povie si, že Európania budú dva roky škrípať zubami a protestovať, ale potom to vzdajú. Znamená to, že ďalšia vojna musí byť ešte dlhšia a väčšia. Naozaj to chceme? Myslím si, že nie. Takže našou momentálne najlepšou stratégiou je naďalej podporovať Ukrajinu, urobiť pre ňu viac a konať rýchlejšie. Jedna vec, ktorú v tomto musíme akceptovať, je, že nevieme, aká bude budúcnosť. My v Európe robíme politiku na základe plánov a prognóz. No vo vojne sa to príliš nedá. Netušíme, ako sa tento brutálny konflikt skončí. Možno sa boje o dva mesiace zastavia, lebo jedna strana to už nebude zvládať. Ale rovnako môžu pokračovať dva, štyri, päť či desať rokov. Musíme sa zmieriť s tým, že to nevieme. Nemáme predpovede, na ktoré sme zvyknutí, ale keď plánujeme naše rozpočty, musíme brať do úvahy pokračujúcu vojnu. Mimochodom, Západ rozhoduje o tom, ako sa tento boj skončí. Vieme, že keď Ukrajinu opustíme, Rusko vojnu nakoniec vyhrá. Často dostávam otázku, ako dlho môže Moskva vydržať bojovať. Moja protiotázka je, čo by ste urobili s odpoveďou, keby som povedal, že 42 rokov. Plánovali by ste veci na 42 rokov? A čo keby sa Rusko pripravilo na 43 rokov? Musíme akceptovať, že to, čo sa deje, nás bude stáť veľa a na dlhú dobu budeme žiť v neistote.
Čítajte viac Analytik: Politici ako Fico sa mýlia, ak hovoria, že vojnu zastaví, keď Ukrajine nedodáme zbrane
Vráťme sa ešte k jednote Západu. Na portáli Politico som čítal článok s názvom Trumpova výzva pre Európu: je pripravená bojovať proti Vladimirovi Putinovi sama? Ako veľmi sa obávate roztržky medzi USA a EÚ, ktorá môže prísť s návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu?
Neanalyzujem americkú politiku, takže na to neviem celkom odpovedať. Ak sa na to zase pozriem optikou Moskvy, tak je pre ňu dobré, keď bude Washington viac izolacionistický, pretože by to znamenalo, že jej relatívna moc sa zvyšuje. Na druhej strane by som bol na mieste ľudí v Kremli trochu neistý. Trumpa ešte nezvolili. Ak získa stranícku nomináciu, neviem, či to bude dobré pre ten typ republikánskych voličov, ktorí inklinujú k stredu politického spektra. No, samozrejme, tu špekulujem. Ale okrem toho, a možno sa mýlim, ale mám pocit, že počas prvého Trumpovho mandátu sa vojenská prítomnosť USA v Európe v skutočnosti zvýšila napriek všetkej rétorike z Bieleho domu. Bolo to aj pre už stanovené projekty, zmluvy s obranným priemyslom a byrokratický systém, ktorého sa to týka. Spôsobilo to, že dodávky, plány a procesy pokračujú roky a bez ohľadu na vládu je ťažké ich zastaviť. Moskva nemôže vedieť, či sa návratom Trumpa všetko vyrieši. A na rozdiel od ruských prezidentských volieb sú tie americké skutočné a konajú sa v rámci demokratického systému. Nie je to len festival lojality, ako v prípade hlasovania za Putina.
Ako sa bude správať Európa? Sú tu politici, ktorí svojimi vyjadreniami podkopávajú jednotu týkajúcu sa podpory pre Kyjev. Napríklad slovenský premiér Robert Fico povedal, že Ukrajina nie je suverénny štát. Dokáže si NATO udržať jednotu, keď čelí existenčnej hrozbe?
Zvládne to. Ale NATO si zatiaľ iba uvedomuje existenčnú hrozbu, no nečelí jej. Aliancia ešte nebola napadnutá a myslím si, že by to bola úplne iná situácia. Samozrejme, platí, že vyhlásenia, ktoré ste spomenuli, sú v prospech Moskvy. Počujem, ako pri nich v Kremli otvárajú šampanské. Je to však zaujímavé, keď sa pozrieme na celý proces vstupu Švédska do NATO. Áno, je okolo toho veľa politiky, handlovania a vyjednávania, ale nezmení to nič na tom, že Štokholm do aliancie smeruje. Aj keby to Maďarsko z akéhokoľvek dôvodu brzdilo ďalší rok, stále to bude pre Švédsko pomerne rýchly proces v porovnaní s inými krajinami. Fínsko bolo mimoriadne rýchle. Takže sa príliš neobávam narušenia jednoty v aliancii. V procese sa veľa diskutovalo s Maďarskom a Tureckom, ale zvyšok NATO ho veľmi podporoval. Takže si myslím, že Švédsko cíti, že má mnoho priateľov. Nevidím to tak, že by Maďarsko a Turecko reprezentovali alianciu. Skôr opak je pravdou.