Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ale agentúre AP povedal, že Severoatlantická aliancia bojové jednotky na Ukrajinu vyslať neplánuje.
V prípade, že by vojaci členských krajín NATO bojovali na Ukrajine, „treba hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti“ konfliktu medzi Moskvou a NATO, povedal dnes Peskov.
Čítajte aj Hoaxy a podvody: Téma zapojenia slovenských vojakov do vojny pripomína informačnú operáciu
„Spojenci z NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme tak už od roku 2014 a zintenzívnili sme ju po plnohodnotnej invázii. Vyslanie bojových jednotiek NATO na Ukrajinu však neplánujeme,“ vyhlásil Stoltenberg.
O možnosti uzavrieť bilaterálne dohody o vyslaní vojakov na Ukrajinu zo strany viacerých krajín NATO a Európskej únie hovoril v pondelok, pred cestou na schôdzku štátnikov do Paríža na rokovaní o podpore Ukrajiny, slovenský premiér Robert Fico. Podrobnosti o tom, ktoré krajiny by mohli takéto dohody zvažovať, ani o tom, čo by vojaci na Ukrajine robili, neposkytol.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron potom vyhlásil, že vyslanie západných vojakov na Ukrajinu by sa nemalo do budúcnosti „vylúčiť“. Upozornil však, že v tejto fáze neexistuje ohľadom tejto záležitosti zhoda. Okrem iného český premiér Petr Fiala v pondelok uviedol, že Česko nasadenie svojich vojakov na Ukrajine nechystá, dnes sa podobne vyjadrila aj Budapešť.
Čítajte aj Macron: Nie je zhoda na vyslaní vojakov na Ukrajinu, vylúčiť však nemožno nič. Fico: V Paríži bola bojová atmosféra
NATO má podľa Stoltenberga právo podporiť Ukrajinu v jej práve na sebaobranu proti „agresívnej vojne“, ktorú na jej území vedie Rusko. AP dodáva, že Severoatlantická aliancia ako celok poskytuje Ukrajine len pomoc a vybavenie, ktoré nezahŕňajú smrtiace prostriedky ako sú uniformy alebo zdravotnícky materiál. Niektoré členské krajiny NATO Kyjevu poskytujú aj zbrane a muníciu, a to ako bilaterálne, tak v rámci skupín.